Preskočiť na obsah

Balkánske ťaženie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Balkánske ťaženie
Súčasť druhej svetovej vojny

Nemeckí výsadkári na Kréte.
Dátum 28. október 1940 - 1. jún 1941
Miesto Albánsko, Juhoslávia, Grécko a jeho ostrovy
Výsledok víťazstvo osi
Protivníci
Os:
Taliansko
Albánsko
(kontrolované Talianskom)
Germany 1933 Nacistické Nemecko
Maďarsko
Bulgaria Bulharsko
Spojenci:
Greece (1828-1978) Grécko
United Kingdom Spojené kráľovstvo
Australia Austrália
New Zealand Nový Zéland
Juhoslávia
Velitelia
Ugo Cavallero
Giovanni Messe
Germany 1933 Wilhelm List
Germany 1933 Maximilian von Weichs
Germany 1933 Kurt Student
Greece (1828-1978) Alexander Papagos
United Kingdom Henry Maitland Wilson
Milorad Petrović
Sila
680 000
565 000
850 000
Greece (1828-1978) 430 000
United Kingdom 62 612

Balkánske ťaženie je súhrnný názov pre boje na Balkáne počas druhej svetovej vojny. Člení sa na niekoľko fáz. Boje začali talianskou inváziou do Grécka 28. októbra 1940. V prvých mesiacoch roku 1941 sa talianska ofenzíva zastavila a grécky protiútok postúpil do Albánska. Nemecko sa snažilo pomocou Talianska rozmiestnením vojsk v Rumunsku a Bulharsku a útokom na Grécko z východu. Briti medzitým pristáli s vojakmi a lietadlami, aby podporili grécku obranu. Štátny prevrat v Juhoslávii 27. marca spôsobil, že Adolf Hitler nariadil dobytie tejto krajiny.

Nemecká a talianska invázia do Juhoslávie začala 6. apríla, súčasne s novou bitkou o Grécko sa 11. apríla pripojilo k invázii Maďarsko. Do 17. apríla podpísala Juhoslávia prímerie a do 30. apríla bolo celé pevninské Grécko pod nemeckou alebo talianskou kontrolou. Dňa 20. mája Nemecko letecky napadlo Krétu a do 1. júna sa vzdali na ostrove všetky zostávajúce grécke a britské sily. Aj napriek tomu, že sa Bulharsko nezúčastnilo aprílových útokov, krátko nato okupovalo po zbytok vojny na Balkáne časti Juhoslávie a Grécka.

Taliansko-grécka vojna

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Taliansko-grécka vojna

Prvá bola čisto Taliansko-grécka vojna (28. októbra 19406. apríla 1941), keď Taliansko napadlo Grécko, to utrpelo porážku a bolo vytlačené aj z časti Albánska.

Obsadenie Juhoslávie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Aprílová vojna (Juhoslávia)
Mapa rozdelenia okupovanej Juhoslávie

Invázia do Juhoslávie bola zahájená 6. apríla 1941 a skončila bezpodmienečnou kapituláciou Juhoslovanskej kráľovskej armády 17. apríla. Okupované územie Juhoslovanského kráľovstva bolo rozdelené na Nezávislý štát Chorvátsko ovládaný ustašovskými fašistami, bábkový srbský štát pod nemeckou okupáciou a taliansky protektorát v Čiernej Hore. Niektoré územia pripojili Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko priamo ku svojmu územiu.

Invázia do Grécka

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Bitka o Grécko
Mapa okupovaného Grécka, hnedou: Talianska okupačná zóna (od r. 1943 pod Nemeckou kontrolou), červenou: Nemecká a zelenou: Bulharska

Hitler plánoval inváziu do Grécka na november 1940, operácia však musela byť urýchlená kvôli vylodením britských jednotiek v Grécku. Hlavným cieľom operácie bolo zamedziť Britom k vytvoreniu leteckých základní, ktoré by mohli byť použité na bombardovanie rumunských ropných polí. 6. apríla 1941 zaútočil Wehrmacht na severné územie Grécka. Grécka armáda a britské jednotky boli zle vyzbrojené a prečíslené. Odpor v pevninskej časti Grécka sa zrútil s pádom Atén 27. apríla. Britom sa podarilo evakuovať 50 000 vojakov.

Obsadenie Grécka vyvrcholilo nemeckou inváziou na Krétu, najväčšou výsadkovou operáciou v dejinách nemeckej armády.

1. júna 1941 bolo celé územie Albánska, Juhoslávie a Grécka pod kontrolou Osy. Grécké územie bolo okupované Talianskom, Nemeckom a Bulharskom. Nemci tak získali voľný prístup do Stredomoria. Spojenecké velenie desila možnosť nemeckej invázie do britského Egypta.


Partizánsky odboj v Albánsku, Juhoslávii a Grécku viazal po celú dobu vojny značné sily Nemecka a jeho spojencov a to vrátane elitných jednotiek (napr. Gebirgsjäger), ktoré sa namiesto nasadenia na fronte zúčastňovali protipartizánskych operácií. Po kapitulácii Talianska (8. septembra 1943), nastal prerod partizánskych síl, hlavne juhoslovanských Titových jednotiek, v regulérnej armáde a jej následný štandardný boj proti nemeckým a bulharským jednotkám.

Koniec vojny

[upraviť | upraviť zdroj]

Záverečná fáza začala v roku 1944, keď sa do akcií zapojili britské sily v Grécku a Červená armáda v Juhoslávii a Bulharsku. Albánsko a Grécko Nemci vypratali v roku 1944. Juhoslávia bola úplne oslobodená až v roku 1945. V Albánsku a Juhoslávii sa moci chopili bývalí komunistickí partizáni. V Grécku sa rozhorela občianska vojna medzi komunistami a prozápadne orientovanými monarchistami, ktorá skončila v roku 1949 víťazstvom monarchistov.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Balkánské tažení na českej Wikipédii.