Urban VIII.
Urban VIII. | ||||||||
235. rímsky biskup | ||||||||
Ritratto di papa Urbano VIII, Gian Lorenzo Bernini, Galleria Nazionale d’Arte Antica | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
6. august 1623 – 29. júl 1644 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Maffeo Barberini | |||||||
Narodenie | 5. apríl 1568 Florencia | |||||||
Úmrtie | 29. júl 1644 (76 rokov) Rím | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 6. august 1623 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Urban VIII. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Urban VIII., vlastným menom Maffeo Barberini, (* 5. apríl 1568, Florencia – † 29. júl 1644, Rím), bol 235. pápež. Pápežský úrad zastával od 6. augusta 1623 do svojej smrti.
Urban VIII. bol posledný pápež, ktorý rozširoval územie štátu vojenskou silou, a významný patrón umenia. Obrovské dlhy, ktoré vznikli počas jeho pontifikátu, značne oslabili jeho nástupcov, ktorí neboli schopní udržať politický, alebo vojenský vplyv v Európe. Zúčastnil sa tiež sporu s Galileiom a jeho teóriou heliocentrizmu. Počas jeho pontifikátu bol potlačený jansenizmus.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Maffeo Barberini sa narodil vo významnej florentskej rodine. Učili ho jezuiti a získal právnický doktorát na univerzite v Pise v roku 1589.
V roku 1601 Maffeo využil vplyv svojho strýka na Klementa VIII. a stal sa pápežským legátom na dvore francúzskeho kráľa Henricha IV. V roku 1604 ho pápež vymenoval za titulárneho arcibiskupa v Nazarete a pápežského nuncia vo Francúzsku. Pavol V. ho vymenoval za kardinála a pápežského legáta v Bologni. 6. augusta 1623 sa stal nástupcom Gregora XV. a prijal meno Urban VIII..
Pontifikát
[upraviť | upraviť zdroj]Počas Urbanovho pontifikátu ubehlo 21 rokov tridsaťročnej vojny a sám pontifikát bol nabitý udalosťami. Kanonizoval Alžbetu Portugalskú a Andrea Corsiniho a vydal pápežskú bulu, ktorá predznamenala kanonizáciu Ignáca z Loyoly a Francisca de Xavier y Jassu jeho nástupcom na pápežskom stolci. V roku 1626, po smrti posledného člena vojvodského rodu della Rovere, sa vyhlásil z titulu lénneho pána za dediča urbinského panstva a pripojil Urbino k pápežskému štátu.
Hoci bol ako kardinál veľmi otvorený a tolerantný k novým vedeckým poznatkom (najmä v astronómii a fyzike), ako pápež zastával striktne ortodoxné stanovisko. Ani vzájomné priateľstvo s Galileiom a počiatočná podpora jeho myšlienok nezabránila Urbanovi VIII. povolať astronóma v roku 1633 do Ríma, kde sa musel verejne zriecť výsledkov svojej práce.
Ako posledný pápež uplatňoval nepotizmus vo veľkej miere: veľa členov jeho rodiny získalo vďaka nemu značné bohatstvo.
Písal aj latinskú poéziu, ktorá sa hojne publikovala.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Urban VIII. In: Oxfordský slovník světových dějin. Preklad Stanislav Bendl et al. Vyd. 1. Praha : Academia, 2005. 679 s. ISBN 80-200-1054-8. S. 621.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Urban VIII.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Urban VIII. na českej Wikipédii.
Predchodca: Gregor XV. |
Pápež Urban VIII. (zoznam) |
Nástupca: Inocent X. |