Podbeľ
Podbeľ | |
Podbeľ liečivý. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Tussilago Linnaeus | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Podbeľ (lat. Tussilago) je rod rastlín z čeľade astrovité (Asteraceae). Zahŕňa jediný druh podbeľ liečivý (iné názvy pozri nižšie; lat. Tussilago farfara). V minulosti však u niektorých autorov rod podbeľ (Tussilago) zahŕňal aj ďalšie druhy, ktoré ostatní autori zaraďujú do iných rodov, napr. do rodu deväťsil (Petasites)[1][2].
Podbeľ liečivý je liečivá a medonosná rastlina. Používa sa v tradičnej medicíne, ale objav toxických pyrolizidínových alkaloidov v rastline vedie k obavám o zdravie pečene.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Iné slovenské názvy podbeľu liečivého sú: [asi bohemizmus:] podbeľ lekársky[3], staršie: podbeľ obyčajný[4], podbieľ obecný[5], podbeľ pravý[5].
Ľudové názvy podbeľu liečivého sú: podbieľ, podbiel, podbiél, podbíl, podbyľ, podbelie, podbi(e)ľka, letko, malý podbiel, malý podbieľ, prašivý podbiel, prašivý podbieľ, podkovka, konské kopyto, matkino líčko, babuška, deväťsíl, oslia stopina, pľúcovník, konské kopyto, včasná kaščicka, belokopytník, zajačí lupeň, žlté pierka, kačka, cigánka, pánbožkov chlebíček, májik.[6][5][7][8][9][10][11]. Názvom veľký podbeľ sa mimochodom označuje deväťsil biely (Petasites albus)[12].
Historické názvy sú popri uvedených ľudových názvoch aj: bodbyl, sladký lupeň, svatoďurský/svätojurský koreň, svatoďurské/svätojurské korenie[13].
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Podbeľ liečivý je trváca bylina, ktorá sa šíri semenami a podzemkami. Podbeľ liečivý sa často vyskytuje v kolóniách desiatok rastlín. Skoro na jar jej z podzemkov vyrastajú jednotlivo alebo niekoľko spolu do 25 cm vysoké stonky, ktoré sú porastené ružovofialovými šupinami. Na vrchole stoniek sa nachádzajú veľké žlté kvetné úbory, ktoré majú dva rady jazykovitých kvetov, pričom vonkajšie sú väčšie. Kvetné lôžko je holé a terčovité. Po dozretí a opadaní semien sa rozvíjajú listy v prízemnej ružici. Listy majú dlhé, často fialové stonky. Vysušená bylina je na lícnej strane svetlozelená, na rubovej silne plstnatá, belavá s charakteristickou vôňou a slabou horkou chuťou.[14]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Podbeľ je rozšírený v Európe, Ázii a v severnej Afrike. Je to tiež bežná rastlina v Severnej a Južnej Amerike, kde bola introdukovaná, s najväčšou pravdepodobnosťou osadníkmi ako liečivá látka. Podbeľ liečivý nájdeme bežne na Slovensku na lúkach, pokraji potôčikov, na násypoch, navážkach, rúbaniskách, na tienistých i svetlých miestach. V niektorých oblastiach je považovaný za invázny druh.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Na základe obsahu slizov sa podbeľ oddávna hojne používa na zmiernenie podráždenia a ako protizápalový prostriedok. Uplatňuje sa pri akútnych kataroch dýchacích ciest s dráždivým kašľom a chrapotom. Nasadzuje sa aj na vyplachovanie a kloktanie pri ľahkých zápaloch slizníc ústnej dutiny a nosohltana. Po zistení, že niektoré pyrolizidíne alkaloidy poškodzujú pečeň a vyvolávajú rakovinu, sa v roku 1992 stanovili najvyššie povolené množstvá týchto alkaloidov na vnútorné použitie a časovo sa užívanie obmedzilo na 4 – 6 týždňov v roku. Uvedené odporúčania platili niekoľko rokov. Medzitým sa podarilo vyšľachtiť a pestovať odrody bez alkaloidov, takže sa táto stará liečivá bylina môže opäť užívať bez obmedzenia, ak pochádza z vhodných odrôd. Listy z voľnej prírody by sa už užívať nemali. Opísané prípady otráv však pravdepodobne vznikli zámenou za listy niektorých druhov deväťsilu alebo cyklaména, ktoré majú podstatne vyššiu koncentráciu toxických pyrolizidínych alkaloidov. Homeopatické prípravky podané okrem iného na starecké pokašliavanie sa majú vyrábať z odrôd bez alkaloidov.[15]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kvet podbeľu liečivého
-
Listy podbeľu liečivého
-
Odkvitnutý kvet podbeľu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Tussilago. In: The World Checklist of Vascular Plants. [1] Archivované 2022-02-13 na Wayback Machine
- ↑ KRAUSE, E. H. L. Die Korb- und Röhrenblütler (Syngenesistae und Tubatae) Elsaß-Lothringens. In: Beihefte zum botanischen Centralblatt. Zweite Abteilung. 1917. S. 9 [2]
- ↑ Agrokarpaty - Podbeľ lekársky list 30g [online]. pilulka.sk, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie ministra spravodlivosti č. 118/1950 o tom, čo sa považuje za omamné prostriedky, jedy, nákazlivé choroby a za škodcov úžitkových rastlín podľa trestného zákona.
- ↑ a b c VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. [s.l.] : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s. S. 38.
- ↑ Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, 2013-08-04, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online.
- ↑ Domová pokladnica. [s.l.] : Príroda, 1986. 296 s. S. 165.
- ↑ Pľúcnik, Podbeľ, Praslička [online]. liecenie.info, 2021-03-05, [cit. 2022-02-13]. Dostupné online. Archivované 2022-02-13 z originálu.
- ↑ podbeľ; letko. In: Slovník slovenských nárečí.
- ↑ Letopis Matice Slovenskej (Ročník X., sväzok I.). [s.l.] : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1873. 96 s. S. 44.
- ↑ Jozef Ľudovít Holuby. Národopisné práce (Zostavil a úvod napisal J. Mjartan). [s.l.] : Vyd. Slovenskej akad. vied, 1958. 543 s. S. 219.
- ↑ Matica Slovenská (Turčiansky Svätý Martin). Letopis Matice Slovenskéj. [s.l.] : Matica, 1871. 96 s. S. 24.
- ↑ podbeľ; svätojurský. In: Historický slovník slovenského jazyka
- ↑ Podbeľ liečivý [online]. zdravopedia.sk, [cit. 2022-02-12]. Dostupné online.
- ↑ Jana Jindrová – Miroslava Malovcová: Liečivé rastliny: Ottov sprievodca prírodou, OTOVO NAKLADATELSTVÍ 2010, 448. s, ISBN 978-80-7360-589-6