Aristeas z Afrodisiady
Aristeas (starogr. Ἀριστέας) bol starogrécky sochár.[1]
Rodiskom sochára Aristea bola maloázijská Afrodisias.[2] Tvoril pravdepodne v druhom storočí pred Kr. (nemôžeme si byť ale istí, či sú signatúry na objavených sochách prepísané z pôvodných sôch alebo nie[3])[1]
Pripisujú sa mu originály sôch (alebo tieto kópie) dvoch kentaurov objavených v roku 1736 v Hadriánovej vile mesta Tivoli[4] (starého a mladého kentaura, zhotovených v 2. storočí, zachovalo sa z nich niekoľko kópií[5]), ktoré podľa signatúr[6][7] zhotovil so svojim rodákom Papiom.[2] Oboch umelcov pri tvorbe týchto diel ovplyvnila maloázijská helenistická škola, ktorá sa rada vyjadrovala metaforicky podobnými evokáciami.[8] Starý kentaur (z múzea Louvre v Paríži) má ruky zviazané za chrbtom a je bezmocný pred mučiacim ho Erosom, ktorý mu sedí na chrbte.[8] Mladý kentaur (Kapitolské múzeum v Ríme) beží a šťastne lúska prstami. Svojimi črtami pripomína viac satyra (malé rožky, špicaté uši) než kentaura.[8]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Musée du Louvre, Centaure âgé tourmenté par Eros (Cupidon), dieu de l’amour [1]
- ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 170.
- ↑ Furietti Centaurs
- ↑ K. Baedeker, Italy: Handbook for Travellers : Second Part, Central Italy and Rome, str. 183
- ↑ George Thomas Noszlopy, Fiona Waterhouse, Public Sculpture of Staffordshire and the Black Country, str. 108
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG XIV 1237 [2]
- ↑ Jeffrey M. Hurwit, Artists and Signatures in Ancient Greece, str. 23
- ↑ a b c José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 175.