Preskočiť na obsah

Bielolist žltkastý pravý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bielolist žltkastý pravý

Bielolist žltkastý pravý – detail súkvetia s úbormi v klbkách.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku) návrh[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Filago lutescens subsp. lutescens
Jord.[2][1], 1846[2][1]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bielolist žltkastý pravý[1] (lat. Filago lutescens subsp. lutescens)[1] je poddruh jednoročnej byliny rodu bielolist, z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa Európu.[1]

Bielolist žltkastý pravý je jednoročná bylina. Byľ je na báze často s niekoľkými dlhými vystúpavými konárikmi, husto listnatá, zvyčajne žltkasto plstnato chlpatá, vysoká 5 až 30 cm.[1][3]

Niektoré listy sú od byle šikmo odstávajúce. Čepeľ je obrátene kopijovitá až podlhovasto lopatkovitá, s plochým alebo mierne zvlneným okrajom, zúžená do krátkej špičky, najčastejšie je žltkastosivo plstnatá, pri stredných listoch dlhá do 25 mm.[1][3]

Podlhovasto vajcovité úbory sú v počte 10 až 25, v hustom guľovitom klbku. Klbka sú usporiadané vo vrcholikovito rozkonárenom súkvetí. Zákrovné listene sú v čase zrelosti plodov vzpriamené, vonkajšie sú čiarkovito kopijovité s krátkou purpurovou osťou, na vonkajšej strane sú husto a dlho vlnato chlpaté, stredné zákrovné listene sú na báze holé. Vonkajšie zákrovné listene sú blanité, kopijovité, riedko chlpaté alebo holé. Kvety v úbore sú v počte 20 až 30. V strede úboru sú 2 až 5 obojpohlavné kvety a 12 až 20 piestikovité kvety, ktoré sú žltkasté až červenkasté, dlhé do 3 mm.[1][3]

Plodmi sú hnedé nažky, dlhé do 0,8 mm. Lúče chocholca sú dlhé 3 mm.[1][3]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Bielolist žltkastý pravý je rozšírený v západnej a strednej Európe s výnimkou jej najjužnejších častí a so severnou hranicou v juhovýchodnom Anglicku a južnom Švédsku. Na východ zasahuje na západnú Ukrajinu. Na Slovensku rastie vzácne v teplejších územiach. Najvyšší výskyt bol zaznamenaný v Banskej Štiavnici, vo výška okolo 600 m n. m..[1]

Bielolist žltkastý pravý obľubuje piesčité až hlinito-štrkovité pôdy chudobné na humus. Rastie na okrajoch ciest a polí, na úhoroch a pasienkoch od nížin po pahorkatiny. Kvitne od júna do septembra. Je na zozname rastlín chránených zákonom a bol navrhnutý na zaradenie do kategórie ohrozených taxónov.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 286-288.
  2. a b Observ. Pl. Nouv. 3: 201 (1846)
  3. a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1038.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]