Břeclav

	Břeclav
	mesto
	Rieka Dyje v Břeclavi
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1)	Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs.	Břeclav
Poverená obec	Břeclav
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	158 m n. m.
Súradnice	48°45′36″S 16°53′04″V / 48,760000°S 16,884444°V
Rozloha	77,11 km² (7 711 ha)
Obyvateľstvo	24 956 (1. 1. 2014)
Hustota	323,64 obyv./km²
Starosta	MUDr. Oldřich Ryšavý
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	690 02
Miestne časti	3
Zákl. síd. jednotky	29
Katastrálne územie	3
LAU 2 (obec)	CZ0644 584291
Adresa mestského; úradu	Městský úřad Břeclav; nám. T. G. Masaryka 10; 690 81 Břeclav
E-mailová adresa	posta@breclav.org
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Břeclav
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: breclav.eu
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 48°45′36″S 16°53′04″V / 48,760000°S 16,884444°V

Břeclav je mesto v okrese Břeclav v Česku. Má rozlohu 87,17 km² a približne 25 000 obyvateľov. Je dôležitou železničnou križovatkou na trase do Rakúska a na Slovensko.

Polohopis

Vodstvo

Vodné toky

Břeclav leží na rieke Dyje, ktorá mestom preteká v severo-južnom smere a následne sa v lužných lesoch južne od neho, kde tvorí štátnu hranicu medzi Českom a Rakúskom, vlieva do rieky Morava. Okrem hlavného koryta, ktoré prechádza priamo centrom mesta, sa medzi centrom a časťou Poštorná nachádza aj odľahčovacie rameno. Do neho tu ústi potok Včelínek.

Koryto Dyje v lužných lesoch južne od mesta bolo v 70. rokoch 20. storočia vyrovnané vodohospodármi. V roku 2018 sa na českej i rakúskej strane začal projekt, ktorý plánuje navrátiť tok rieky do mŕtvych ramien v záujem šetrenia vody v krajine.^[2]

Vodné plochy

Severozápadne od mesta sa nachádza časť sústavy rybníkov s názvom Lednické rybníky, konkrétne do katastra Břeclavi sčasti spadá plocha dvoch z nich: tzv. Mlýnského rybníka a Prostředního rybníka. Oba sú napájané vodou z potoka Včelínek.

Lednické rybníky sú súčasťou Lednicko-valtického areálu a v roku 1953 boli taktiež vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Plnia úlohu významného hniezdiska vtákov, pričom sa tu vyskytujú napr. druhy potápka čiernokrká, hrdzavka potápavá, bučiačik močiarny a fúzatka trstinová. Využívané sú od 15. storočia, pričom v prvej polovici 19. storočia boli rodom Lichtenštajnov parkovo upravené.^[3]^[4]

Časti mesta

Mesto sa skladá z troch administratívnych častí, ktoré boli pôvodne samostatnými obcami: Břeclav, Poštorná a Charvatská Nová Ves.^[5]

História

Na území dnešného mesta je niekoľko lokalít, ktoré boli osídlené už v praveku a medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravské hradisko Pohansko (v lesoch juhovýchodne od mesta).

Pravdepodobne v 1. polovici 11. storočí založil knieža Břetislav I. pohraničný hrad, ktorý bol po ňom pomenovaný – odtiaľ názov Břeclav. Nové centrum sa stalo jedným z najdôležitejších správnych centier Moravy. V 13. storočí bola na hrade vybudovaná kamenná veža. V nepokojnom 15. storočí tu sídlila husitská posádka a do podhradia sa presťahovali obyvatelia neďalekého zničeného mesta. Na mieste dnešného centra si založili nové mestečko, nazvané Nová Břeclav – pôvodná lokalita je dodnes označovaná ako Stará Břeclav.

V 16. storočí získali hrad i mesto Žerotínovci, ktorí pevnosť prebudovali na renesančný zámok. Od roku 1638 boli majiteľmi panstva Lichtenštajnovci, ktorým patrili i blízke Valtice a Lednice. Počas vojen s Osmanskou ríšou a nasledujúcej tridsaťročnej vojny bola Stará i Nová Břeclav takmer zničené. V rámci rozsiahlych stavebných a krajinárskych úprav vznikol tzv. Lednicko-valtický areál a břeclavský zámok bol prestavaný v romantickom štýle.

