Chránená krajinná oblasť Vihorlat

Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Chránená krajinná oblasť
Vihorlat
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský kraj, Košický kraj
Okresy	Humenné, Snina, Michalovce, Sobrance
Pohorie	Vihorlatské vrchy
Súradnice	48°53′21″S 22°06′33″V
Najvyšší bod	Vihorlat
- výška	1 075,5 m n. m.
Rozloha	174,85 km² (17 485 ha)
Bióm	les
Vznik	28. december 1973
Správa	Štátna ochrana prírody - Správa CHKO Vihorlat
- sídlo správy	Michalovce
Kategória IUCN	V. - Chránená krajinná oblasť
Stupeň ochrany	2. stupeň
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Webová stránka: http://www.sopsr.sk/vihorlatweb/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vihorlat

Sninský kameň

Morské oko

Malé Morské oko

Chránená krajinná oblasť Vihorlat (CHKO Vihorlat) patrí medzi najmenšie veľkoplošné chránené územie na Slovensku. Žije tu okolo 5 tisíc druhov živočíchov. Bola vyhlásená vyhláškou MK SSR č. 9/1974 Zb zo dňa 28. decembra 1973 s cieľom ochrany a zveľaďovania prírody a prírodných zdrojov, zabezpečenia koordinácie jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno - rekreačný význam. V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany. Jednou z hlavných úloh vyplývajúcich z poslania CHKO je budovanie reprezentatívnej siete maloplošných chránených území, teda zabezpečovanie ochrany najhodnotnejších časti prírody formou prírodných rezervácií, chránených areálov a prírodných pamiatok.

Polohopis

Územie CHKO Vihorlat sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, má nepravidelný tvar a zaberá strednú časť pohoria Vihorlat. Z južnej časti prechádza jeho hranica pri obci Remetské Hámre, odtiaľ severovýchodným a severným smerom smeruje údolím potoka Okna, potokom Barlahov a cez kótu Fetkov (978 m) pokračuje na Nežabec (1 023,4 m n. m.), odtiaľ severným smerom nad kótu Na kameni (568 m). Z tejto kóty smeruje severná hranica CHKO na západ až nad obec Zemplínske Hámre, odtiaľ vedie kľukatá hranica približne okolo kót Podstava, Dzika (834 m). Odtiaľ južným smerom dolinou Remetského potoka až na okraj obce Remetské Hámre. Najvyššie položené miesto CHKO je vrch Vihorlat (1 075,5 m n. m.), najnižšie okraj lesa pri obci Jovsa (162 m n. m.). Rozloha CHKO Vihorlat je 17 485 ha a rozprestiera sa na území okresov Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina.

Chránené územia

V správe CHKO sa nachádzajú tieto maloplošné chránené územia:

Národné prírodné rezervácie (NPR)

#	Názov	výmera ha	rok vytvorenia	stupeň ochrany
1	Jovsianska hrabina	257,58	1953	5.
2	Morské oko	108,48	1984	5.
3	Motrogon	60,63	1980	5.
4	Postávka	25,91	1980	5.
5	Vihorlat	50,89	1986	5.

Prírodné rezervácie (PR)

#	Názov	výmera ha	rok vytvorenia	stupeň ochrany
1	Baba pod Vihorlatom	37,93	1999	5.
2	Drieň	11,25	1993	4.
3	Ďurova mláka	2,1375	1980	5.
4	Jedlinka	35,04	1988	5.
5	Lysá	3,95	1993	4.
6	Lysák	4,28	1993	5.
7	Machnatý vrch	3,18	1988	4.
8	Pod Trstím	7,4	1993	4.

Prírodné pamiatky (PP)

#	Názov	výmera ha	rok vytvorenia	stupeň ochrany
1	Beňatinský travertín	0,24	1989	4.
2	Čierny potok	2,7642	1988	5.
3	Malé Morské oko	2,0623	1993	5.
4	Sninský kameň	5,59	1982	5.

Územia európskeho významu (Natura 2000)

• Morské oko
• Vihorlat

Vodstvo

V komplexe vulkanického pohoria Vihorlat významné postavenie majú jazerá. Tvoria jedinečnú ukážku vzniku a postupného zániku jazier. Najväčšie je Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero.

Západne od Morského oka vo výške 727 m n. m. leží Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero. Jazero má kolísavý stav vodnej hladiny, pričom hĺbka jazera kolíše od 2,5 do 4 m. Jazero je napájané prameňom, ktorý pri budovaní zvážnice bol z časti zavalený. Zvláštne je i to, že pri stálom prítoku vody jazero nemá povrchový odtok. Severne od Motrogonu sa nachádzajú ďalšie jazerá. Najvýznamnejšie je z nich jazierko Kotlík, ležiace vo výške 850 m n. m. Plocha jazera je 3 – 3,4 ha, hĺbka kolíše od 0,5 do 2 m. Hladina vody kolíše v závislosti od klimatických podmienok. Jazierko Kotlík je hodnotené z faunistického hľadiska bohatým výskytom mlokov. Ďalšie jazerá sa nachádzajú v severnej časti CHKO a sú v rôznom stupni zániku. Najvýznamnejšie z nich je zanikajúce jazero Postávka s výmerou 1,6 ha, ohraničené andezitový svahmi. Maximálna hĺbka pôvodného jazera bola 21 m. Povyše Postávky je ďalšie zanikajúce jazero - rašelinisko Hypkania s výmerou 2,3 ha, ktoré malo maximálnu hĺbku 10,8 m. Vývojovo najmladší slatinno-rašelinný typ je Ďurova mláka. Na ploche rašeliniska je celý rad slatinných a rašelinných spoločenstiev, ktoré majú z fytocenologického a fytogeografického hľadiska veľký význam. Okrem uvedených jazier sa v pohorí Vihorlatu nachádzajú mnohé ďalšie, ktorých vonkajší obrys je už ťažko rozoznateľný a proces ich zániku možno pokladať za ukončený.

