Bielolist obyčajný
| Bielolist obyčajný | |
 Bieloist obyčajný - ilustrácia. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Filago germanica (L.) Huds.[2][3], 1763[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bielolist obyčajný[1] (lat. Filago germanica)[3] je druh jednoročnej byliny rodu bielolist, z čeľade astrovité (Asteraceae). Rozšírený je od Európy po západné Rusko.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bielolist obyčajný je teplomilná a svetlomilná jednoročná bylina. Byľ je na báze s niekoľkými dlhými vystúpavými konármi, je husto listnatá, sivo plstnato chlpatá, vysoká 5 až 35 cm.[1][4][5][6]
Listy sú sediace, pritisnuté k stonke, smerujúce nahor. Čepeľ je čiarkovito kopijovitá, na okraji väčšinou mierne zvlnená, končistá, na oboch stranách sivobielo plstnato chlpatá, dlhá do 25 mm.[1][4][5][6]
Úbory sú v počte 20 až 40, sú podlhovasto vajcovité, usporiadané v hustých guľovitých koncových klbkách, ktoré tvoria vrcholíkovo rozkonárené súkvetie. Piestikové kvety sú v počte 20 až 30, žlté až červenkasté, dlhé do 3 mm. Obojpohlavné kvety sú len 2 až 3. Zákrov je oblý, zákrovné listene sú kopijovité, len prostredné sú dlho chlpaté, žltkasté, zakončené dlhou žltou osťou.[1][4][5][6]
Plodmi sú podlhovasté hnedé nažky, dlhé do 0,8 mm. Lúče chocholca sú dlhé 3 mm.[1][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Bielolist obyčajný je rozšírený v Európe, s výnimkou väčšiny Škandinávie a Pyrenejského polostrova, na východ zasahuje do západného Ruska. Ojedinele výskyty sú v severnej Afrike.[1]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Bielolist obyčajný obľubuje teplé, suché, na živiny bohaté, piesočnaté a štrkovité pôdy. Rastie na okrajoch ciest a polí, na úhoroch, suchých pasienkoch od nížinného po podhorský vegetačný stupeň. Kvitne od júna do septembra.[1][4][5] Na Slovensku je považovaný za ohrozený taxón a je chránený zákonom.[1][6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 284-286.
- ↑ a b Fl. Angl.: 328 (1763)
- ↑ a b c Filago germanica (L.) Huds. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1038-1039.
- ↑ a b c d Naša príroda; Živočíchy a rastliny strednej Európy. 1. vyd. Bratislava : Reader’s Digest Výber, 2000. 432 s. ISBN 80-88983-03-7. S. 64.
- ↑ a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 152-153.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielolist obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bielolist obyčajný
