Preskočiť na obsah

Bočková strecha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám Premenenia Pána (Spassko-preobraženskij sobor), nazývaný aj Letný chrám, 17. storočie, Kiži, Rusko

Bočková strecha[1] (rus. бочка – bočka) je drevená strešná konštrukcia ruskej architektúry. Ide o vypuklý tvar polvalca so zvýšenou alebo špicatou hornou časťou, ktorá pripomína tvar kokošníka. Výraznejšie sa používala v drevenej sakrálnej, ale aj v svetskej architektúre hlavne od 17. do 18. storočia na území dnešného Ruska. Kríženie dvoch bočiek tvorí tzv. krížovú bočku.[2][3][4]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Dodnes je ťažké určiť z čoho presne vychádza tvar bočkovej strechy. Podľa niektorých odborníkov zaoblený tvar bočky je odvodený zo zaobleného odkvapu strechy na byzantských či rusko-byzantských chrámoch z 11. storočia.[5] Niektorí historici tvrdia, že štruktúra bočkovej strechy vychádza zo zakomary.[6][7] Podľa iných odborníkov však existuje určitá analógia medzi bočkou a kubickou strechou (кубоватое покрытие – kubovatoje pokrytije). Pôvodne išlo o trojuholníkový tvar strechy zrubovej stavby. S rozvojom drevenej architektúry sa bočka postupne formovala na tvar polvalca a steny boli vtlačené dovnútra. Stavitelia pracovali s rôznymi dĺžkami a tvarmi, z ktorých najbežnejšia pripomínala baňatý tvar. Dochádzalo aj k zložitým kríženiam bočkových striech, ktoré tvorili tzv. krížovú bočku.[8]

Bočková strecha sa obyčajne umiestňovala nad nartex alebo svätyňu chrámu. Príležitostne slúžila ako základňa pre stredové vežičky s nasadenou cibuľovitou prilbicou, kde plnia funkciu podpery tambura vežičky. Ide o bohato stupňovito profilovaných, nad sebou radených, dozadu ustupujúcich, poprípade zmenšujúcich sa štítov vypuklého tvaru polvalca so zvýšenou alebo špicatou hornou časťou, ktorá pripomína tvar kokošníka. Forma bohato stupňovitého polvalca so zvýšenou alebo špicatou hornou časťou si získala veľkú obľubu v sakrálnej a svetskej architektúre či v dekoratívnom umení.[9]

Použitie bočky sa objavuje v drevenej ruskej architektúre, najmä v severných oblastiach dnešného Ruska, kde chrámy plnili okrem náboženských potrieb aj rolu spoločenského centra okolitého okolia. Nedostatok písomných prameňov a zachovalých drevených chrámov do 15. storočia vytvára nekonzistentný obraz o vývoji a použití bočky. