Preskočiť na obsah

Arrheniov vzťah

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Arrheniov vzťah pre slabé elektrolyty opisuje, ako elektrolytická disociácia slabých elektrolytov ovplyvňuje ich molárnu vodivosť a rovnovážne vlastnosti.[1] Tento vzťah vychádza z predpokladu, že slabé elektrolyty v roztoku disociujú len čiastočne ():[2]

kde je disociačný stupeň, je molárna vodivosť elektrolytu a je medzná molárna vodivosť elektrolytu.[1]

Podľa vzťahu pre disociačný stupeň , čo je pomer objemovej koncentrácie disociovaného elektrolytu ku celkovej (analytickej) koncentrácie v roztoku :

[2]


pričom pre slabý elektrolyt platí: . Z tohto vzťahu je jasné, že molárna vodivosť elektrolytu závisí od koncentrácie disociovaného elektrolytu .

Pri vysokých koncentráciách elektrolytu , je stupeň disociácie malý - elektrolyt je málo disociovaný.[1] Vodivosť v koncentrovaných roztokoch slabých elektrolytov je veľmi malá, pretože sa tu nachádza málo iónov, ktoré by viedli elektrický prúd.[1] Výhodou slabých elektrolytov (oproti silným elektrolytom je, že v koncentrovaných roztokoch slabých elektrolytov sa veľmi málo uplatňujú medziiónové interakcie katión-anión, keďže nedisociované slabé elektrolyty nie sú elektricky nabité a teda nemôžu takto interagovať.[2]

Pri nízkych koncentráciách slabého elektrolytu, t.j. pri vysokom (nekonečnom) zriedení slabého elektrolytu, dochádza ku úplnej disociácii slabého elektrolytu, v roztoku sa nachádza veľa uónov, ktoré môžu viezť elektrický prúd a preto molárna vodivosť slabého elektrolytu limití ku medznej molárnej vodivosti .[1]

Tento vzťah sformuloval švédsky fyzik a chemik Svante Arrhenius.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e VACÍK, Jiří; PROCHÁZKA, Karel. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.
  2. a b c SAMEC, Zdeněk. Elektrochemie. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-948-0.