Rusko-japonská vojna
 |
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
| Rusko-japonská vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Ruské impérium
|
 Japonsko
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Mikuláš II. Alexej Kuropatkin |
Macuhito Ojama Iwao Heinačiro Togo
| ||||||
| Sila | |||||||
| 500 000 vojakov | 400 000 vojakov | ||||||
| Straty | |||||||
| 25 331 mŕtvych 146 032 zranených |
47 387 mŕtvych 173 425 zranených | ||||||
Rusko-japonská vojna bol vojnový konflikt na Ďalekom východe medzi Ruským impériom a Japonskom. Táto vojna trvala v rokoch 1904 až 1905 a skončila sa tzv. Portsmouthským mierom podpísaným 5. septembra 1905. Jej príčinou bol konflikt imperiálnych záujmov oboch krajín v Tichom oceáne. Rokovania medzi cárskou vládou a Japonskom po Prvej čínsko-japonskej vojne neviedli k úspechu.
Vojnu začali Japonci pod vedením admirála Uriu so 6 krížnikmi a 8 torpédoborcami 8. februára 1904, keď pri neutrálnom Kórejskom prístave Čemulpcho najprv vyzvali ruský krížnik Varjag a delový čln Korobec aby sa vzdali. Po tom, čo kapitáni oboch lodí odmietli ultimátum, pokúsili sa nasledujúceho dňa o únik z prístavu, čo sa im však nepodarilo a obe lode boli prinútené k návratu do prístavu. Ťažko poškodený Varjag bol nakoniec posádkou potopený.
V rovnakej dobe flotila japonských torpédoborcov nečakane napadla ruské lode kotviace v prístave Port Arthur, ďalšieho dňa sa začali pozemné boje. Japonci sa snažili zablokovať prístav z mora i po súši. V októbri 1904 Rusi vyslali na pomoc odrezanému prístavu flotilu pod vedením Zinovija Rožestvenského, ktorú však Japonci zastavili a takmer celú zničili v bitke pri Cušime. V zlej situácii sa 5. januára 1905 obkľúčený Port Arthur vzdal. Rusko a Japonsko podpísali mier 5. septembra 1905 v americkom prístave Portsmouth. Napriek očakávaniam sa pomerne neskúseným Japoncom podarilo vo viacerých bitkách poraziť ruské sily, čo viedlo k výraznej zmene pomerov vo Východnej Ázii a následnému vzostupu Japonska na zahraničnopolitickej scéne. Zahanbujúce porážky viedli k vlne nespokojnosti v ruskej spoločnosti a významne prispeli k revolúcii v roku 1905, ktorá prinútila cára vytvoriť parlament.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rusko-japonská vojna
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |