Bernikla bielolíca
| Bernikla bielolíca | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Branta leucopsis Bechstein, 1803 | |
| Synonymá | |
| hus belolíca | |
 Mapa rozšírenia bernikly bielolícej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bernikla bielolíca alebo hus belolíca[2] (Branta leucopsis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých.[3] Obýva západnú palearktídu. Na Slovensku sú známe tri pozorovania do roku 1999[4] a po roku 2010 existuje 40 záznamov[5], každoročne sa niekoľko jedincov objavuje v zimnom a migračnom období[6]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla bielolíca patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej i Európskej populácie je stúpajúci.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bernikla bielolíca meria asi 55 – 70 cm, s rozpätím krídel 130 – 145 cm a váhou 1,21 – 2,23 kg. Má bielu tvár a brucho, čiernu hlavu a krk. Krídla a chrbát sú čierno-sivé. Pohlavia sa na prvý pohľad od seba nelíšia, samice bývajú o čosi svetlejšie. Mladé jedince sa vyznačujú sivým škvrnovaním na bielej hlave.
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Často sa ozývajú jednoslabičným „rrak“, „guak“. Z väčšej diaľky to môže pripomínať štekot psov. Medzi sebou používajú tichšie kontaktné hlasy. Počas vzlietnutia im krídla vydávajú zvuk.
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Do roku 1980 máme záznamy o dvoch výskytoch. Jeden jesenný pri Šuľanoch a jeden zimný na Dunaji medzi Čenkovom a Mužlou. V mapovacom období 1980 – 1999 bol len jeden záznam 2 jedincov začiatkom júla 1991 na Oravskej priehrade.[4] Po roku 2000 evidujeme najmenej 40 hlásení.[5]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Je typickým obyvateľom severskej arktickej tundry. Prirodzene sa vyskytuje vo východnom Grónsku, na ostrovoch Špicbergy a Novaja Zemlja. Na zimu sa sťahujú na pobrežia Veľkej Británie, Holandska, Severného mora, západu Severnej Ameriky a dokonca niekedy až do Egypta.
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Rozmnožovať sa začínajú v neskorom máji až júni. V tomto čase tvoria veľké kolónie. Hniezdia na vysokých a nedostupných skalách, na ktoré sa vedia dostať len zo vzduchu. Obvykle znášajú 4 – 5 vajec (niekedy iba 2 alebo až 9). Inkubácia trvá 24 – 25 dní. Po 40 až 45 dňoch sú vyhniezdené, sexuálnu dospelosť dosahujú v troch rokoch.[7]
Populácia
[upraviť | upraviť zdroj]Nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]V zime sa živí nízkou trávou a inými druhmi rastlín na slaniskách a brakických vodách, ako Puccinellia maritima a Salicornia. Na jar ozobáva púčiky a jahňady vŕb, chytá rôzne kôrovce, vo vode žijúci hmyz a pravdepodobne aj mäkkýše.
V lete sa živí najmä lišajníkmi a machom. Zoškrabuje ich zo skál pomocou pravouhlého záhybu na konci zobáka.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pristávanie -
-
-
-
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu -
Vajce
_(11216203186).jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Bernikla bielolíca [online]. ZOO Košice, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Bernikla bielolíca, s. 120.
- ↑ a b Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii, databázový systém Aves-Symfony [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2019-03-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
- ↑ Bernikla bielolíca [online]. ZOO Bojnice, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online. Archivované 2014-04-28 z originálu.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bernikla bielolíca
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bernikla bielolíca
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas bernikly bielolícej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Branta leucopsis na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Branta leucopsis na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Weißwangengans na nemeckej Wikipédii.