Palivo
Palivo môže byť:
- v užšom zmysle (t. j. bez jadrového paliva):
- (prírodná alebo synteticky vyrobená) látka (horľavina s prípadnými ďalšími látkami), ktorej spaľovaním možno získať teplo (prípadne aj svetlo) za ekonomicky a ekologicky (resp. ekonomicky a hygienicky) prijateľných podmienok, a to spravidla na kúrenie (ohrev), technologické účely alebo na transformáciu na mechanickú a elektrickú energiu[1][2][3][4]; palivo sa skladá z horľaviny a (pri nekvapalných palivách) často okrem toho z popola, resp. inej nehorľavej zložky, a vody[3]
- látka/horľavina (v užšom zmysle len rastlinného alebo nerastného pôvodu) určená na získanie tepla (prípadne následne pohonnej energie) spaľovaním [5][6]; látka na spaľovanie[7]
- prírodná horľavina, ktorej hospodárne využitie je ekonomicky únosné[8]
- horľavina rastlinného alebo nerastného pôvodu[9]
- nepresne: horľavina na kúrenie, kurivo[10][11]
- v širšom zmysle (t. j. vrátane jadrového paliva):
- (prevažne organická) látka, ktorá uvoľňuje teplo chemickou reakciou (napr. oxidáciou, t. j. spaľovaním) alebo jadrovou reakciou (jadrovým štiepením alebo jadrovou syntézou)[11]
- látka spaľovaná alebo inak spotrebúvaná s cieľom získať z nej teplo[12]
- látka oxidovaná (t. j. spaľovaná) alebo inak premieňaná v peci alebo tepelnom stroji s cieľom získať z nej využiteľné teplo alebo využiteľnú energiu[13]
- v najširšom zmysle: V biochémii sa výraz palivo niekedy – skôr metaforicky – používa aj na označenie potravy alebo zložiek potravy ako zdroja energie pre telo.
Palivo v užšom zmysle
[upraviť | upraviť zdroj]Požiadavky na palivá
[upraviť | upraviť zdroj]Na palivá sú kladené základné požiadavky:
- vytvoriť so vzduchom takú zápalnú zmes, ktorá zanechá po zhorení čo najmenej mechanicky alebo chemicky škodlivých látok.
- maximálny obsah aktívnych látok, ktoré uvoľňujú teplo
- minimálny obsah pasívnych látok, alebo látok, ktoré spaľovanie sťažujú
Okrem toho musia mať palivá aj vhodné fyzikálne vlastnosti:
- dobrá výhrevnosť
- dobrá zápalnosť
- dostatočná rýchlosť spaľovania
- vyhovujúce rozpätie zmiešavacieho pomeru
- dobrá odparivosť
- vhodná teplota bodu zápalu resp. samovznietenia
- výhodné chemické zloženie a iné.
Pre ich praktické použitie musia spĺňať aj podmienky:
- dostupnosti
- nízkej ceny
- bezpečnej dopravy
- dobrej skladovateľnosti
Skupenstvá palív
[upraviť | upraviť zdroj]Palivá sú zastúpené všetkými tromi skupenstvami:
- plynné palivá: napríklad vodík, zemný plyn, svietiplyn, koksárenský plyn, kychtový plyn, generátorový plyn
- kvapalné palivá: napríklad benzín, motorová nafta, petrolej, benzén, alkoholy, vykurovací olej, mazut
- pevné palivá: napríklad uhlie, koks
Uhľovodíkové palivá
[upraviť | upraviť zdroj]Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú uhľovodíkové palivá. Ťažia sa v prírode alebo sa vyrábajú v takom množstve, že sú dostatočným zdrojom tepelnej energie. Vyrábajú sa z ropy, zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá aj fosílne. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, alternatívne zdroje energie.
Uhľovodíkové palivá sú tvorené uhľovodíkmi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné energetické vlastnosti:
- spálením jedného kilogramu vodíka sa získa až 120,8 MJ tepelnej energie
- spálením jedného kilogramu uhlíka sa získa 32,8 MJ tepelnej energie
Tieto palivá sú spravidla zmesou rôznych uhľovodíkov. Od ich pomerného zloženia závisia ich vlastnosti. Pokiaľ sú v palive zastúpené aj molekuly s viazaným kyslíkom, dosahuje sa kvalitnejšie spaľovanie, pretože takto uvoľnený kyslík je reaktívnejší, a reakcie prebiehajú aj v menej priaznivých podmienkach.
Uhľovodíkové palivá môžeme rozdeliť podľa pôvodu na primárne (prírodné suroviny) a ušľachtilé a ďalej podľa skupenstva:
- Primárne palivá:
- suché – antracit, čierne uhlie, hnedé uhlie, lignit, rašelina, drevo
- kvapalné – ropa nafta
- plynné – zemný plyn
- Ušľachtilé palivá:
- tuhé – koks, drevné uhlie, brikety
- kvapalné – benzín, petrolej, výhrevné oleje, lieh
- plynné – svietiplyn, koksárenský plyn, generátorový plyn, zmiešaný a vodný plyn, kychtové plyny, acetylén a iné
Mendelejevov vzťah
[upraviť | upraviť zdroj]Ak je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť možno určiť pomocou Mendelejevovho vťahu – pozri článok Mendelejevov vzťah.
Jadrové palivo
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ palivo in: Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993
- ↑ palivo. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 757.
- ↑ a b palivá in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka č. 133, 1982
- ↑ http://www.1911encyclopedia.org/Fuel
- ↑ palivo in: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ palivo in: Příruční slovník jazyka českého
- ↑ fuel in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
- ↑ http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1458/457801206_131293_28606_685
- ↑ palivo in: Ottův slovník naučný
- ↑ Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968
- ↑ a b Paulička, I. et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
- ↑ Columbia Encyclopaedia
- ↑ Daintith, J. ed.: Oxford Dictionary of Chemistry, 2008
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému palivá.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.