Bilbao

	Bilbao
	Bilbo
	mesto
	V smere hodinových ručičiek: palác Euskalduna, most San Antón, Guggenheimovo múzeum, Stanica mesta Abando
Vlajka	Erb
Krajina	Španielsko
Autonómne spol.	Baskicko
Provincia	Vizcaya
Nadmorská výška	19 m n. m.
Súradnice	43°15′S 2°55′Z / 43,250°S 2,917°Z
Najvyšší bod
- výška	689 m n. m.
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	41,50 km² (4 150 ha)
Obyvateľstvo	345 141 (2015)
Hustota	8 316,65 obyv./km²
Založenie	15. jún1300
Primátor	Juan María Aburto (PNV)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	48001 – 48015
Tel. predvoľba	34 (Španielsko) + 94 (Bilbao)
	Poloha mesta v rámci Španielska
	Wikimedia Commons: Bilbao
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 43°15′S 2°55′Z / 43,250°S 2,917°Z

Bilbao (bask. Bilbo) je najväčšie mesto v Baskicku, autonómnom spoločenstve v severnom Španielsku. Leží v Biskajskom zálive na rieke Nervión. Má 350 000 obyvateľov, s predmestiami 950 000. Mesto je administratívnym centrom provincie Baskicko. Bilbao je tiež priemyselné centrum – vyrábajú sa tu stroje, hlavne lode a ich súčasti, ďalej je tu zastúpený chemický a stavebný priemysel. Svetoznámou stavbou ktorá preslávila celé mesto je postmoderné Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho z roku 1997. V Bilbau sa taktiež nachádza gotická katedrála zo 14. storočia a rada ďalších sakrálnych stavieb a pamiatok.

Dejiny

V okolitých horách boli nájdené stopy po osídlení z 3. a 2. st. pred Kr. Mesto však bolo založené až o niekoľko stoviek rokov neskôr, zakladacou listinou z 15. júna 1300, potvrdenou kráľom Ferdinandom IV. Kastilským na začiatku roku 1301 v Burgose. Potom sa začalo na pravom brehu rieky Nervión s výstavbou mesta.

Geografia

Bilbao sa nachádza v blízkosti severného okraja Pyrenejského polostrova, asi 16 kilometrov od Biskajského zálivu. Mesto sa rozkladá na ploche 40,65 štvorcových kilometrov. Oficiálna priemerná nadmorská výška je 19 metrov, najnižšia 6 metrov a najvyššia 32 metrov. Mesto je obklopené obcami: Derio, Etxebarri, Galdakao, Loiu, Sondika a Zamudio zo severu; Arrigorriaga a Basauri zo západu; Alonsotegi z juhu; Barakaldo a Erandio z východu.

Ekonomika

Po priemyselnej kríze v roku 1980 bolo Bilbao nútené prehodnotiť svoje ekonomické základy. Mesto sa postupne pretransformovalo na služby. Bilbao je domovom mnohých firiem národného a medzinárodného významu, vrátane dvoch TOP 150 najväčších svetových firiem podľa časopisu Forbes: BBVA (#40) a Iberdrola (#122). HDP mesta na jedného obyvateľa bolo v roku 2005 – 26 225€ čo je výrazne nad priemerom krajiny- 22 152€. Podľa ekonomickej ročenky, najsilnejšie sektory sú stavebníctvo, obchod a cestovný ruch. Miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2009 14,4%, priemer krajiny bol 18,01%. Napriek tomu to je najvyššia miera nezamestnanosti za posledných desať rokov.

Prístav:

Port of Bilbao je prvotriedny obchodný prístav a patrí medzi päť najlepších v Španielsku. Viac ako 200 pravidelných plavieb spája Bilbao s 500 prístavmi na celom svete. V závere roka 2009 pohyb tovaru predstavoval 31,6 milióna ton. Rusko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a severské krajiny sú hlavnými trhmi. Prístav ročne vyprodukuje 419 miliónov eur na baskickej HDP a generuje takmer 10.000 pracovných miest.

