Preskočiť na obsah

Bertrand Blier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bertrand Blier
francúzsky režisér, scenárista a spisovateľ
Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993
Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie14. marec 1939
Boulogne-Billancourt, Francúzsko
Úmrtie20. január 2025 (85 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Profesiarežisér, scenárista a spisovateľ
Aktívne roky1966 – 2019
RodičiaBernard Blier (otec), Gisèle Brunet (matka)
PríbuzníRoger Godart (teta alebo strýko)
SúrodenciBrigitte Blier
ManželkaFarida Rahouadj (1938 – 1965)
PartnerkaAnouk Grinberg
DetiLéonard, Leila, Béatrice
PodpisBertrand Blier, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bertrand Blier

Bertrand Blier (* 14. marec 1939, Boulogne-Billancourt, Francúzsko – † 20. január 2025, Paríž)[1] bol francúzsky filmový režisér, scenárista, spisovateľ a príležitostný herec.[2][3] Bol synom herca Bernarda Bliera.[4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Začínal ako asistent režiséra Denysa de la Patellièra, Christiana-Jaqua, Jeana Delannoya a Georgesa Lautnera.

Predtým než sa začal venovať hranému filmu, režíroval dokumenty.[5][6][7] Svoj prvý dokumentárny film Hitler, connais pas nakrútil v roku 1962.

Vo svojom prvom celovečernom filme Keby som bol špión (1966) vybral do hlavnej úlohy svojho otca Bernarda Bliera. Skutočný úspech dosiahol v roku 1974 s filmovou adaptáciou svojho románu Les Valseuses, v ktorej objavil hercov Gérarda Depardieu, Patricka Dewaereho a Miou-Miou. V roku 1978 zožal úspech s filmom Pripravte si vreckovky, ktorý v Hollywoode získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Svojho otca opäť obsadil do komickej krimi-drámy Studený bufet (1979), za ktorú získal Césara za najlepší scenár.
V roku 1986 znovu získal úspech réžiou filmu Večerný úbor. Film po svojom uvedení vyvolal kontroverziu kvôli svojej extrémnej hrubosti a niektorým obscénnym scénam. Dráma Trop belle pour toi (1989) bola ocenená verejnosťou aj kritikou. Film získal Zvláštnu cenu poroty v Cannes a tiež troch Césarov (najlepší režisér, najlepší film, najlepší scenár).

Od 90. rokov intenzívne spolupracoval s herečkou Anouk Grinberg. Objavila sa v Merci la vie (1991) po boku Charlotte Gainsbourg, Un, deux, trois, soleil (1993) a Mon homme (1996). V roku 2000 režíroval film Herci (Les Acteurs), portréty a výpovede francúzskych hercov o ich profesii, ktorý mal napriek hereckému obsadeniu rozporuplné prijatie. Les Côtelettes (2003), výsluchy dvoch mužov v určitom veku, ocenila verejnosť na filmovom festivale v Cannes. Šesť rokov po Les Acteurs opäť režíroval Gérarda Depardieua po boku Monici Bellucci a Bernarda Campana vo filme Ako veľmi ma miluješ? (2005).

Bol scenáristom väčšiny svojich filmov. Napísal tiež scenár k filmom Grosse Fatigue (1994) od Michela Blanca a Pédale dure (2004) od Gabriela Aghiona. Bol tiež autorom niekoľkých románov, niektoré z nich sám adaptoval pre kino.

Od začiatku prejavoval radikálne odlišný štýl od tvorcov novej vlny. Často v jeho filmoch hral Gerard Depardieu.[8]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967: Keby som bol špión (Si j'étais un espion)
  • 1974: Buzíci (Les Valseuses)
  • 1976: Osudové ženy (Calmos)
  • 1976: Charlots Charlottes – (nezrealizovaný projekt)
  • 1978: Pripravte si vreckovky (Préparez vos mouchoirs)
  • 1979: Studený bufet (Buffet froid)
  • 1981: Otčím (Beau-père)
  • 1983: Dievča môjho kamoša (La Femme de mon pote)
  • 1984: Náš príbeh (Notre histoire)
  • 1986: Večerný úbor (Tenue de soirée)
  • 1989: Príliš krásna (Trop belle pour toi)
  • 1991: Ďakujem, život (Merci la vie)
  • 1993: Cukor, káva, limonáda (Un, deux, trois, soleil)
  • 1996: Môj pasák (Mon homme)
  • 2000: Herci (Les Acteurs)
  • 2003: Kotlety (Les Côtelettes)
  • 2005: Ako veľmi ma miluješ? (Combien tu m'aimes ?)
  • 2010: Zvonenie ľadu (Le Bruit des glaçons)
  • 2019: Convoi exceptionnel

Scenárista

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967: Keby som bol špión (Si j'étais un espion)
  • 1971: V rytme valčíka (Laisse aller... c'est une valse !)
  • 1974: Buzíci (Les Valseuses
  • 1976: Osudové ženy (Calmos)
  • 1976: Charlots Charlottes – (nezrealizovaný projekt)
  • 1978: Pripravte si vreckovky (Préparez vos mouchoirs)
  • 1979: Studený bufet (Buffet froid)
  • 1981: Otčím (Beau-père)
  • 1983: Dievča môjho kamoša (La Femme de mon pote)
  • 1983: Debout les crabes, la mer monte !, réžia Jean-Jacques Grand-Jouan
  • 1984: Náš príbeh (Notre histoire)
  • 1986: Večerný úbor (Tenue de soirée)
  • 1989: Príliš krásna (Trop belle pour toi)
  • 1991: Ďakujem, život (Merci la vie)
  • 1993: Cukor, káva, limonáda (Un, deux, trois, soleil)
  • 1994: Grosse Fatigue, réžia Michel Blanc
  • 1996: Môj pasák (Mon homme)
  • 2000: Herci (Les Acteurs)
  • 2003: Kotlety (Les Côtelettes)
  • 2004: Pédale dure, réžia Gabriel Aghion
  • 2005: Ako veľmi ma miluješ? (Combien tu m'aimes ?)
  • 2010: Zvonenie ľadu (Le Bruit des glaçons)
  • 2019: Convoi exceptionnel

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bertrand Blier, réalisateur et scénariste, auteur des « Valseuses », est mort à 85 ans. Le Monde, 2025-01-21. Dostupné online [cit. 2025-01-21]. (po francúzsky)
  2. Bertrand BLIER [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online.
  4. TRAVERS, James. Biography and filmography of Bertrand Blier [online]. frenchfilms.org, 2012-01-01, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Bertrand Blier – Francouzský film [online]. francouzskyfilm.cz, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online.
  6. Encyclopædia Universalis. Biographie de BERTRAND BLIER (1939- ) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. Bertrand Blier - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online.
  8. Bertrand Blier. ČSFD.cz. Dostupné online [cit. 2017-11-29].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]