Brezová pod Bradlom

Brezová pod Bradlom
mesto
Centrum mesta
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Myjava
Región	Kopanice
Vodný tok	Brezovský potok
Nadmorská výška	265 m n. m.
Súradnice	48°39′57″S 17°32′26″V
Rozloha	41,08 km² (4 108 ha)
Obyvateľstvo	4 607 (31. 12. 2023)
Hustota	112,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1262
Primátor	Jaroslav Ciran (nezávislý)
PSČ	906 13
ŠÚJ	504262
EČV (do r. 2022)	MY
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Nám. gen. M. R. Štefánika 1 906 13  Brezová pod Bradlom
E-mailová adresa	mesto@Brezova.sk
Telefón	694 22 11, 624 21 51
Fax	694 22 38
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Brezová pod Bradlom
Webová stránka: brezova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Brezová pod Bradlom

Hurbanov pomník

Pomník Štefana Osuského

Brezová pod Bradlom je mesto ležiace v Trenčianskom kraji v okrese Myjava.

Polohopis

Mesto leží v údolí Brezovského potoka, na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Je vzdialená 13 km južne od Myjavy, 17 km východne od Senice a 28 km západne od Piešťan.

Časti obce

Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina („Židovské“).

Ulice

Ulice v Brezovej pod Bradlom: Myjavská, Prietržská, Bukovská, Bradlianska, Družstevná, Štúrova, J. Kráľa, Záhumnie, Budovateľská, Sídlisko D. Jurkoviča, Dr. Š. Osuského, Sídlisko Horný rad, Garbiarska, Hurbanova, Piešťanská, Baranecká, Odbojárov, Sídlisko Dolné Lúky, Vajanského, Pod vŕškami, Dolina, Staničná, Partizánska, Cesta SNP, Športová, Družstevná Námestia: Nám. M. R. Štefánika, Nám. 7. Apríla, Hoštáky

Vodné toky

Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.

Dejiny

Brezová na prelome 19. a 20. storočia. Fotografia: Pavel Socháň

Počiatok najstaršieho osídlenia územia Brezovej pod Bradlom siaha do eneolitu – neskorej doby kamennej. Ďalšie nálezy sú zo začiatku bronzovej doby.

Z roku 1262 pochádza najstarší písomný doklad o existencii osady Brezová (villa Brizoua) – dve listiny uhorského kráľa Bela IV. Brezová potom načas spustla, do roku 1568 o nej nemáme písomné zmienky. Poodhaliť aspoň niečo z týchto rokov nedávno pomohla archeológia. V Brezovej sa zistili stopy jednoduchého opevnenia rámcovo datovaného do 15. storočia.

V roku 1564 došlo k zaľudneniu Brezovej, v roku 1568 sa ako Brezowa spomína v urbári čachtického panstva. V roku 1598 bolo na Brezovej už 111 domov. Rozloha poľnohospodárskej pôdy v úzkej brezovskej doline nestačila, v okolí preto začalo vznikať kopaničiarske osídlenie. K rozvoju kopaníc prispel i fakt, že poddaní mali pri ich užívaní veľké úľavy pri odvádzaní dávok a daní. Osídlenci prichádzali na Brezovú (a podobne aj do ďalších oblastí Myjavskej pahorkatiny) najmä zo severu Slovenska v rámci tzv. valašskej kolonizácie – viď priezviská obyvateľov Brezovej Brincza, Vallasik. V tejto neskorej fáze valašskej kolonizácie bola už etnická príslušnosť osídlencov slovenská a valachmi sa nazývali podľa valašského spôsobu života, vyznačujúceho sa salašníctvom a chovom dobytka. Niekoľko osídlencov prišlo pravdepodobne i z dedín na okolí Brezovej, čomu nasvedčujú ich priezviská – Brwnowzky, Krainan, Hrussowsky. Prílev osídlencov neskôr zoslabol a počet Brezovanov sa ďalej zvyšoval hlavne vďaka vysokému populačnému prírastku.

