Bitka pri Moháči (1687)
| Bitka pri Moháči | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Veľkej tureckej vojny | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Svätá ríša rímska | Osmanská ríša | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Karol V., Maximilián II. Bavorský Eugen Savojský |
Süleyman II. | ||||||||
| Sila | |||||||||
| 60 000 | 60 000 | ||||||||
| Straty | |||||||||
| neznáme | 48 000 | ||||||||
Bitka pri Moháči, bola jednou z významných bitiek počas Veľkej tureckej vojny v rokoch 1683 až 1699, ktorá sa skončila víťazne a to pre cisárske vojská, pričom práve turecké jednotky boli následkom tejto bitky nútené opustiť celú Slavóniu, územie medzi riekami Dráva, Sáva a Dunajom (dnešné územie Chorvátska a Srbska). Bitka pri Nagyharsány je nazývaná taktiež aj druhou bitkou pri Moháči, keďže bola akýmsi pomyselným víťazným odčinením traumatizujúcej porážky Uhorska pri Moháči v roku 1526.[1]
Osmanský protiúder a jeho zlyhanie
[upraviť | upraviť zdroj]V lete roku 1687 podnikol veľkovezír Sulejman (neskorší osmanský sultán Sulejman II.) vojenskú výpravu do Uhorska, ktorá by znamenala opätovné dobytie a zisk Budína. Dňa 12. augusta toho istého roku sa však jeho armáda stretla s vojskami Karola V. Lotrinského v bitke pri obci Nagyharsány v blízkosti Moháča. Vojská samotného veľkovezíra však utrpeli porážku, dôsledkom ktorej veľká časť jeho vojakov (viac než 80 percent) padla, utopila sa v močiaroch alebo rieke Dráve.[2] V bojoch sa vyznamenal taktiež neskorší maršal Eugen Savojský, ktorému sa podarilo úspešne dobyť veliteľský stan veľkovezíra. Práve zato mohol osobne priniesť správu o víťazstve cisárovi Leopoldovi I. Habsburskému do Viedne.[3]
Dôsledky bitky a expanzia na Balkán
[upraviť | upraviť zdroj]Po ústupe osmanských vojsk padla kresťanským spojencom do rúk takmer celá Slavónia a to spolu s hradmi Osijek, Valpovo, Vukovar, Bučim, Petrovaradín a Požega. Bitka pri Nagyharsány, ktorú historici pomenovali neskôr aj ako druhá bitka pri Moháči, znamenala definitívny zlom osmanskej moci v Uhorsku. Väčšina oddelených tureckých pevností, bez nádeje na príchod pomoci z Osmanskej ríše, sa v nasledujúcich mesiacom po dlhšom či kratšom obliehaní vzdala, pričom ešte v roku 1687 dobyli cisárske vojská pod velením generála Caraffu aj Jáger. Po bitke pokračovali vojaci kresťanských armád v samotnom ťažení smerom na juh, dovnútra Osmanskej ríše.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Teraz.sk - spravodajský portál tlačovej agentúry TASR [online]. TERAZ.sk, 2024-05-28, [cit. 2024-05-28]. Dostupné online.
- ↑ a b KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 325.
- ↑ DANGL, Vojtech; SEGEŠ, Vladimír. Vojvodcovia : 111 osobností vojenských dejín Slovenska. Praha : Ottovo nakladatelství, 2012. 472 s. ISBN 978-80-7360-986-3. S. 225, 226.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BADA, Michal. Slovenské dejiny. 1. vyd. Zväzok II : 1526 – 1780. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2017. 385 s. ISBN 978-80-8119-103-9.
- DANGL, Vojtech. Bitky a bojiská v našich dejinách. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2017. 787 s. ISBN 978-80-8046-864-4.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Mohács (1687) na anglickej Wikipédii.