Rastlinstvo

Podľa fytografického členenia, uplatňovaného na Slovensku, patrí územie Vihorlatu do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu predkarpatskej kveteny.

V pohorí prevládajú spoločenstvá bukových lesov. Z ihličnatých drevín bola vo Vihorlate rozšírená len jedľa biela, čo dokazuje jej pôvodný výskyt na lokalite Jedlinka a prítomnosť peľových zŕn v hlbokých vrstvách rašeliny. Ostatné ihličnany, najmä smrek, boli v lesných porastoch vysadené človekom.

Vplyv neďalekých Východných Karpát sa prejavuje výskytom východokarpatských a balkánsko-východokarpatských druhov rastlín. Sú to: prilbica chlpatoplodá, skopólia kranská, kostihoj srdcovitý, razivka smradľavá, ale aj telekia ozdobná, živý symbol prírody Vihorlatu. Z druhov východokarpatsko-panónskej flóry, ktoré prenikli do Vihorlatských lesov z Východoslovenskej nížiny, treba spomenúť chránenú bleduľu jarnú karpatskú a ranostaj širokolistý.

Zaujímavú vegetáciu majú i bezlesé vrcholy pohoria so skalnatým reliéfom, Sninský kameň a Vihorlat. Vplyvom teplých vzdušných prúdov z nížiny a výhrevného andezitového substrátu rastú na ich južných svahoch vo vysokej nadmorskej výške teplomilné rastlinné spoločenstvá. Na chladnejšej severnej strane vrchu Vihorlat je bukový les vyvinutý až do vrcholca a rastú tam horské druhy, ako je soldanelka horská a podbelica alpínska.

Na skalnatých kopčekoch južných svahov pohoria sú ostrovčekovite rozšírené „lesostepné“ spoločenstvá drieňových dubín s účasťou teplomilných druhov dubín, ako sú drieň, brekyňa obyčajná, kamienka modropurpurová, waldsteinia kuklíkovitá a iné.

Sopečnou činnosťou vzniklo vo Vihorlate množstvo jazierok, ktoré sa zazemňovaním postupne zmenili na slatiny a rašeliniská. Rastú tu vzácne druhy rastlín: rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, páperník pošvatý a iné.

Živočíšstvo

Málo zmenené rastlinné fytocenózy a vplyv neďalekej Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát sa prejavujú i v zložení živočíšstva Vihorlatu. Cez otvorenú krajinu prenikajú z juhu teplomilné stepné živočíchy, ktoré sa tu stretávajú s horskými druhmi Karpát. Z východokarpatských druhov žijú v pohorí niektoré mäkkýše, dážďovky a mnohonôžky.

Z chránených druhov hmyzu žije v lesoch Vihorlatu napr. fuzáč alpský a nosorožtek obyčajný. Z obojživelníkov sa tu vyskytujú všetky druhy našich mlokov. Z plazov je hojná užovka stromová. Jedovatá vretenica severná je v pohorí veľmi vzácna. Vo väčších bystrinách žije pstruh potočný, ale aj mihuľa potiská.

Z vtákov sú významnými hniezdičmi Vihorlatu obe naše najväčšie sovy, výr skalný a sova dlhochvostá, ďalej orol krikľavý a v podhorí slávik veľký.

Z drobných cicavcov je pozoruhodný najmä výskyt hraboša močiarneho, raniaka malého a piskora vrchovského. Veľkým prírodným bohatstvom lesov Vihorlatu je prítomnosť veľkých a vzácnych šeliem ako je vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá a vydra riečna.

Turistika

Pohorie Vihorlat prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny a kým jeho okrajové časti dosahujú 250 – 300 m n. m., vrcholové časti pohoria presahujú 1 000 m n. m. Vertikálne prevýšenie tak dosahuje až 800 m. Táto rôznorodosť terénu dáva dobre podmienky na pešiu turistiku.

Celé územie CHKO je popretkávané turistickými chodníkmi s rôznym bodom prevýšenia. Najnižšie položený bod na turistických chodníkoch je pri obci Remetské Hámre (cca 250 m n. m.), najvyšší bod sa nachádza na Vihorlate (1 075,5 m n. m.). Územím CHKO vedú turistické chodníky s celkovou dĺžkou 88 km. Maloplošné chránené územia sú označené predpísanou symbolikou a doplnené textovými informačnými tabuľami.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 
  Vihorlat
• 
  Vihorlat v zime
• 
  Nežabec
• 
  Sninský kameň
• 
  Veľký Sninský kameň
• 
  Malý Sninský kameň
• 
  Morské oko, nad ním Sninský kameň
• 
  Morské oko
• 
  Malé Morské oko
• 
  Kotlík

Pozri aj

• Vihorlatské vrchy
• Vihorlatský prales

Externé odkazy

• Chránená krajinná oblasť Vihorlat
• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013) Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine, časť 2 Archivované 2015-02-20 na Wayback Machine (v súborovom formáte PDF)