Počas Rákocziho povstania kuruci (povstalci) na Brezovej na lúkach Brezovky v roku 1706 odzbrojili a zabili 491 cisárskych vojakov. 10. mája 1709 získala Brezová privilégiom panovníka Jozefa I. jarmočné právo a stala sa oppidom – zemepanským mestečkom. Brezová i jej kopanice prudko rástli. Obyvatelia pribúdali nielen v Brezovej, ale i v celom podbradliansko-podjavorinskom kraji. Nijaká oblasť Slovenska vtedy nedosiahla taký nárast obyvateľstva. Koncom 18. storočia mala Brezová 5291 obyvateľov. V roku 1753 bolo v Brezovej 209 remeselníkov. Rozvíjali sa najmä cechy garbiarsky, ševcovský, mäsiarsky, existoval i cech čižmársky.

Nárast obyvateľstva pokračoval ešte v 1. polovici 19. storočia. V roku 1837 mala Brezová 6325 obyvateľov (5937 evanjelického, 246 rímskokatolíckeho a 142 židovského vyznania). Väčšina obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu, role vlastnili i remeselníci. Darilo sa garbiarom, Brezová sa v 1. polovici 19. storočia stala jedným z najdôležitejších centier výroby kože na Slovensku.

V obyvateľstve Brezovej, formovanom okrem iného i dlhým zápasom o rešpektovanie svojich náboženských práv, dochádza od začiatku 19. storočia k rozvoju národného hnutia. V rokoch 1840–1843 bol brezovským evanjelickým kaplánom Jozef Miloslav Hurban. 28. apríla 1848 Hurban svojou rečou strháva na brezovskom rínku tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov na sneme a vrátenie kopaníc, pasienkov a hôr. V septembri 1848 sa podbradliansko-podjavorinský kraj stáva centrom povstania. Slovenská národná rada, prvá politická reprezentácia Slovákov, ktorej je Hurban predsedom, sa presúva z Myjavy na Brezovú. 22. septembra vybojujú na Brezovej slovenskí dobrovoľníci prvé víťazné bitky proti piatim stovkám príslušníkov pravidelného cisárskeho vojska a maďarských gardistov (dnes je 22. september na pamäť týchto bojov Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky).

V druhej polovici 19. storočia sa zastavil rast Brezovej a nastal postupný pokles počtu jej obyvateľov, ktorý trval až do vzniku prvej Československej republiky. Poštový úrad mala Brezová od roku 1875, telegrafné spojenie od roku 1878 a železnicu až od roku 1899. Garbiarstvu sa venovalo okolo 300 majstrov. Po roku 1890 však nastal úpadok garbiarskeho remesla. Narastalo vysťahovalectvo, najviac Brezovanov odišlo do Ameriky (v rokoch 1893–1908 okolo 1500 ľudí). Národné povedomie prežilo v podbradliansko-podjavorinskom kraji i napriek útlaku. Iste nie je náhoda, že z tohto kraja vzišli Milan Rastislav Štefánik – najvýznamnejšia osobnosť našich novodobých dejín, či diplomati Štefan Osuský a Ján Papánek i ďalší, ktorí prispeli k formovaniu našej novodobej štátnosti. Za národnú slobodu bojovalo počas I. svetovej vojny v čs. légiách 31 Brezovanov, dvaja z nich zahynuli. V radoch rakúsko-uhorskej armády padlo v I. svetovej vojne 71 Brezovanov.

K Československej republike sa prihlásila i Brezová. V roku 1919 bolo na Brezovej 4398 obyvateľov. Vznikli menšie garbiarske podniky, kože sa už začali vyrábať továrenským spôsobom. Okrem nich boli v Brezovej ešte dve šarovne, pradiareň, tkáčovňa, 2 tehelne, neskôr pribudla likérka. Úspešne sa rozvíjalo školstvo, 6. 1. 1919 bola otvorená prvá meštianska škola na Slovensku s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa projektu Dušana Jurkoviča bola postavená v rokoch 1927–1928 Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Názov obce sa od roku 1928 zmenil z Brezovej na Brezovú pod Bradlom.