Ťažba:

Železo je hlavnou a najrozšírenejšou surovinou nájdenou v Biskajskom zálive a jeho ťažba je právne chránená od roku 1526. Ťažba bola v minulosti hlavnou činnosťou v Bilbau a veľmi kvalitné minerály boli exportované do celej Európy. V 20. storočí, európske metropoly dovážali okolo 90% Biskajského železa. Aj keď I. a II. svetová vojna urobili z Bilbaa jedno z hlavných železiarských mocností, neskôr kríza vyvolala pokles aktivity.

Turizmus:

Prvá predstava Bilbaa ako turistickej destinácie prišla s vybudovaním železnice medzi Bilbaom a pobrežnou štvrťou Las Arenas v roku 1872.

Skutočná turistická vlna však prišla oveľa neskôr, po otvorení Guggenheimovo múzea v roku 1997. Po roku 1997 zaznamenalo Bilbao pokračujúci vzostupný turistický trend, ktorý vyvrcholil v roku 2009, kedy Bilbao navštívilo 615 000 turistov. Pre porovnanie, v roku 1995 prišlo do Bilbaa 25 000 turistov.

V súčasnosti je Bilbao po San Sebastian druhé najnavštevovanejšie mesto v Baskicku. Väčšina turistov sú domáci návštevníci, prevažne z Madridu a Katalánska. Zo zahraničných turistov majú najväčšie zastúpenie Francúzi, Nemci a Taliani. Cestovný ruch vytvára približne 300 000 000€ ročne na Biskajskej HDP.

Obyvateľstvo

V roku 2013 žilo v Bilbau oficiálne 349 356 obyvateľov

V roku 1530 malo Bilbao približne 65 000 obyvateľov. Od 19. storočia Bilbao zažívalo exponenciálny rast populácie vďaka industrializácii. Po vrchole 433 115 obyvateľov v roku 1982, sa niektoré obce osamostatnili.

Z celkového počtu 355,731 ľudí, ktorí mali bydlisko v Bilbau v roku 2009, len 114 220 (32,1%) sa tu aj narodili. Zvyšných 114 908 ľudí sa narodilo v iných biskajských mestách, zatiaľ čo 9 545 sa narodili v ďalších dvoch baskických provinciách. 85 789 ľudí prišlo zo zvyšku Španielska (hlavne Kastília-León a Galícia), a 33 537 je cudzincov. V Bilbau existuje 127 rôznych národností, aj keď 60 z nich tvorilo menej ako 10 ľudí. Najväčšie zahraničné komunity tvoria Bolívijčania a Kolumbijčania, s 4 879 resp. 3 730. Iné národnosti s viac ako 1 000 obyvateľov sú Rumuni (2 248), Maročania (2 058), Ekvádorci (1 832), Číňania (1 390), Brazílčania (1 273) a Paraguajčania (1 204)

Mesto, pamiatky a významné stavby

Centrum pôvodného historického osídlenia je na pravom brehu rieky Nervión, štvrť Casco Viejo (Staré Mesto, baskicky Zazpikaleak).

V štvrti stojí niekoľko stavieb stredovekého pôvodu:

