Balkánske ťaženie
Balkánske ťaženie | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
Nemeckí výsadkári na Kréte. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Os: Taliansko Albánsko (kontrolované Talianskom) Nacistické Nemecko Maďarsko Bulharsko |
Spojenci: Grécko Spojené kráľovstvo Austrália Nový Zéland Juhoslávia | ||||||
Velitelia | |||||||
Ugo Cavallero Giovanni Messe Wilhelm List Maximilian von Weichs Kurt Student |
Alexander Papagos Henry Maitland Wilson Milorad Petrović | ||||||
Sila | |||||||
680 000 565 000 |
850 000 430 000 62 612 | ||||||
Balkánske ťaženie je súhrnný názov pre boje na Balkáne počas druhej svetovej vojny. Člení sa na niekoľko fáz. Boje začali talianskou inváziou do Grécka 28. októbra 1940. V prvých mesiacoch roku 1941 sa talianska ofenzíva zastavila a grécky protiútok postúpil do Albánska. Nemecko sa snažilo pomocou Talianska rozmiestnením vojsk v Rumunsku a Bulharsku a útokom na Grécko z východu. Briti medzitým pristáli s vojakmi a lietadlami, aby podporili grécku obranu. Štátny prevrat v Juhoslávii 27. marca spôsobil, že Adolf Hitler nariadil dobytie tejto krajiny.
Nemecká a talianska invázia do Juhoslávie začala 6. apríla, súčasne s novou bitkou o Grécko sa 11. apríla pripojilo k invázii Maďarsko. Do 17. apríla podpísala Juhoslávia prímerie a do 30. apríla bolo celé pevninské Grécko pod nemeckou alebo talianskou kontrolou. Dňa 20. mája Nemecko letecky napadlo Krétu a do 1. júna sa vzdali na ostrove všetky zostávajúce grécke a britské sily. Aj napriek tomu, že sa Bulharsko nezúčastnilo aprílových útokov, krátko nato okupovalo po zbytok vojny na Balkáne časti Juhoslávie a Grécka.
Taliansko-grécka vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá bola čisto Taliansko-grécka vojna (28. októbra 1940 – 6. apríla 1941), keď Taliansko napadlo Grécko, to utrpelo porážku a bolo vytlačené aj z časti Albánska.
Obsadenie Juhoslávie
[upraviť | upraviť zdroj]Invázia do Juhoslávie bola zahájená 6. apríla 1941 a skončila bezpodmienečnou kapituláciou Juhoslovanskej kráľovskej armády 17. apríla. Okupované územie Juhoslovanského kráľovstva bolo rozdelené na Nezávislý štát Chorvátsko ovládaný ustašovskými fašistami, bábkový srbský štát pod nemeckou okupáciou a taliansky protektorát v Čiernej Hore. Niektoré územia pripojili Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko priamo ku svojmu územiu.
Invázia do Grécka
[upraviť | upraviť zdroj]Hitler plánoval inváziu do Grécka na november 1940, operácia však musela byť urýchlená kvôli vylodením britských jednotiek v Grécku. Hlavným cieľom operácie bolo zamedziť Britom k vytvoreniu leteckých základní, ktoré by mohli byť použité na bombardovanie rumunských ropných polí. 6. apríla 1941 zaútočil Wehrmacht na severné územie Grécka. Grécka armáda a britské jednotky boli zle vyzbrojené a prečíslené. Odpor v pevninskej časti Grécka sa zrútil s pádom Atén 27. apríla. Britom sa podarilo evakuovať 50 000 vojakov.
Obsadenie Grécka vyvrcholilo nemeckou inváziou na Krétu, najväčšou výsadkovou operáciou v dejinách nemeckej armády.
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]1. júna 1941 bolo celé územie Albánska, Juhoslávie a Grécka pod kontrolou Osy. Grécké územie bolo okupované Talianskom, Nemeckom a Bulharskom. Nemci tak získali voľný prístup do Stredomoria. Spojenecké velenie desila možnosť nemeckej invázie do britského Egypta.
Odboj
[upraviť | upraviť zdroj]Partizánsky odboj v Albánsku, Juhoslávii a Grécku viazal po celú dobu vojny značné sily Nemecka a jeho spojencov a to vrátane elitných jednotiek (napr. Gebirgsjäger), ktoré sa namiesto nasadenia na fronte zúčastňovali protipartizánskych operácií. Po kapitulácii Talianska (8. septembra 1943), nastal prerod partizánskych síl, hlavne juhoslovanských Titových jednotiek, v regulérnej armáde a jej následný štandardný boj proti nemeckým a bulharským jednotkám.
Koniec vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Záverečná fáza začala v roku 1944, keď sa do akcií zapojili britské sily v Grécku a Červená armáda v Juhoslávii a Bulharsku. Albánsko a Grécko Nemci vypratali v roku 1944. Juhoslávia bola úplne oslobodená až v roku 1945. V Albánsku a Juhoslávii sa moci chopili bývalí komunistickí partizáni. V Grécku sa rozhorela občianska vojna medzi komunistami a prozápadne orientovanými monarchistami, ktorá skončila v roku 1949 víťazstvom monarchistov.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Škody v Belehrade
-
Juhoslovanske tanky vyrazené z boja
-
Nemecká artiléria v akcii s českou 15cm ťažkou poľnou húfnicou 37(t) / sFH 37(t)
-
Škody na gréckom území
-
Talianske okupačné sily
-
Zajatí juhoslovanski (konkrétne srbskí) dôstojníci
-
Porazená Juhoslovanská armáda skladá zbrane
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Balkánské tažení na českej Wikipédii.