II. svetová vojna priniesla najväčšie utrpenie brezovským Židom. Z Brezovej bolo do koncentračných táborov deportovaných 77 Židov, dospelí, rodiny i deti – 72 z nich zahynulo. Podbradliansko-podjavorinský kraj bol jednou z mála oblastí západného Slovenska, kde možno po vypuknutí Slovenského národného povstania hovoriť o ozbrojenom povstaní. Partizáni Oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod vedením Jána Reptu dokázali úspešne pôsobiť až do konca vojny a mohli sa preto podieľať i na oslobodení Brezovej 7. apríla 1945. V II. svetovej vojne sa boja za slobodu v radoch domáceho i zahraničného odboja zúčastnilo 45 občanov Brezovej. Počas vojny zahynulo 84 obyvateľov Brezovej – 12 ich bolo umučených alebo padlých v bojoch, 72 židovských obyvateľov zahynulo v koncentračných táboroch. Z Oddielu Repta zahynulo 17 partizánov – niektorí v priamom boji, iní v koncentračných táboroch.

Povojnová história Brezovej pod Bradlom bola spätá s priemyselným rozvojom – najmä so vznikom podniku Pružináreň a strojáreň. Súbežne s ním sa obnovil aj rozvoj Brezovej, ktorá bola v roku 1966 povýšená na mesto.

Symboly mesta

Erb mesta

V strede červeného renesančného štítu sa nachádza zlatá breza vyrastajúca zo zlatého trojvršia.

Historické znaky:

1. Brezové listy položené na štít
2. Palma, resp. breza vyrastajúca z trojvršia
3. Košatý strom vyrastajúci z pažite
4. Silueta mohyly na Bradle

Terajší znak bol schválený heraldickou komisiou. Znak číslo 1 sa používal v 17. storočí, znak číslo 2 v 18. – 19. storočí, znak číslo 3 na prelome 19. a začiatkom 20. storočia, znak číslo 4 v rokoch 1928 – 1948.

Typáriá

1. Nedatované pečatidlo. V renesančnom štíte malého trojvršia vyrastá breza, z bočných kopcov vyrastá po jednej vetvičke. Kruhopis: SIGIL ZNM POSSXONIS BRXOVA. Odtlačok na písomnosti zo 4. mája 1643.
2. Nedatované pečatidlo. Brezové listy položené na štít. Kruhopis: PECAT OBECNI DEDINI BREZOWA. Opis pečate v MOL Budapešť. Odtlačok na listine z roku 1678.
3. Pečatidlo datované rokom 1709. V strede pečatného poľa vyrastá z malého trojvršia strom (breza, resp. palma). Kruhopis: PECET POCTIVEHO MESECKA KREZOVEG 1709.
4. Pečatidlo datované rokom 1837. V strede pečatného pola vyrastá z pažite palma. Kruhopis: SIGILLUM COMUNITATIS OPPIDI BREZOVA 1837. Odtlačok na písomnosti z 20. augusta 1839 v archíve Múzea SNR Myjava.
5. Pečiatka z konca 19. storočia. V strede pečatného poľa sa nachádza košatý strom, po stranách je po jednej ľalii. Kruhopis: BREZOVA NAGYKŐZSEG + NYITRA M. MIJAVA J.
6. Pečiatka zo začiatku 20. rokov 20. storočia. V strede košatý strom vyrastajúci z pažite (breza). Kruhopis: OBECNÁ RADA VEĽKEJ OBCE + BREZOVÁ + ŽUPA BRATISLAVA +. Odtlačok na písomnosti z roku 1927.
7. Pečiatka datovaná rokom 1928. V strede silueta mohyly na Bradle. Pod ňou 1928. OBEC. Kruhpopis: BREZOVÁ POD BRADLOM. OKRES MYJAVA. Odtlačok na písomnosti z roku 1939.
8. Pečiatka zo začiatku druhej polovice 40. rokov 20. storočia. V strede silueta mohyly na Bradle. Kruhopis : MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR NA BREZOVEJ POD BRADLOM. Odtlačok na písomnosti z roku 1948.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľov

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Počet obyvateľov: 5.110
Slováci			92,23 %
nezistení			5,99 %
ostatní			1,78 %

Jazykové zloženie obyvateľov

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Počet obyvateľov: 5.110
slovenčina			92,49 %
nezistení			5,87 %
ostatní			1,64 %

Náboženská štruktúra obyvateľstva

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Počet obyvateľov: 5.110
luteráni			38,47 %
ateisti,nezistení			32,98 %
rímskokatolíci			24,85 %
metodisti			1,06 %
ostatní			2,64 %

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Mohyla Milana Ratislava Štefánika na Bradle, monumentálna terasovitá travertínová stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými obeliskmi a centrálnym katafalkom z rokov 1924-1928. Autorom mohyly je architekt Dušan Jurkovič. Obnovou prešla v rokoch 1989-1996 a v roku 2004. Mohyla sa nachádza na vrchu Bradlo v nadmorskej výške 543 metrov a predstavuje výraznú dominantu krajiny.

• 
  Mohyla M. R. Štefánika
• 
• 
  Katafalk
• 

• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová renesančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1590. Kostol bol postavený ako evanjelický. V roku 1733 počas obdobia protireformácie bol evanjelikom odobratý. V roku 1748 bola zvýšená veža. Barokovou úpravou prešiel v roku 1773. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu hodnotné rokokové zariadenie. Hlavný oltár z roku 1773 nesie obraz sv. Augustína a bočné sochy sv. Urbana a sv. Hieronyma. Bočný oltár zo 70. rokov 18. storočia je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ďalej sa tu nachádza kamenná krstiteľnica z doby barokovej úpravy, rokoková patronátna lavica so sochami z dielne Ľ. Godeho a voľný obraz Kristus pred Pilátom od Jozefa Zanussiho z roku 1783. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s osteniami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a stanovou strechou. Okolo kostola sa nachádza obranný múr s dvoma baštami a bránou.

• Evanjelický kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1868-1873. Stojí na mieste staršieho tolerančného chrámu z rokov 1783-1784. Z pôvodného chrámu sa dochovala hmota veže postavenej v roku 1795. V interiéri sa nachádza trojramenná empora a neobarokové zariadenie. Zaklenutý je českou plackou. Oltár s obrazom Kristus na Olivovej Hore pochádza z rokov 1873-1880. Autorom návrhu oltára je Jan Dušek, rezbu realizoval František Chorvát. Kazateľnica je neorokoková. Hodnotný organ, dielo majstra Martina Šaška, pocháza z roku 1834, bol sem prenesený z pôvodného tolerančného kostola. Bohato dekorované fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Priečelie je dekorované oblúčkovým vlysom, veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a hodinami a barokovou helmicou s laternou.

• Evanjelická fara, jednopodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1911. Priečelie fary je členené lizénami, okná majú šambrány a nadokenné rímsy.

• Hurbanovský dom, dvojpodlažná klasicistická radová stavba so sedlovou strechou na pôdoryse písmena L z 19. storočia. Fasáda domu je členená pilastrami.

• Pomník J. M. Hurbana z roku 1933. Autormi pomníka sú F. Matoška a J. Sládek. Pomník sa skladá z terazzovej stély s motívom dvojkríža, na ktorej je umiestnená busta národovca.

• Pomník majstra Jána Husa z roku 1922. Autorom busty je František Fabiánek z Hradca Králové. Obnovou prešiel v roku 1988. V súčasnosti je prezentovaná jej kópia. Ide o jediný pomník tohto reformátora na Slovensku.

