Viskozita
Viskozita alebo väzkosť je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí. Prejavuje sa vnútorným trením.
Viskozita udáva pomer medzi šmykovým napätím a zmenou rýchlosti v závislosti na vzdialenosti medzi susednými vrstvami pri prúdení skutočných kvapalín.
Určuje únosnosť hydrodynamickej vrstvy a podmienky udržania hydrodynamického trenia. Viskozita je závislá od teploty. Pri mechanizmoch s hydromechanickým trením je zároveň mierou mechanických strát.
Supratekutina má viskozitu rovnú nule.
Meranie viskozity
[upraviť | upraviť zdroj]Pre meranie viskozity sa používajú dve rôzne fyzikálne veličiny.
Dynamická viskozita
[upraviť | upraviť zdroj]Dynamická viskozita sa označuje symbolom . SI jednotkou dynamickej viskozity je pascal.sekunda (Pa·s), čo zodpovedá aj vyjadreniu: kg·m-1·s-1
Kinematická viskozita
[upraviť | upraviť zdroj]Kinematická viskozita sa označuje symbolom . SI jednotkou je (m2·s-1). Alternatívnou jednotkou je stokes (skratka St).
- 1 stokes = 0.0001 m2·s−1.
Relatívna viskozita
[upraviť | upraviť zdroj]Používa sa na pozorovacie účely, je bezrozmerná.
Vzájomný vzťah
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi oboma viskozitami platí jednoznačný vzťah:
- ν — kinematická viskozita
- ρ — hustota tekutiny
- μ — dynamická viskozita
Viskozitný index
[upraviť | upraviť zdroj]Vyjadruje závislosť viskozity od teploty. Čím vyššie číslo nadobúda, tým je teplotný gradient viskozity menší, t. j. viskozita je menej závislá od zmeny teploty.