Bertrand Blier
Bertrand Blier | |
francúzsky režisér, scenárista a spisovateľ | |
![]() Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993 | |
Štát pôsob. | ![]() |
---|---|
Narodenie | 14. marec 1939 Boulogne-Billancourt, Francúzsko |
Úmrtie | 20. január 2025 (85 rokov) Paríž, Francúzsko |
Národnosť | francúzska |
Profesia | režisér, scenárista a spisovateľ |
Aktívne roky | 1966 – 2019 |
Rodičia | Bernard Blier (otec), Gisèle Brunet (matka) |
Príbuzní | Roger Godart (teta alebo strýko) |
Súrodenci | Brigitte Blier |
Manželka | Farida Rahouadj (1938 – 1965) |
Partnerka | Anouk Grinberg |
Deti | Léonard, Leila, Béatrice |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Bertrand Blier (* 14. marec 1939, Boulogne-Billancourt, Francúzsko – † 20. január 2025, Paríž)[1] bol francúzsky filmový režisér, scenárista, spisovateľ a príležitostný herec.[2][3] Bol synom herca Bernarda Bliera.[4]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Začínal ako asistent režiséra Denysa de la Patellièra, Christiana-Jaqua, Jeana Delannoya a Georgesa Lautnera.
Predtým než sa začal venovať hranému filmu, režíroval dokumenty.[5][6][7] Svoj prvý dokumentárny film Hitler, connais pas nakrútil v roku 1962.
Vo svojom prvom celovečernom filme Keby som bol špión (1966) vybral do hlavnej úlohy svojho otca Bernarda Bliera. Skutočný úspech dosiahol v roku 1974 s filmovou adaptáciou svojho románu Les Valseuses, v ktorej objavil hercov Gérarda Depardieu, Patricka Dewaereho a Miou-Miou. V roku 1978 zožal úspech s filmom Pripravte si vreckovky, ktorý v Hollywoode získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Svojho otca opäť obsadil do komickej krimi-drámy Studený bufet (1979), za ktorú získal Césara za najlepší scenár.
V roku 1986 znovu získal úspech réžiou filmu Večerný úbor. Film po svojom uvedení vyvolal kontroverziu kvôli svojej extrémnej hrubosti a niektorým obscénnym scénam. Dráma Trop belle pour toi (1989) bola ocenená verejnosťou aj kritikou. Film získal Zvláštnu cenu poroty v Cannes a tiež troch Césarov (najlepší režisér, najlepší film, najlepší scenár).
Od 90. rokov intenzívne spolupracoval s herečkou Anouk Grinberg. Objavila sa v Merci la vie (1991) po boku Charlotte Gainsbourg, Un, deux, trois, soleil (1993) a Mon homme (1996). V roku 2000 režíroval film Herci (Les Acteurs), portréty a výpovede francúzskych hercov o ich profesii, ktorý mal napriek hereckému obsadeniu rozporuplné prijatie. Les Côtelettes (2003), výsluchy dvoch mužov v určitom veku, ocenila verejnosť na filmovom festivale v Cannes. Šesť rokov po Les Acteurs opäť režíroval Gérarda Depardieua po boku Monici Bellucci a Bernarda Campana vo filme Ako veľmi ma miluješ? (2005).
Bol scenáristom väčšiny svojich filmov. Napísal tiež scenár k filmom Grosse Fatigue (1994) od Michela Blanca a Pédale dure (2004) od Gabriela Aghiona. Bol tiež autorom niekoľkých románov, niektoré z nich sám adaptoval pre kino.
Od začiatku prejavoval radikálne odlišný štýl od tvorcov novej vlny. Často v jeho filmoch hral Gerard Depardieu.[8]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]Režisér
[upraviť | upraviť zdroj]- 1967: Keby som bol špión (Si j'étais un espion)
- 1974: Buzíci (Les Valseuses)
- 1976: Osudové ženy (Calmos)
- 1976: Charlots Charlottes – (nezrealizovaný projekt)
- 1978: Pripravte si vreckovky (Préparez vos mouchoirs)
- 1979: Studený bufet (Buffet froid)
- 1981: Otčím (Beau-père)
- 1983: Dievča môjho kamoša (La Femme de mon pote)
- 1984: Náš príbeh (Notre histoire)
- 1986: Večerný úbor (Tenue de soirée)
- 1989: Príliš krásna (Trop belle pour toi)
- 1991: Ďakujem, život (Merci la vie)
- 1993: Cukor, káva, limonáda (Un, deux, trois, soleil)
- 1996: Môj pasák (Mon homme)
- 2000: Herci (Les Acteurs)
- 2003: Kotlety (Les Côtelettes)
- 2005: Ako veľmi ma miluješ? (Combien tu m'aimes ?)
- 2010: Zvonenie ľadu (Le Bruit des glaçons)
- 2019: Convoi exceptionnel
Scenárista
[upraviť | upraviť zdroj]- 1967: Keby som bol špión (Si j'étais un espion)
- 1971: V rytme valčíka (Laisse aller... c'est une valse !)
- 1974: Buzíci (Les Valseuses
- 1976: Osudové ženy (Calmos)
- 1976: Charlots Charlottes – (nezrealizovaný projekt)
- 1978: Pripravte si vreckovky (Préparez vos mouchoirs)
- 1979: Studený bufet (Buffet froid)
- 1981: Otčím (Beau-père)
- 1983: Dievča môjho kamoša (La Femme de mon pote)
- 1983: Debout les crabes, la mer monte !, réžia Jean-Jacques Grand-Jouan
- 1984: Náš príbeh (Notre histoire)
- 1986: Večerný úbor (Tenue de soirée)
- 1989: Príliš krásna (Trop belle pour toi)
- 1991: Ďakujem, život (Merci la vie)
- 1993: Cukor, káva, limonáda (Un, deux, trois, soleil)
- 1994: Grosse Fatigue, réžia Michel Blanc
- 1996: Môj pasák (Mon homme)
- 2000: Herci (Les Acteurs)
- 2003: Kotlety (Les Côtelettes)
- 2004: Pédale dure, réžia Gabriel Aghion
- 2005: Ako veľmi ma miluješ? (Combien tu m'aimes ?)
- 2010: Zvonenie ľadu (Le Bruit des glaçons)
- 2019: Convoi exceptionnel
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bertrand Blier, réalisateur et scénariste, auteur des « Valseuses », est mort à 85 ans. Le Monde, 2025-01-21. Dostupné online [cit. 2025-01-21]. (po francúzsky)
- ↑ Bertrand BLIER [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online.
- ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Bertrand Blier [online]. frenchfilms.org, 2012-01-01, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bertrand Blier – Francouzský film [online]. francouzskyfilm.cz, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online.
- ↑ Encyclopædia Universalis. Biographie de BERTRAND BLIER (1939- ) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Bertrand Blier - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online.
- ↑ Bertrand Blier. ČSFD.cz. Dostupné online [cit. 2017-11-29].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bertrand Blier
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Bertrand Blier v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Bertrand Blier v Internet Movie Database (po anglicky)
- Bertrand Blier vo Filmovej databáze
- Bertrand Blier v Kinoboxe
- Bertrand Blier v INA (po francúzsky)