Katedrála sv. Jakuba (Santiago de Bilbao, baskicky Donejakue katedrala), stavba trojloďovej baziliky s predsieňou a portikom zo 14. až 15. storočia stojí na mieste pôvodného kostolíka pustovníkov. Renesančný portikus je zo 16. storočia, hlavná brána a oltár až z 19. storočia. Interiér: v chóre sa zachovali pútnické oltáre, dve gotické sochy Panny Márie s dieťaťom a socha sv. Jakuba Staršieho ako pútnika. Od katedrály vedoú úzke uličky s mešťanskými domami z 15.-19.storočia, plné barov a reštaurácií, a schodisko, pri ktorom je situované Archeologické múzeum. Výťahom zo stanice metra sa dá výsť hore na výhliadku, ku cintorínu a ďalšiemu pútnickému chrámu:
Chrám Panny Márie de Begoňa je predsieňové trojlodie z obdobia prelomu gotiky a renesancie, známe úctou k drobnej drevenej soške plačúcej Panny Márie de Begoňa, ktorá na ľavom kolene drží Ježiška a v pravej ruke kvet ruže.
Severne od katedrály sa nachádza štvorcové námestie Plaza Nueva s arkádami, postavené okolo roku 1830. Pár stoviek metrov severne je
Park s nábrežím, ktorému dominuje ranne barokový chrám sv. Mikuláša (San Nicolás de Bari), pôvodne profesný chrám rybárov a námorníkov. Pravidelne sa tu konajú rôzne spoločenské akcie, vystúpenia a pod.
Kostol sv. Antona (Iglesia San Antón) je gotického pôvodu zo začiatku 15. storočia, stojí na nábreží pri moste San Antón.
Kostol sv. Dominika (Santo Domingo) s bývalou stavbou kláštora dominikánov bol založený v 14. storočí na námestí Plaza de la Encarnación v štvrti Atxuri. Na druhom brehu rieky:
Budova železničnej stanice F.C. de Santander a Bilbao s halou otočnenou k nábrežiu – presklenená oceľová konštrukcia s vitrážami z konca 19. storočia. Hala je zmodernizována ako nákupná pasáž s reštauráciami.
Radnica mesta Bilbao za železničnou stanicou, v rozľahlej štvrti Abando, ktorá sa na rozrastá modernými výškovými budovami.
Cez most Puente Zubizuri sa dostaneme ku Guggenheimovu múzeu, postmodernej murovanej stavbe s plášťom z kovových plátov z roku 2007, podľa návrhu architekta Franka Gehryho. Pred ňou je dvanásťmetrová drátená konštrukcia psa prerastená kvetinami. Za múzeom stojí najvyššia budova Bilbaa – Iberdrola (Torre Iberdrola, baskicky Iberdrola dorrea), postavená v roku 2011 podľa architekta C. Pelliho (autor Twin Towers v Malajzii), má 165 m.

Školstvo

Baskicko má dvojjazyčný vzdelávací systém, študenti si môžu vyberať medzi štyrmi jazykovými modelmi, ktoré sa líšia v prevahe baskičtiny alebo španielčiny ako hovoreného a písaného jazyka používaného na hodinách.

Na základných školách prevláda model D- hovorový jazyk je baskičtina a španielčina sa vyučuje ako predmet.
Na stredných školách prevláda model B- niektoré predmety sa vyučujú v španielčine a niektoré zas v baskičtine.
Pri maturitných skúškach si zvolí väčšina študentov zas model A- španielčina je hovorový jazyk a baskičtina je predmet.

Vysoké školy:

University of Deusto – *1886
University of Bilbao – *1968
Baskická univerzita – *1980
Vysoká škola múzických umení a tanca – *2015

Doprava

Letecká doprava

Bilbao Airport (BIO) je najrušnejšie letisko v Baskicku a tiež na celom severnom pobreží. Nachádza sa približne 12 km od Bilbaa. V roku 2010 prepravilo letisko 3 900 000 pasažierov. Svoje lety tu prevádzkuje 15 aerolínií, vrátane Iberia, Lufthansa a TAP Portugal. Medzi TOP destinácie patria Londýn, Frankfurt, Mníchov, Madrid, Paríž, Malága a Amsterdam. Letisko bolo otvorené v septembri 1948 s prvým pravidelným letom do Madridu. Dňa 19. novembra 2000 bola otvorená nová odbavovacia hala navrhnutá architektom Santiagom Calatravom. Vo februári 2009 bol schválený projekt rozšíriť existujúcu budovu a tým zdvojnásobiť jej kapacitu. Hoci mala byť dokončená do roku 2014, súčasná finančná kríza a pokles osobnej dopravy odložil jej dostavbu na rok 2019.

