Apoštolská prefektúra Azerbajdžan

Apoštolská prefektúra Azerbajdžan Praefectura Apostolica Azerbaigianiensis
Erb
Základné údaje
Cirkev	Rímskokatolícka
Štát	Azerbajdžan
Dátum vzniku	11. október 2000 –
Hierarchia
Diecézny biskup	ThLic. Vladimír Fekete, SDB
Štatistické údaje
Rozloha	86,600 km²
Obyvateľstvo	9 867 250
Veriaci	560
Podiel	0
Ostatné údaje
Obrad	rímsky
Liturgický jazyk	ruský, anglický, slovenský
Katedrála	Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Baku
Webstránka	catholic.az
Catholic-hierarchy	catholic-hierarchy.com

Apoštolská prefektúra Azerbajdžan (azerb. Azərbaycan Həvari Prefekti, lat. Praefectura Apostolica Azerbaigianiensis) je prefektúra Rímskokatolíckej cirkvi, nachádzajúca sa v Azerbajdžane. Prefektúra zahŕňa celé územie krajiny a tvorí ju jediná farnosť. Sídlom prefektúry je hlavné mesto Baku, kde sa nachádza kostol Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ide o jediný rímskokatolícky chrám v celom Azerbajdžane. Prefektúra mala v roku 2015 približne 560 veriacich (väčšinou prisťahovalcov, alebo zamestnancov zahraničných firiem) sústredených prevažne v Baku. V roku 2010 mala prefektúra 5 rehoľných kňazov, 7 rehoľníkov a 5 rehoľníčok. Súčasným prefektom je od roku 2009 Slovák don Vladimír Fekete, SDB.

História

Rímskokatolícka provincia bola v Azerbajdžane zriadená 11. októbra 2000 ako Misia sui iuris Baku vyčlenením z územia Apoštolskej administratúry Kaukaz. Dňa 4. augusta 2011 bola misia bulou De iuvandis pápeža Benedikta XVI. povýšená na Apoštolskú prefektúru. V máji 2002 sa táto malá komunita katolíkov dočkala návštevy sv. Jána Pavla II. a v októbri 2016  návštevy pápeža Františka. Pápež bol počas návštevy ubytovaný na fare a v miestnom kostole slúžil sv. omšu. V Azerbajdžane sa stretol aj s prezidentom İlhamom Əliyevom. V súčasnosti prefektúru spravujú slovenskí saleziáni. Dňa 7. mája 2017 bol pápežom Františkom vysvätený za kňaza historicky prvý Azerbajdžanec.

Kostoly

Starý kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku

Samostatná farnosť v Baku vznikla v roku 1882, kedy sa vyčlenila z gruzínskej Tetri-Ckarovskej katolíckej farnosti. Už v roku 1894 bolo vydané stavebné povolenie na prvý katolícky kostol v krajine, avšak kvôli nedostatku peňazí sa začal budovať až v roku 1909. Kostol v bol štýle novogotiky vybudovaný iba z milodarov prevažne poľských obyvateľov mesta. V dôsledku anti-náboženskej kampane Sovietskeho zväzu však bol v roku 1931 zbúraný a posledný katolícky kňaz Stefan Demurov (Gruzínec) bol v roku 1937 poslaný do gulagu, kde o rok neskôr zomrel.

Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku

Tento kostol je v súčasnosti jediným rímskokatolíckym chrámom v celom Azerbajdžane. Kostol bol postavený v roku 2006 podľa projektu talianskeho architekta Paola Ruggiera v modernom štýle s novogotickými prvkami. Zaujímavé je, že Socha Panny Márie stojaca nad vchodom do kostola je dielom miestneho moslimského umelca. Kostol má 200 miest na sedenie a je spojený s farou a pastoračným centrom. Kostol bol konsekrovaný 29. apríla 2007 vtedajším apoštolským nunciom v Bielorusku, Mons. Claudiom Gugerottim. Kostol mohol byť postavený vďaka návšteve pápeža Jána Pavla II. Pozemok na stavbu katolíckej cirkvi daroval vtedajší prezident Azerbajdžanu Heydər Əliyev. Súčasná prvá dáma Azerbajdžanu, Mehribana Əliyeva venovala vysoký finančný dar na realizáciu veľkoplošnej vitráže v štíte chrámu. Kostolné zvony boli darom poľského prezidenta Lecha Kaczyńského. Oficiálnu ceremóniu s poďakovaním katolíckej cirkvi štátnym predstaviteľom Azerbajdžanu potom vykonal v nedeľu 7. marca 2008 kardinál Tarcisio Bertone S.D.B.

• 
  Starý Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku (vľavo)
• 
  Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku
• 
  Interiér kostola s veľkoplošnou vitrážou
• 
  Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy Jána Pavla II. v Azerbajdžane
• 
  Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy pápeža Františka v Azerbajdžane

Erb

Prefektúra od samého začiatku nepoužívala riadny cirkevný erb. Až v novembri 2017 bol prijatý cirkevný erb prefekúry, ktorý vytvoril slovenský heraldik Marek Sobola.

Blazón erbu

V modrom štíte strieborná otvorená kniha s červenými gréckymi majuskulnými písmenami alfa a omega sprevádzaná hore tromi zlatými plameňmi a dolu tromi striebornými zvlnenými brvnami.

Vysvetlenie erbu

V hlave erbu sa nachádzajú tri plamene. Sú znakom Azerbajdžanu, ktorý sa od pradávna nazýva aj „krajinou ohňa“. Tri plamene sú aj súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku, sídla prefektúry. V strede erbu sa nachádza otvorená kniha s písmenami A a Ω. Je to evanjeliár, ktorý je súčasne jedným z viacerých atribútov sv. apoštola Bartolomeja (garbiarsky nôž, stiahnutá koža, ovčie rúno a pod.). Podľa starobylej tradície sv. apoštol Bartolomej pôsobil v Malej Ázii a Perzii, údajne sa dostal až do Indie. Na spiatočnej ceste z Indie cez Perziu prišiel aj na územie súčasného Azerbajdžanu a Arménska. Ohlasoval tu evanjelium pohanským Albánom a v ich hlavnom meste Albanopolise prijal korunu mučeníctva – zaživa bol stiahnutý z kože a ukrižovaný. Ruská pravoslávna cirkev stotožňuje dávny Albanopolis so súčasným Baku. Červená farba písmen je znakom jeho mučeníckej smrti. Vlny v päte erbu symbolizujú Kaspické more, na brehu ktorého leží Baku a ktorý tvorí prirodzenú východnú hranicu Azerbajdžanu. Vlny sú tiež súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku. Modrá farba (tinktúra) erbu symbolizuje Pannu Máriu. Práve Panne Márii Nepoškvrnenej je zasvätený hlavný chrám v meste Baku.

Zoznam ordinárov a prefektov

1. Jozef Daniel Pravda, SDB (2000 – 2003)
2. Ján Čapla, SDB (2003 – 2009)
3. Vladimír Fekete, SDB (od roku 2009)