Bitka pri Cušime

Bitka pri Cušime
Súčasť Rusko-japonskej vojny
Admirál Heihačiró Tógó (v strede) na lodi Mikasa, na začiatku bitky pri Cušime
Dátum 27. – 28. máj 1905 Miesto Kórejský prieliv Výsledok Zdrvujúce japonské víťazstvo
Protivníci
Ruské impérium	Japonské cisárstvo
Velitelia
Nikolaj Nebogatov Zinovij Rožestvenskij	Heihačiró Tógó
Sila
8 bojových lodí 3 pobrežné bojové lode 8 krížnikov 9 torpédoborcov rozličné menšie lode	4 bojové lode 27 krížnikov
Straty
4 380 mŕtvych 5 917 zajatých 21 lodí (7 vojnových) potopených 6 lodí odzbrojených	117 mŕtvych 583 zranených 9 torpédoborcov
Historický portál

Bitka pri Cušime je názov námorného stretu, ktoré prebehlo v dňoch 27. mája až 28. mája 1905 v Kórejskom prielive a v podstatnej miere rozhodlo o výsledku Rusko-japonskej vojny. Japonské loďstvo admirála Heihačira Toga v ňom rozdrvilo ruskú 2. tichomorskú eskadru pod vedením viceadmirála Rožestvenského.

Predohra

8. februára 1904 napadlo japonské loďstvo bez varovania ruský prístav Port Artur. Japonci ťažko poškodili 3 bojové lode a potopili 1 krížnik. Následne bol prístav obkľúčený pozemným vojskom aj japonským námorníctvom. Začalo sa obliehanie Port Athuru. V tej istej dobe Japonci napadli a nasledujúci deň potopili v neutrálnom medzinárodnom prístave Čemulpcho v Kórei ruský krížnik Varjag a jeden sprievodný delový čln.

10. septembra 1904 sa ruské loďstvo pokúsilo prebiť z prístavu Port Arthur (bitka v Žltom mori), ale pri útoku bol zasiahnutý veliteľský mostík vlajkovej lode Casarevič a veliteľ ruskej tichomorskej flotily kontraadmirál Vitgeft pri tom zahynul s celým svojim štábom. Dezorganizovaná flotila sa následne vrátila do prístavu Port Athur a stratila tak príležitosť prebiť sa do Vladivostoku.

Trasa ruskej baltickej flotily.

Veliteľstvo ruského námorníctva v Petrohrade sa rozhodlo vyslať na pomoc lode baltskej flotily, čo bolo veľmi optimistické riešenie, pretože tie museli preplávať takmer na druhú stranu Zemegule. V polovici októbra 1904 flotila vyplávala z Petrohradu, aby došla na pomoc obliehanej posádke prístavu. Velil jej admirál Z.P. Rožestvenskij. Viaceré zdroje označujú túto akciu za veľmi ojedinelú námornú operáciu, keďže nikdy v histórii sa o tak dlhú, zložitú a nebezpečnú plavbu nepokúsilo loďstvo zložené z tak výrazne rôznorodých kategórií plavidiel. Taliansky námorný pridelenec sledujúci odchod flotily z Petrohradu vtedy poznamenal: „Ak Rožestvenskij dopláva aspoň do polovice cesty, môžeme jeho meno vytesať na pamätnú tabuľu, hneď vedľa Nelsona.“

Ruská 2. tichomorská flotila, resp. eskadra (ako znel názov flotily, ktorá mala prísť na pomoc obliehanému Port Arthuru), oboplávala Afriku a doplávala do japonských vôd v máji 1905. Medzitým prístav Port Arthur padol do rúk Japoncov. Cár Mikuláš II. počas plavby flotily podnikol niekoľko nezmyselných krokov, napríklad jej poslal na pomoc niekoľko zastaraných lodí, na ktoré musela flotila čakať pri pobreží Vietnamu. Rovnako vyžadoval, aby flotila plávala až do Vladivostoku, čo bolo zbytočne nebezpečné. Rožestvenskij sa všemožne snažil zvýšiť bojaschopnosť flotily a počas plavby sa pokúšal o výcvik posádok.

Bitka

27. mája 1905 priplávala táto flotila, ktorá po dlhej ceste vyžadovala generálne opravy a odpočinok pre posádky, do Cušimského prielivu medzi ostrovmi Cušima a Kjúšú. Tam ich čakala pripravená japonská flotila pod vedením admirála Heihačira Tóga. Japonci ruskú flotilu očakávali a zaútočili na ňu. Rožestvenskij sa pokúsil rozvinúť svoje najsilnejšie 4 bojové lode do línie, ale ich posádkam sa nepodarilo udržať formáciu a tak plávali v dvoch paralelných radoch.

Okolo 2. hodiny preťal Tógó vo východozápadnom smere trasu Rožestvenského eskadry a uskutočnil obrat o stoosemdesiat stupňov (tzv. položenie priečky na T). Tento manéver však bol pomerne nebezpečný, keďže čelné lode japonskej formácie sa vystavili veľkému nebezpečenstvu. Japonci však rýchlo spustili mohutnú paľbu na ruské lode a rýchlo ich presnými zásahmi vyraďovali z boja. Bola zničená bojová loď Osljabja aj Rožestvenského vlajková loď Suvorov. Potopili tiež bojové lode Borodino a Alexander III., z oboch prežil iba jediný námorník. Japonci pri tomto boji neprišli o žiadnu z lodí, i keď ich vlajková loď Mikasa bola silne poškodená.

Po zranenom Rožestvenskom prebral velenie zvyšku ruských lodí kontraadmirál Nikolaj Ivanovič Nebogatov. Ten v noci čelil útokom japonských torpédoviek, ktoré potopili ďalšie ruské lode. V noci sa väčšia časť ruských krížnikov pod vedením admirála Enkvista oddelila a ustúpila. Nebogatovovi zostali ráno iba 2 bojové lode, 2 obrnené pobrežné lode a jeden krížnik. Bojová loď Oriol, bola pri tom ťažko poškodená a sotva sa držala na hladine. Týmito silami už proti japonskej flotile nemal žiadnu šancu, ďalší boj by znamenal iba zbytočnú smrť dvoch tisíc námorníkov a preto sa Japoncom vzdal spolu s loďami Oriol, Nikolaj I., Admirál Seňavin a generál-admirál Apraksin.

Dohra

Niektoré lode sa naďalej pokúšali prebojovať do Vladivostoku, z celej eskadry sa to však podarilo iba jednému krížniku (Almaz) a dvom torpédovkám. Enkvistove lode, medzi ktorými bol i neskôr známy krížnik Aurora, boli neskôr internované Japoncami v Manile na Filipínach.

Bitka definitívne potvrdila víťazstvo Japonska vo vojne a prinútila ruského cára rokovať o mieri. Vnútorné i vonkajšie oslabenie krajiny využila opozícia, v krajine sa začala revolúcia.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Cušime