Dvojplanétka

Dvojplanétka (iné názvy: dvojitá planétka, binárna planétka) je systém dvoch planétok obiehajúcich okolo spoločného ťažiska, podobne ako je to pri dvojhviezdach alebo dvojplanétach. Niekedy sa ako "dvojplanétka" (angl. double asteroid) v užšom zmysle označuje len prípad, keď majú obe planétky približne rovnakú veľkosť, ostatné prípady sú potom "binárna planétka" v užšom zmysle (angl. binary asteroid).

Prvým objaveným systémom tohto typu bola 243 Ida. Medzi dvojplanétky v užšom zmysle patria napríklad 69230 Hermes a 90 Antiope. Binárne planétky v užšom zmysle majú malé satelity nazývané "mesiačik", sú častejšie ako dvojplanétky v užšom zmysle a sú to napr. 22 Kalliope, 45 Eugenia, 87 Sylvia, 107 Camilla, 121 Hermione, 130 Elektra, 283 Emma, 379 Huenna atď.

Párové impaktné krátery ako Clearwater Lakes v Kanade sú pravdepodobne výsledkom dopadu binarnych planétok.

Je veľa teórií o vzniku takýchto sústav. Najnovšie štúdie zistili, že mnohé z nich sú makroporózne (so štrkovitým vnútrom). Satelity obiehajúce okolo veľkých asteroidov Pásma planétok ako sú 22 Kalliope, 45 Eugenia alebo 87 Sylvia sa mohli sformovať odtrhnutím od materského telesa, impaktom alebo odštiepením po šikmom dopade.

Binárne planétky nachádzajúce sa za obežnou dráhou Neptúnu sa formovali v časoch vzniku Slnečnej sústavy vzájomným zachytením alebo interakciou troch telies. Asteroidy blízko Zeme, ktorých obežná dráha je vo vnútornej ćasti Slnečnej sústavy sa mohli rozdeliť vďaka slapovým vplyvom po priblížení k suchozemskej planéte. Druhý variant bol navrhnutý na vysvetlenie vysokého počtu binárnych planétok v blízkosti Zeme a vo vnútornej ćasti Pásma planétok. Tento model, opísaný v odbornom časopise Nature (10. jún 2008), znázorňuje nahromadenie materiálu v okolí rovníka asteroidu ak slnečná energia roztočí "štrkovité" asteroidy na dostatočne vysokú rýchlosť. Týmto procesom sa tiež odhaľuje nový materiál na póloch asteroidu.