• 
  Kostol Najsvätejšej Trojice
• 
  Evanjelický kostol
• 
  Pomník J. M. Hurbana
• 
  Pomník majstra Jána Husa

Divadlo

Divadelný súbor J. M. Hurbana účinkuje pri rôznych výročiach, oslavách, na jarmokoch, plesoch, v pohostinstvách… Technické a priestorové požiadavky sú minimálne. DS pracuje pri MsKS Brezová. Od 1. júla 1979 nesie meno J. M. Hurbana.

Múzeá

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

Dušan Samuel Jurkovič (23. 8. 1868 – 21. 12. 1947), najväčší slovenský architekt prvej polovice 20. storočia, je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov.

Kopaničiarsky región – miestna akčná skupina v spolupráci s Mestom Brezová pod Bradlom zriadil v Brezovej pod Bradlom, v Národnom dome Štefánikovom, Pamätnú izbu Dušana Samuela Jurkoviča – prvú stálu expozíciu na Slovensku venovanú tomuto architektovi.

Dušan Jurkovič mal k rodnému podbradliansko-podjavorinskému kraju i k svojej rodine hlboký vzťah. Jurkovičove diela v podbradliansko-podjavorinskom kraji sú sústredené na území Brezovej pod Bradlom, v ktorej od piatich rokov vyrastal a mal k nej pevné väzby. Sú to: pamätná tabuľa udalostí roku 1848, náhrobník rodiny Papánkovcov, brána na brezovský cintorín, Dejinný pamätník, pamätník hurbanovských bojov, pamätník v Hurbanovej doline a najmä vrcholné Jurkovičovo dielo, Mohyla M. R. Štefánika na Bradle. Do rodného kraja sa Dušan Jurkovič symbolicky vrátil v novembri 1948, odkedy je miestom jeho posledného odpočinku jeho dielo – Dejinný pamätník na cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

Kombináciou pôvodných predmetov a modernej interaktívnej techniky chce Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča vyvolať zážitok, ktorý ponúkne návštevníkom možnosť urobiť si názornú predstavu o architektovi Dušanovi Jurkovičovi. Okrem Jurkovičovho života a diela kladie dôraz na jeho vzťah k rodnému podbradliansko-podjavorinskému kraju. Venuje sa jeho tvorbe v kraji, vrátane predstavenia jeho vrcholného diela – Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Vzácnymi exponátmi pamätnej izby sú osobné predmety Dušana Jurkoviča, darované jeho vnučkou Katarínou Salayovou-Jurkovičovou – päť albumov fotografií, ale aj Jurkovičove hodinky, dózička, ktorú si priniesol na pamiatku z Haliče, jeho knihy, či cenné fotografie Jurkovičových predkov. Pozornosť návštevníkov priťahuje najväčší exponát pamätnej izby – originál travertínovej platne z tumby Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Táto platňa bola z mohyly demontovaná pri jej rekonštrukcii a nahradená kópiou.

Vystavené pôvodné predmety dopĺňaju reprodukcie plánov a náčrtov Dušana Jurkoviča. Zobrazovanú minulosť však chce pamätná izba priblížiť nielen pomocou pôvodných predmetov a reprodukcií. Pre názornú predstavu je v pamätnej izbe model Mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Model sa roztvára, aby ukázal vnútro mohyly s hrobkou.

Popri klasickej časti expozície ponúka pamätná izba aj modernú techniku. Veľkoplošná obrazovka umožňuje vzhliadnuť virtuálne prehliadky tvorby Dušana Jurkoviča. Návštevníkom, ktorí majú o danú tematiku hlbší záujem a chcú sa dozvedieť viac údajov o vystavených predmetoch a ich širších súvislostiach, sú tieto tieto údaje k dispozícii prostredníctvom interaktívnej dotykovej obrazovky.

V blízkom okolí Brezovej sa nachádza Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád v Myjave. Toto múzeum prevádzkuje aj Múzeum Milana Rastislava Štefánika, ktoré je umiestnené v jeho rodnom dome v Košariskách.

Knižnica

Mestská knižnica sídli na Ulici Horný rad. Má okolo 19 000 zväzkov.