Významným medzníkom v rozvoji mesta bola výstavba Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá 6. júna 1839 spojila mesto s hlavným mestom Viedeň. Po vybudovaní trate do Brna v roku 1841 sa stal Břeclav prvý železničný uzol v Rakúsko-Uhorsku. Neskôr pribudlo spojenie na Bratislavu, čím ešte viac stúpol dopravný význam mesta.

Prístupnosť spustila rozvoj mesta a vznik cukrovaru, píly, chemickej továrne a tehelne v Poštornej. Roku 1850 sa Břeclav stal sídlom súdneho okresu a v októbri 1872 bol povýšený na mesto. Pripojením Valticka (1920) sa stali súčasťou Česko-Slovenska tiež dolnorakúske obce Poštorná a Charvátská Nová Ves a dovtedy samostatné obce Stará Břeclav a Břeclav – židovská obec boli zlúčené s Břeclavom.

Podľa mníchovskej dohody bolo mesto so značným strategickým významom pripojené k Nemecku. V rámci správnych reforiem v roku 1949 sa stal Břeclav sídlom okresu. V rokoch 1974 a 1976 boli k mestu pripojené susedné obce Poštorná, Charvátská Nová Ves a Ladná (do 2006, kedy sa opäť osamostatnila). Od konca 80. rokov začal útlm priemyslu i v Břeclavi.

Osobnosti mesta

Jan Skácel (* 1922), básnik a prozaik

Partnerské mestá

Referencie

↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
↑ TLACHOVÁ, Martina. Na Dyji se vrátí meandry. Obnovená slepá ramena zadrží v krajině vodu [online]. Praha: Česká televize, 2018-08-15, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. (po česky)
↑ NPR Lednické rybníky [online]. palava-lva.cz, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. Archivované 2020-08-09 z originálu. (po česky)
↑ MF DNES; SMOLA, Vojtěch. Lednické rybníky: opomíjený přírodní klenot. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2006-10-13. Dostupné online [cit. 2021-03-23].
↑ Profil Břeclav [online]. breclav.eu, [cit. 2021-03-23]. Kapitola Správní charakteristika, s. 8-10. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Břeclav

Externé odkazy

Oficiálna stránka

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Břeclav na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa geografie Moravy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

		Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)
Bavory • Boleradice • Borkovany • Bořetice • Brod nad Dyjí • Brumovice • Břeclav • Březí • Bulhary • Diváky • Dobré Pole • Dolní Dunajovice • Dolní Věstonice • Drnholec • Hlohovec • Horní Bojanovice • Horní Věstonice • Hrušky • Hustopeče • Jevišovka • Kašnice • Klentnice • Klobouky u Brna • Kobylí • Kostice • Krumvíř • Křepice • Kurdějov • Ladná • Lanžhot • Lednice • Mikulov • Milovice • Moravská Nová Ves • Moravský Žižkov • Morkůvky • Němčičky • Nikolčice • Novosedly • Nový Přerov • Pavlov • Perná • Podivín • Popice • Pouzdřany • Přítluky • Rakvice • Sedlec • Starovice • Starovičky • Strachotín • Šakvice • Šitbořice • Tvrdonice • Týnec • Uherčice • Valtice • Velké Bílovice • Velké Hostěrádky • Velké Němčice • Velké Pavlovice • Vrbice • Zaječí

[obyvatelstvo-cz-1] Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

[2] TLACHOVÁ, Martina. Na Dyji se vrátí meandry. Obnovená slepá ramena zadrží v krajině vodu [online]. Praha: Česká televize, 2018-08-15, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. (po česky)

[3] NPR Lednické rybníky [online]. palava-lva.cz, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. Archivované 2020-08-09 z originálu. (po česky)

[4] MF DNES; SMOLA, Vojtěch. Lednické rybníky: opomíjený přírodní klenot. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2006-10-13. Dostupné online [cit. 2021-03-23].

[5] Profil Břeclav [online]. breclav.eu, [cit. 2021-03-23]. Kapitola Správní charakteristika, s. 8-10. Dostupné online. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]