Atentát na chrám svätej Nedele
Atentát na Chrám svätej Nedele v bulharskej Sofii sa uskutočnil 16. apríla 1925. Išlo o veľký bombový útok spáchaný počas pohrebnej liturgie za bulharského generála Konstantina Georgieva. Uskutočnila ho skupina teroristov z Bulharskej komunistickej strany a zahynulo pri ňom celkovo 213 ľudí, predovšetkým členov vysokopostavenej politickej a armádnej elity, ďalších okolo 500 bolo zranených. Dodnes ide o najväčší teroristický útok v dejinách Bulharska.
Pozadie a príprava útoku
[upraviť | upraviť zdroj]Po neúspechu Septembrového povstania z roku 1923 sa jeho hlavný organizátor, Komunistická strana Bulharska, dostala do veľmi ťažkej situácie. Po jej oficiálnom zákaze v r. 1924 bolo mnoho jej aktivistov zatknutých a strana bola nútená stiahnuť sa do ilegality. V snahe zabrániť ohrozovaniu jej ďalšej existencie a chrániť ju pred represáliami sa Ústredný výbor strany rozhodol založiť jej ozbrojené krídlo, ktorému velili major Kosťa Jankov a kapitán Ivan Minkov. Tí založili malú, izolovanú teroristickú skupinu, nazývanú Šestorki, ktorá uskutočňovala menšie teroristické útoky namierené hlavne proti polícií a armáde.
K ochrane komunistickej strany to však veľmi neprospelo, represálie proti nej sa zvyšovali a na začiatku r. 1925 bolo niekoľko jej popredných funkcionárov zavraždených. Ako odpoveď na tieto udalosti vedenie ozbrojeného krídla strany predložilo Ústrednému výboru návrh na uskutočnenie veľkého teroristického útoku, ktorý by výrazne oslabil štátnu moc a uchránil tak Komunistickú stranu Bulharska pred úplnou likvidáciou, pripadne jej dokonca otvoril cestu k prevzatiu moci v krajine. Plán útoku počítal so zavraždením niektorého vplyvného vládneho funkcionára a s jeho následným pohrebom, na ktorom by sa zúčastnili predstavitelia vládnucej elity Bulharska. Na tomto pohrebe následne malo dôjsť k zničujúcemu bombovému útoku. Hoci niektorý predstavitelia Ústredného výboru spočiatku tento plán privítali, hlavne po diskusiách s členmi Kominterny ho však Ústredný výbor nakoniec jednoznačne zamietol. Vedenie ozbrojeného krídla sa však napriek tomu rozhodlo uskutočniť útok „na vlastnú päsť“ a tajne poverilo veliteľa teroristickej skupiny Šestorki Petra Abadžieva s jeho prípravou.
Abadžiev už v decembri 1924 naverboval do skupiny Petra Zadgorského, ktorý pracoval v chráme Svätej Nedele ako kostolník. S jeho pomocou do manzardy chrámu tajne preniesli asi 25 kg výbušnín. Tie zhromaždili nad jedným z nosných pilierov hlavnej kupole chrámu, situovanej nad južným vchodom budovy.
Dňa 14. apríla 1925 terorista Atanas Todovichin zavraždil v Sofii námestníka vládnucej strany Demokratická dohoda, generála Konstantina Georgieva, ktorý práve vychádzal z chrámu po návšteve večernej liturgie. Jeho pohreb bol následne naplánovaný na Veľký štvrtok 16. apríla, zúčastniť sa ho plánovalo množstvo štátnych predstaviteľov.
Útok
[upraviť | upraviť zdroj]
16. apríla asi o 7. hodine ráno tajne zaviedol Zadgorski teroristu Nikola Petrova do podkrovia chrámu, kde boli pripravené výbušniny. Smútočná bohoslužba sa začala o 3. hodine poobede. O 15:20 dal Zadgorski Petrovovi signál k zapáleniu 15 metrovej odpaľovacej šnúry spojenej s výbušninami, hneď na to obaja opustili budovu. Následná mohutná explózia spôsobila obrovské škody, úplne zničila hlavnú kupolu budovy, ktorej trosky zasypali vnútri preplneného chrámu veľké množstvo ľudí.
Konečným dôsledkom útoku bolo 213 mŕtvych (priamo pri atentáte zahynulo okolo 150 ľudí, ďalší podľahli následkom zranení v nasledujúcich dňoch až týždňoch) a viac ako 500 zranených. Hoci sa pohrebnej liturgie zúčastnilo mnoho prominentov, náhodou všetci členovia vlády útok prežili, vrátane bulharského cára Borisa III., ktorý sa mal pôvodne na liturgii zúčastniť tiež, no nakoniec svoju účasť odriekol. Medzi obeťami však boli napr. generál Kalin Najdenov, ktorý bol ministrom vojny Bulharska počas 1. svetovej vojny, veliteľ armády Stefan Nerezov, významní generáli Ivan Popov a Grigor Kjurkčiev, starosta Sofie Paskal Paskalev, či viacero parlamentných poslancov a vysokopostavených policajných dôstojníkov. Väčšina obetí však patrila k bežným obyvateľom mesta a bolo medzi nimi aj 25 žien a detí.
Následky
[upraviť | upraviť zdroj]Ešte v ten istý deň večer bolo v krajine zavedené stanné právo. Útok podnietil proti komunistickej strane krvavé represálie, ktoré organizovala hlavne armáda s tichou podporou vlády. V nasledujúcich dvoch týždňoch po útoku bolo bez súdu popravených vyše 450 ľudí, vrátane iniciátorov útoku Jankova a Minkova. Drvivá väčšina z popravených však s atentátom nemala nič spoločné a boli medzi nimi aj významné osobnosti ako básnik Geo Milev, či novinár Josif Herbst.
Niektorí organizátori útoku, vrátane Petra Abadžieva a Nikola Petrova, ušli do Sovietskeho zväzu, Peter Zadgorski sa dobrovoľne prihlásil na polícii. V nasledujúcom oficiálnom procese, ktorý prebiehal pred vojenským súdom v Sofii v dňoch 1. až 11. mája, boli Petar Zadgorski, plukovník Georgi Koev (ktorý ukrýval Ivana Minkova) a Marko Fridman (jeden z lídrov ozbrojeného krídla strany) odsúdení na tresty smrti. Viacero ďalších dostalo rovnaké tresty v neprítomnosti, u niektorých však išlo len o formálny akt, pretože už predtým boli tajne popravení bez súdu.