Folklórny súbor Brezová

Slovenské ľudové umenie vo všetkých svojich formách (hudba, spev, maľba, tanec, rezbárstvo atď.) je veľmi cenným dokladom schopnosti a umu slovenského ľudu. Jeho hodnoty a dosah do dnešných dní si mnohokrát ani neuvedomujeme. Možno preto, že je na mnohých miestach ešte živé – medzi nami. Národopisná oblasť "Myjavsko", do ktorej patrí i Brezová a jej okolie, je bohatá najmä na spevné, tanečné a hudobné prejavy. Ľudových spevákov i speváčok, starších i mladších, je v tomto kraji veľa. V Brezovej už v minulosti boli nadšenci, ktorí zbierali, i na verejných vystúpeniach predvádzali hudobný, spevný i tanečný folklór svojho kraja. Folklórny súbor Brezová vznikol v roku 1966 z pôvodnej folklórnej skupiny rovnakého názvu. Členmi súboru sú mladí nadšenci, ktorým učarilo bohatstvo slovenského ľudového umenia. Vo svojom programe sa zameriava na umelecké stvárňovanie ľudovej hudby, spevu, tanca, hier, zvykov i ľudového výtvarného prejavu regiónov západného Slovenska, najmä v oblasti Myjavska. Súbor je ovenčený víťazstvami štátnych i medzinárodných súťaží. (Medzinárodný festival v Middlesbrough vo Veľkej Británií,...) a reprezentoval svoj kraj v celej Európe. Prvé verejné vystúpenie sa uskutočňuje na výstave v Piešťanoch a v Prahe na Všeslovanskom zjazde v roku 1927. V roku 1936 sa uskutočnilo krojové vysielanie v čsl. rozhlase, kde boli vysielané i brezovské piesne a scénky. Tvorcami tohto, na tú dobu významného podujatia, boli brezovskí učitelia Ján Kubačka, Ján Fajnor a evanjelický farár na Bukovci Vladimír Roy. V roku 1938 "Cech Tatárov", čiže Brezovania žijúci v Bratislave, poriadal tradičné stretnutia, na ktorom skupina tanečníkov a spevákov z Brezovej predviedla program. Tieto vystúpenie mali základ v čulej činnosti doma, v Brezovej. Spolok žien Živena každoročne poriadal výstavy a súťaže z krojov a výšiviek, ktoré sa končievali krojovanými večierkami, kde sa tancovali staré brezovské tance. Po druhej svetovej vojne, v rámci osvetovej besedy sa v Západoslovenských nábytkárskych závodoch robili vystúpenia v krojoch. Vedúci tanečného krúžku boli Anna Gálusová a Martin Potúček. Úspešným vystúpením bolo pásmo spevov na oslavách 700. výročia založenia Brezovej.

V roku 1967 bola založená 41 členná folklórna skupina, ktorej prvá premiéra sa uskutočnila 17. decembra 1967. Celovečerný program obsahoval starodávne ľudové zvyky, útratovú schôdzu garbiarskeho cechu, spev a tance mládeže i starších a ľudovú hudbu Jána Pertuchu za cimbalového sprievodu Števka Dudíka. Choreografiu spracoval na základe obkladov miestnych občanov Jozef Lehocký s manželkou.

Na začiatku histórie folklórnej skupiny sa vystúpenia konali najmä v Brezovej a blízkom okolí. Prvé vystúpenie súboru piesní a tancov sa konalo na Brezovej pri príležitosti 1. mája. V tomto roku sa konalo len veľmi málo vysúpení a to na Morave a v myjavskom kraji.

