Berniniho baldachýn
Berniniho baldachýn je názov sochárskeho diela talianskeho barokového umelca Gian Lorenza Berniniho pochádzajúce z rokov 1624 – 1633. Je to jedna z najznámejších a religiózne najvýznamnejších pamiatok Baziliky svätého Petra vo Vatikáne.
Vznik diela
[upraviť | upraviť zdroj]Zadávateľom diela bol pápež Urban VIII., ktorý chcel týmto dielom dodať honosný a nanajvýš dôstojný vzhľad miestu nad hrobom prvého Kristovho apoštola svätého Petra. Bernini prijal poverenie s veľkou radosťou.
Prípravné práce spočívali v kopaní základov pre štyri mramorové podstavce gigantických stĺpov. Najväčším problémom pri tvorbe diela sa ukázal nedostatok materiálu - bronzu. Preto Urban VIII. nariadil strhnúť bronzové obloženie antického Panteónu dovtedy stojace v takmer pôvodnej podobe. Čin sa stretol s veľkou nevôľou Rimanov prirovnávajúcich pápeža k barbarom.
Stĺpy Bernini dokončil v apríli roku 1626. Každý z nich vážil 28 000 libier (okolo štrnásť ton) a dosahoval výšku dvadsaťdeväť metrov. Zakončenie diela najprv umelec predstavil ako malý model. V apríli 1628 bola jeho podoba schválená.
Celkove si tvorba baldachýnu vyžiadala deväť rokov (od pápežovho poverenia v roku 1624 po dokončenie vrchnej časti v roku 1633). Na realizácii sa podieľala Berniniho umelecká dielňa: okrem umelcovho otca a brata v nej pracovali jeho žiaci ako i iní sochári (medzi nimi napr. aj François Duquesnoy, autor sochy sv. Ondreja vo výklenku hlavnej lode baziliky).
Popis diela
[upraviť | upraviť zdroj]Štyri mohutné bronzové stĺpy spočívajú na mramorových podstavcoch. Ich umelecké stvárnenie symbolicky odkazuje na podobné stĺpy - Boaz a Jachin - tvoriace súčasť niekdajšieho jeruzalemského chrámu. Podstavce sú zdobené ôsmimi erbami Urbana VIII. s „barberiniovskými“ včelami.
Po stĺpoch, charakteristických svojím skrúteným tvarom, sa plazia popínavé rastliny, medzi ktorými sa vznášajú drobné ľudské postavy. Hlavice stĺpov nesú ťažkú štukovanú drapériu so strapcami. Vrcholu baldachýnu dominujú štyria anjeli s roztiahnutými krídlami, zdanlivo dvíhajúci celé monumentálne dielo do výšky. Dielo zakončuje pozlátená guľa s krížom, v ktorom baldachýn dosahuje výšku tridsaťjeden metrov.
Pôvodný Berniniho plán počítal s iným zakončením diela. Vo Vatikánskej knižnici uchovávajú dokument, podľa ktorého mala byť na vrchole baldachýnu umiestnená socha zmŕtvychvstalého Ježiša, držiaca v ruke vejúcu zástavu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berniniho baldachýn
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Hintzen-Bohlen, Brigitte: Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
- Haľko, Jozef: Tam, kde zomrel Peter, Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-9005-39-7-1
- Collins, Michael: Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4