Cestná doprava

V meste sa nachádza 13 mostov spájajúcich obe strany rieky. Bilbao je napojené na európsku cestnú sieť AP-8. So severnou časťou Španielska je mesto spojené ďialnicou A-8, s juhom a ostatkom krajiny dialnicou AP-68.

V meste a jeho okolí sa nachádza viacero dialničných tunelov ktoré zabezpečujú plynulú dopravu v meste i mimo neho.

Lodná doprava

Prístav v Bilbau je štvrtý najrušnejší prístav v krajine po prístavoch Algeciras, Barcelona a Valencia.

Svojou rozlohou je najväčší prístav v Španielsku.

Rok 2007 v číslach:

Počet prepravených osôb: 172 626.
Počet vybavených lodí: 3 595
Príjem tovaru: 40 000 000t.
Celkové prevádzkové výnosy: 56 700 000€
Čistý príjem: 25 500 000€

Spoločnosť Brittany Ferries zabezpečuje trajektovú dopravu z neďalekého Santurtzi do Britského Portsmouthu.

Hromadná doprava

Metro

Metro v Bilbau bolo otvorené 11. novembra 1995. Ročne prepraví viac ako 85 000 000 cestujúcich. Má 2 linky, ktoré spájajú oba brehy Bilbaa a jeho metropolitnej oblasti. V súčasnosti sa uvažuje nad treťou linkou metra ktorú ale brzdí nedostatok financií.

Autobusová doprava

Bilbao má 43 autobusových liniek, 28 pre normálne autobusy, sedem pre mikrobusy ktoré premávajú prevažne v častiach mesta, kde sa normálne autobusy nedostanú a osem nočných liniek. Okrem 43 klasických, existuje viac ako 100 autobusových liniek, ktoré spájajú Bilbao s takmer každým sídlom v zálive. Hlavná autobusová stanica – Termibus sa nachádza v západnej časti mesta, v blízkosti štadióna San Mamés.

Prímestská železničná doprava

K dispozícii je 7 prímestských železničných liniek prevádzkovaných troma rôznymi spoločnosťami:

Renfe (štátny dopravca) prevádzkuje 3 linky v metropolitnej oblasti Bilbaa:

C1, Bilbao-Abando-Santurtzi

C2, Abando-Muskiz

C3, Abando-Orduña

FEVE (úzkorozchodná železnica) prevádzkuje jedu linku:

Abando (Concordia) -Balmaseda.

EuskoTren (železničná sieť Baskicko), prevádzkuje tri linky:

Bilbao-Lezama

Atxuri-Ermua

Atxuri-Bermeo.

Spoločnosť EuskoTren je najmladšia (2002) spomedzi týchto troch spoločností a do roku 2020 plánuje rozšíriť svoju sieť liniek.

Šport

Najpopulárnejší šport v Bilbau je tak, ako vo zvyšku Španielska futbal. Ďalším populárnym športom v meste je basketbal.

Hlavný futbalový klub je športový klub, bežne známy ako Athletic Bilbao. Hrá na novom štadióne San Mamés, ktorý bol otvorený v roku 2013 a má kapacitu 53 332 divákov. Athletic Bilbao bol jedným zo zakladajúcich členov španielskej futbalovej ligy – vyhral ju osemkrát. Jeho červené a biele pruhované zástavy možno vidieť po celom meste. Athletic je známy pre svoju baskickú politiku. Za klub môžu hrať iba hráči ktorí pochádzajú alebo majú jasnú súvislosť k Baskicku.

Hlavným basketbalový tím je Bilbao Basket, ktorý hrá v Liga ACB. Ich domovským štadiónom je Bilbao Arena.

Okrem toho, Bilbao ponúka celý rad outdoorových aktivít vzhľadom na svoju polohu medzi morom a kopcovitou krajinou. Turistika a horolezectvo sú v blízkych horách veľmi populárne. Vodné športy, najmä surfovanie, sú vykonávané na neďalekých plážiach.