Babôčka bodliaková
| Babôčka bodliaková | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Vanessa cardui (Linnaeus, 1758) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Babôčka bodliaková (lat. Vanessa cardui, syn.: Cynthia cardui, L., 1758) je motýľ z čeľade babôčkovité (Nymphalidae).
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Babôčka bodliaková má rozpätie krídel v rozmedzí 5 – 6 cm. Krídla má bledooranžové s čiernymi, na predných krídlach aj s bielymi škvrnami. Spodná strana krídel je pestro škvrnitá s radom piatich ôk.[2]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Babôčka bodliaková je kozmopolitným druhom, ktorý na naše územie prilieta každoročne z juhu (patrí k ťažným motýľom).[2] Areál jej výskytu zahrňuje celú Európu (okrem arktických oblastí), Áziu, Afriku, Severnú Ameriku, Austráliu alebo Nový Zéland. Bola videná na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a dokonca sa vyskytuje aj na ostrovoch uprostred Tichého oceánu.[3]
Spôsob života
[upraviť | upraviť zdroj]Babôčka bodliaková v Európe rovnako ako sťahovavé vtáky migruje na jar z juhu na sever a na jeseň sa vracia na juh. S rozpätím krídiel do 6 cm je to úctyhodná vzdialenosť. Z južnej Európy k nám prví migranti prilietajú koncom jari (v máji a vidieť ich potom možno na lúkach, poliach a záhradách až do októbra.[4]) alebo začiatkom leta a potom kladú vajíčka. V teplých letách sa môžu vyvinúť dve generácie babôčok bodliakových. Väčšinou sa však vyvinie len jedna. Posledné vyvinuté babôčky bodliakové potom odlietajú na juh. Je tu pre nich príliš chladno (v strednej Európe nie je schopná prečkať zimu v akejkoľvek forme svojho vývoja). Ďalšia generácia potom vyrastá na juhu.[5][4] Pri prelete západnou Európou pre ňu nie je prekážkou ani nadmorská výška Álp (preletia aj vo výške 2300 m. n. m.[6]).[7] Migráciou zo severného Stredomoria a južnej Európy do strednej a severnej Európy hľadá biotopy, na ktoré je dobre adaptovaná.[8] V rokoch s veľmi priaznivými poveternostnými podmienkami leteli dokonca za polárny kruh, v roku 1978 až na Špicbergy. Pravdepodobne tu však pôjde o výnimku.[9]
Potravu babôčky bodliakovej tvorí nektár kvetov alebo šťava opadaného ovocia.[2]
Početnosť motýľov v jednotlivých rokoch je závislá od počasia. Sú tak zaznamenané roky s veľmi hojným výskytom tohto druhu alebo naopak so vzácnejším.[6]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Babôčka bodliaková počas svojho vývoja prejde dokonalou premenou. Teda od vajíčka cez húsenicu a kuklu až po dospelého jedinca. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na bodliaky, žihľavu, podbeľ, lopúch a na iné rastliny.[2] Zo znesených bledozelených vajíčok kužeľovitého tvaru sa vyliahnu húseničky, šedého až čierneho sfarbenia so žltými pruhmi a mnohými vidlicovitými tŕňmi.[10] Húsenica na živnej rastline žije v opradených listoch, potom sa v zámotku dolu hlavou zakukľuje (keď je cca 35 – 40 mm dlhá).[11] Kukla je sivohnedá so zlatými škvrnami. Z kukly sa následne vyliahne motýľ.[11]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Chrbtová a brušná strana motýľa -
Vajíčko motýľa -
Húsenica -
Kuklenie motýľa
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2020.5. Prístup 5. mája 2022
- ↑ a b c d Helga Hofmannová, Thomas Marktanner. Denné a nočné motýle. Praha : Slovart, 1996. ISBN 80-7145-202-5. S. 34.
- ↑ May Berenbaum. Ninety-nine Gnats, Nits, and Nibblers. Urbana : University of Illinois Press, 1989. ISBN 978-02-5206-027-4. S. 102.
- ↑ a b Jan Andreska. Český les. Praha : Baset, 2005. ISBN 978-80-7340-065-1. S. 164.
- ↑ Wolf Spillner. Schmetterlinge. Pinnow : EDITION digital, 2015. ISBN 978-39-5655-348-6. S. 82.
- ↑ a b BioLip.cz babočka bodláková [1]
- ↑ Vincent H. Resh, Ring T. Cardé. Encyclopedia of Insects. Amsterdam : Academic Press, 2009. ISBN 978-00-8092-090-0. S. 86.
- ↑ Ashraf M.T. Elewa. Migration of Organisms. New York : Springer Science & Business Media, 2005. ISBN 978-35-4026-604-4. S. 113.
- ↑ V. Alistair Drake, V. A. Drake, A. Gavin Gatehouse. Insect Migration. Cambridge : Cambridge University Press, 1995. ISBN 978-05-2144-000-4. S. 25.
- ↑ D. Rivnay. Field Crop Pests in the Near East. Dordrech : Springer Science & Business Media, 2013. ISBN 978-94-0171-544-7. S. 315.
- ↑ a b Jozef Ponec. Motýle. Bratislava : Obzor, 1982. 65-006-82. S. 318.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babôčka bodliaková
