Augustín Reginald Garžík
Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Významnosť môžete doložiť uvedením aspoň dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojov, ktoré sa téme venovali. Ak v článku nie je možné splniť kritériá významnosti, bude pravdepodobne zmazaný. |
Augustín Reginald Garžík | |
emeritný prior kláštora Rehole kazateľov v Košiciach | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 2. august 1842 Spišský Hrušov, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko) |
Úmrtie | 22. apríl 1926 (83 rokov) Košice, ČSR (dnešné Slovensko) |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Rehoľa kazateľov (OP) (dominikáni) |
Vstup | 1862 |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 28. júl 1867 (24 rokov) Viedeň |
Augustín Reginald Garžík OP (* 2. august 1842, Spišský Hrušov – † 22. apríl 1926, Košice) bol slovenský dominikánsky páter, kazateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval na gymnáziu v Levoči a v Košiciach. V roku 1862 vstúpil do rehole dominikánov. V Grazi absolvoval noviciát a v roku 1863 zložil prvú rehoľnú profesiu vo Viedni, kde ďalej študoval a 28. júla 1867 tam bol vysvätený za kňaza. 11. júna 1876 sa stal priorom dominikánskeho kláštora v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj náboženského života Slovákov, založil Slovenský cirkevný spevokol, tlačou vydal spevník. Postaral sa o reštauráciu dominikánskeho kostola, dal v ňom vyhotoviť organ. Pre Bratstvo sv. Ruženca zakúpil vlastný dom a založil útulok pre mrzákov. Bol známy ako kazateľ kážuci v spisovnej slovenčine.[1]
V rokoch 1899 až 1910 pôsobil vo Viedni ako sócius (≈ asistent) provinciála. V tom čase tiež bol promótorom pre ruženec pre rakúsko-uhorskú provinciu. V roku 1921 sa vrátil už do ČSR. Zomrel 22. apríla 1926 v Košiciach.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b br. Reginald Augustín Garžík OP [online]. dominikani.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.