V ďalšom roku (1968) sa účinkovanie súboru rozšírilo o plesové príležitosti (podnikové plesy, večierok rodákov z podbradlansko-podjavorinského kraja, ...). V rámci rozvíjania kultúrnych vzťahov s inými krajinami sme hostili juhoslovanský divadelný súbor zo Starej Pazovej, kde sme im predviedli náš program. Boli sme pozvaný na oslavy 100. výročia založenia národného divadla v Prahe. Vzhľadom na augustové udalosti boli v tomto roku zrušené mnohé vystúpenia a zájazdy. V októbri sa cimbalová hudba zúčastnila v Košiciach televíznej nahrávky, ktorá bola vysielaná cez vianočné sviatky. V roku 1969 prišiel na Brezovú choreograf Ing. Jozef Lehocký, ktorý počas svojho pôsobenia nacvičil niekoľko nových choreografií, ktoré mali i medzinárodné úspechy. Nové choreografie sme prezentovali vo Východnej, na Detve a iných významných festivaloch, na základe čoho sme dostali ponuku na nahrávanie do čsl. rozhlasu.

Začiatkom roku 1970 umelecké vedenie súboru načrtlo novú koncepciu programu. Vzhľadom na nedostatok folklórnych materiálov pre celý program folklórneho súboru (* čo sa neskôr ukázalo ako neopodstatnené) sa súbor bude zaoberať aj inými oblasťami Západného Slovenska. V tomto roku bola zrušená ženská spevácka skupina. Dôvodom bolo uprednostnenie sólových speváčok a takisto to prospelo k omladeniu kolektívu. Samozrejmosťou bolo opäť množstvo vystúpení v rámci celého Slovenska.

V tomto roku oslavuje folklórny súbor 5. výročie svojho vzniku. 23. apríla sa pri tejto príležitosti konala slávnostná premiéra nového programu, kde s nami oslávil svoje 78. narodeniny známy ľudový muzikant, cimbalista Štefan Dudík. Vzhľadom na umelecký rast súboru prichádzajú pozvánky na nahrávky do rozhlasu a televízie. 29. mája sa súbor zúčastnil súťaže krajskej súťaže v Nitre. Porota nás ocenila druhým miestom, pred nami sa umiestnil Gymnik, za nami Technik a Družba. V lete sme sa zúčastnili na mnohých folklórnych slávnostiach. V septembri sme na Celoštátnom folklórnom festivale v Poprade získali jednu z troch hlavných cien a cenu za objavnosť.

Parky

Husov park – s pamätníkom Jána Husa, jediný na Slovensku.

Šport

• Futbalový klub Športovo-vzdelávacie stredisko Bradlan, Brezová pod Bradlom, a. s. – zahŕňa 2 tenisové kurty, 2 futbalové ihriská a bazén.
• Hádzanársky klub Bradlan

Osobnosti mesta

Rodáci

• Samuel Jurkovič (* 1796 – † 1873), pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, organizátor družstevníctva
• Štefan Osuský (* 1889 – † 1973), diplomat a politik, zaslúžil sa o vznik Česko-Slovenskej republiky
• Martin Šaško (* 1807 – † 1893), staviteľ organov
• Moses Schick (* 1807 – † 1879), rabín
• Štefan Fajnor (* 1844 – † 1909), hudobný skladateľ a advokát
• Ján Papánek (* 1896 – † 1991), diplomat
• Tomáš Tvarožek (* 1892 – † 1945), finančník, verejný činiteľ, národný pracovník
• Juraj Tvarožek (* 1887 – † 1966), architekt
• Ján Bzdúch (* 1922 – † 2007), herec

Pôsobili tu

• Jozef Miloslav Hurban (* 1817 – † 1888), spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, Evanjelický kňaz a vedúca osobnosť Slovenského povstania 1848–1849. V Brezovej pôsobil ako kaplán.
• Ján Pravoslav Leška (* 1831 – † 1909), spisovateľ a evanjelický farár
• Dušan Jurkovič (* 1868 – † 1947), architekt, dizajnér a etnograf

Partnerské mestá

• Břeclav, Česko
• Kočovce, Slovensko
• Nová Lhota, Česko
• Paulhan, Francúzsko
• Pohořelice, Česko
• mestá a obce s názvom Brezová a Březová ďalej udržujú vzťahy s moravským mestom Hodonín

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Brezovej pod Bradlom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezová pod Bradlom

Externé odkazy

• Oficiálny web