Bitka o Bagdad (2003)
| Bitka o Bagdad (2003) | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť vojny v Iraku | |||||||
 Vrtuľníky Black Hawk z 5. práporu 101. bojovej leteckej brigády 101. výsadkovej divízie sa presúvajú do Bagdadu počas operácie na obsadenie mesta | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 USA
|
 Irak
| ||||||
| Sila | |||||||
| 30 000 | 45 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| 34 mŕtvych | 2 320 mŕtvych | ||||||
Bitka o Bagdad prebiehala začiatkom apríla 2003 a predstavovala jednu z najdôležitejších bitiek vojny v Iraku. Koaličné vojská vedené 3. pešou divíziou sa k irackému hlavnému mestu dostali tri týždne po zahájení bojov. Bombardovanie, pozemné boje, ale aj rabovanie či podpaľačstvo spôsobili v meste vážne škody. O intenzite bojov vypovedajú aj štatistiky z nemocnice al-Jarmúk, ktorá v priebehu invázie prijímala každú hodinu približne sto pacientov. V boji padli tisíce irackých vojakov, no koaličné vojská zaznamenali len nízke straty.
Prípravy
[upraviť | upraviť zdroj]Zhromažďovanie síl
[upraviť | upraviť zdroj]Útok na Bagdad viedli jednotky 3. pešej divízie americkej armády a 1. divízia americkej námornej pechoty. Americké vojská mali k dispozícii tanky M1 Abrams, bojové vozidlá pechoty M2 Bradley či obrnené transportéry M113. Leteckú podporu im poskytovali bojové lietadlá Harrier, A-10 či bombardéry B-52. Väčšina z 36 000 irackých vojakov sa nachádzala na obrannej línii zhruba 50 km od mesta. Do boja sa okrem armády a milícií zapojili aj dobrovoľníci zo zahraničia.
Bombardovanie
[upraviť | upraviť zdroj]V časoch najintenzívnejších bojov vykonávali koaličné lietadlá až tisíc náletov denne. Väčšina z nich bola zameraná na postavenia irackej Republikánskej gardy a Špeciálnej republikánskej gardy. Okrem toho bolo z lietadiel zhodených okolo 200 000 letákov vyzývajúcich civilistov aby neopúšťali svoje domovy. Straty amerického letectva boli minimálne. Neďaleko mesta Karbalá prišlo o vrtuľník Black Hawk a pri Bagdade bol zostrelený jeden F-18C Hornet.
Raná fáza bojov
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé letecké útoky boli spustené už 19. marca, krátko po tom ako sa zistilo, že pokus o zabitie Saddáma Husajna nevyšiel. K zintenzívneniu bombardovania došlo 21. marca. Ešte pred vstupom do mesta sa americké vojská dostali do bojov s irackou Špeciálnou republikánskou gardou. No aj napriek tomu boli podľa vyjadrení generálmajora Victora Renuarta dvere do Bagdadu pre koaličné vojská otvorené. Britský denník The Guardian priniesol informácie, podľa ktorých sa podarilo v skorých fázach bojov obsadiť niekoľko kľúčových objektov vrátane dvoch prezidentských palácov a na istý čas sa im podarilo obkľúčiť niektoré vládne budovy vrátane ministerstva vnútra. Avšak 24. marca upozornil americký generál Barry McCaffrey v rozhovore pre BBC Newsnight na fakt, že ak bude iracký odpor silný a dobre organizovaný môžu koaličné vojská stratiť až 3 000 mužov.
Boj
[upraviť | upraviť zdroj]Boje o letisko
[upraviť | upraviť zdroj]4. apríla sa jednotky 1. brigády 3. pešej divízie dostali k bagdadskému medzinárodnému letisku. Ako sa ukázalo šlo o jedno z najlepšie bránených postavení o ktoré sa počas vojny bojovalo. O intenzite niekoľkohodinových bojov vypovedá aj prvá Medaila cti ktorá bola udelená príslušníkovi 3. pešej divízie od čias 2. svetovej vojny. Vyznamenaný bol seržant prvej triedy Paul Ray Smith. Bagdadské letisko predstavovalo počas nasledujúcich rokov dôležitý dopravný uzol pre koaličné vojská v Iraku.
Prieskum bojom
[upraviť | upraviť zdroj]
5. apríla, deň po obsadení letiska, bola vyslaná obrnená jednotka na prieskum mesta. Jednotka patriaca pod 2. brigádu vyrazila z pozícií nachádzajúcich sa južne od mesta a postupovala po hlavných dopravných trasách smerom k letisku. Cieľom bolo zhodnotiť stav obrany mesta. Jednotka nehlásila žiaden organizovaný odpor, takže bez závažnejších problémov dorazila k letisku. Z technických dôvodov bol v meste zanechaný jeden tank, ktorý neskôr zničilo americké letectvo. Iracké ministerstvo informácií zverejnilo vlastnú správu podľa ktorej bol tank zničený irackými vojskami.
O dva dni došlo k ďalšiemu prieniku do mesta. Plánovaná trasa sa zhodovala s trasou spred dvoch dní. Obrana bola posilnená niekoľkými novými postaveniami, čo vyvolávalo obavy zo silnejšieho odporu nepriateľa. Veliteľ 2. brigády plukovník David Perkins nariadil postup na sever po starej trase, avšak potom sa jednotky otočili smerom na východ a nie na západ ako pred dvoma dňami. Následne bolo za jediný deň dobyté vládne centrum známe dnes ako “Zelená zóna“, čo výrazne urýchlilo plán dobývania mesta.
