Bačkajovský vrch
Bačkajovský vrch | |
vrch | |
Štáty | Slovensko, Ukrajina |
---|---|
Regióny | Košický, Zakarpatský |
Okresy | Sobrance, Užhorod |
Obce | Koňuš, Onokovce |
Pohorie | Vihorlatské vrchy |
Podcelok | Popriečny |
Povodie | Uh |
Nadmorská výška | 958,5 m n. m. |
Súradnice | 48°45′58″S 22°20′45″V / 48,7662°S 22,3457°V |
Najľahší výstup | z obce Koňuš |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bačkajovský vrch[1] (958,5 m n. m.[2]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[3] Leží na slovensko-ukrajinskej hranici nad obcou Koňuš, približne 12 km východne od Sobraniec.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Vihorlatských vrchov, v geomorfologickom podcelku Popriečny.[3] Vrchol leží na slovensko-ukrajinskej hranici, na pomedzí Košického kraja a Zakarpatskej oblasti a okresu Sobrance a Užhorodského rajónu. V slovenskej časti zasahuje na katastrálne územie obce Koňuš[1], na ukrajinskej na územie obce Onokovce. Najbližšími sídlami sú severne situované Inovce a Beňatina, západne Koňuš a Priekopa, južne Koromľa a Petrovce, východne na Ukrajine mesto Perečín a severovýchodne obec Novoselycja.[4][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bačkajovský vrch leží v hraničnom hrebeni, vedúcom južným smerom z Holice (984 m n. m.) na Čierťaž (904 m n. m.). Južne sa nachádza Javoriva (701 m n. m.), Haseník (767 m n. m.), Čierťaž (904 m n. m.) a Drienovský vrch (628 m n. m.), západne leží Malý Ščob (396 m n. m.), Ščob (565 m n. m.), Lieštiny (748 m n. m.) a Hornianske vrchy (571 m n. m.), severne Veľká Vavrová (788 m n. m.), Diel (859 m n. m.), Starý Koňuš (836 m n. m.), Hôrka (661 m n. m.), Holica (984 m n. m.), sedlom oddelený Popriečny vrch (995 m n. m.) a Vetrová skala (1 025 m n. m.) a východne Skala (766 m n. m.), Asina (779 m n. m.) a Plyška (693 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu zo severozápadných svahov odvádza Suchý potok, z juhozápadných Kruhovský potok a z východných Syryj potik.[4] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov, no tiež Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a ukrajinské Karpaty.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami z okolitých obcí.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.