Preskočiť na obsah

Astenosféra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Astenosféra (oranžová farba) pod litosférou (sivá)

Astenosféra (z gréc. a + sthenos: bez sily, slabý, oslabená vrstva) je vrstva Zeme, nachádzajúca sa vo vrchnom plášti pod litosférou. Nachádza sa asi 100 km pod povrchom a zasahuje až do hĺbky 400 km. Je to však značne variabilné, pod oceánmi sa nachádza bližšie k povrchu, pod kontinentmi vo väčšej hĺbke. Vplyvom vysokého tlaku a teploty je duktilná. Seizmické vlny sú pri prechode ňou spomaľované, seizmológmi je nazývaná aj „zóna nízkych rýchlostí“. Oproti litosfére má vyššiu hustotu a nižšiu viskozitu. Teplota je odhadovaná na max. 1 400 °C, bežne asi medzi 1 200 a 1 300 °C.

Vďaka duktilite je v nej možné konvekčné prúdenie tepla z vnútra Zeme. Tento pohyb zapríčiňuje aj posúvanie sa pevných litosferických platní, čo objasnila teória platňovej tektoniky. Tento pohyb nie je príliš rýchly (ide o pár centimetrov ročne). Pohyb sa začína v oslabených zónach: riftoch a končí v subdukčných zónach. Je podobný cirkulácii vody v čajníku pri zohrievaní.

Stavba Zeme
Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra
Ionosféra Termosféra
Mezosféra
Hydrosféra Stratosféra
Biosféra Troposféra
Pedosféra Litosféra Zemská kôra
Pevninská kôra
Oceánska kôra
Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť
Astenosféra
Hranica vrchný-spodný plášť
Spodný plášť
Vonkajšie jadro Zemské jadro
Vnútorné jadro