Palác Thartar
[upraviť | upraviť zdroj]7. apríla obsadili americké vojská prezidentský palác pri rieke Tigris. Očakávalo sa, že zvyšní predstavitelia režimu sa budú ukrývať vo vládnom komplexe neďaleko Saddámovho rodiska v meste Tikrít. Po obsadení paláca vyzvali americké vojská prostredníctvom médií obrancov aby sa vzdali, inak bude mesto čeliť rozsiahlemu útoku. Keďže obrana nebola nijak riadená a predstavitelia režimu opustili svoje pozície mesto spadlo do rúk koaličných vojsk.
Rabovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Zvládnutie bezpečnostnej situácie v hlavnom meste sa ukázalo byť problematické. Prakticky ihneď po páde vlády došlo k rabovaniu. Vykradnuté boli vládne paláce či vládne úrady, ale aj kritické prvky civilnej infraštruktúry. Z nemocnice Jarmuk bolo ukradnuté všetko od postelí po zdravotnícky materiál. Ďalšia mestská nemocnica sa rozhodla zorganizovať vlastnú obranu za pomoci miestnych civilistov aby bola schopná udržať sa v prevádzke.
Vykradnuté bolo Iracké národné múzeum, Saddámovo umelecké centrum, Bagdadská univerzita, päťhviezdičkové hotely al-Rašíd, al-Mansúr a Babel, obchody, továrne či ambasády. Znepokojenie vzbudili najmä krádeže časti zo 170 000 artefaktov uskladnených v národnom múzeu, ktoré sa po vojne podarilo čiastočne opäť zhromaždiť. Niektoré škody sú už ale nevratné. 14. apríla zničili vandali v Irackej národnej knižnici rukopisy staré 7 000 rokov. Osem dní po dobytí mesta žilo v bagdadskej ZOO len 35 zo 700 zvierat.
Politická kontrola
[upraviť | upraviť zdroj]
9. apríla ovládali koaličné vojská viacero strategických objektov v centre Bagdadu, no mesto ani zďaleka nebolo pod kontrolou. Ešte v tento deň prezident Saddám Husajn vyšiel zo svojho veliteľského bunkra a naposledy ako iracký prezident pozdravil obyvateľov Bagdadu. Dôvody tejto riskantnej vychádzky doposiaľ nie sú s istotou známe. Následne Saddám Husajn, ako aj mnoho ďalších predstaviteľov bývalého režimu, opustil mesto. Zakrátko začali civilisti ničiť rôzne symboly bývalého prezidenta, pričom známym sa stal prípad strhnutia sochy Saddáma Husajna na námestí Firdos.
10. apríla vyslali americké vojská tri roty s cieľom zajať Saddáma Husajna. V okolí jednej z bagdadských mešít prebehla štvorhodinová bitka medzi milíciami lojálnymi zvrhnutému režimu a americkými jednotkami. Podľa informácií rozviedky sa predstavitelia saddámovho režimu pokúšali zorganizovať stretnutie, no nepodarilo sa zadržať žiadne hľadané osoby. V boji zahynul jeden americký vojak a dvadsať bolo zranených.
Médiá
[upraviť | upraviť zdroj]V Iraku nefungovali žiadne slobodné médiá, takže žiadne informácie z irackej strany neboli dostupné. Iracké ministerstvo informácií vydalo posledné stanovisko 7, apríla, no informácie o “neveriacich, ktorí pred bagdadskými bránami páchajú samovraždu po stovkách“ sa ukázali prakticky okamžite ako nezmyselné.
Znepokojenie vyvolali útoky koaličných vojsk na zahraničných novinárov. 8. apríla zasiahli dve americké rakety vzduch-zem bagdadskú kanceláriu stanice al-Džazíra. Pri útoku zahynul jeden reportér a jeden kameraman bol zranený. Bombardované bolo aj sídlo satelitnej televízie Abú Dabí. K tretiemu útoku došlo keď americký tank vypálil strelu na 15. poschodie hotela Palestína kde bola ubytovaná väčšina zahraničných novinárov. Útok si vyžiadal dvoch mŕtvych a troch zranených. Pri útokoch na Abú Dabí argumentovali americkí predstavitelia zábermi ozbrojencov strieľajúcich spoza kamier, avšak pri útoku na hotel Palestína sa prítomnosť žiadnych ozbrojencov nepotvrdila.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- U.S. Forces Enter the Heart of Baghdad [online]. The Washington Post, 5.4.2003, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
- US Forces occupy palaces [online]. The Guardian, 7.4.2003, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
- From the battered streets of Baghdad it´s clear: "the battle has reached us" [online]. USAToday, 6.4.2003, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
- Iraq: Battle For Baghdad Has Begun [online]. Globalsecurity, 5.4.2003, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
- Iraq: U.S. Troops In Baghdad Mosque Battle [online]. Globalsecurity, 10.4.2003, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
- A Nation At War: Combat, U.S. ground Forces sweep Toward Baghdad [online]. NYTimes, 2.4.2003, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)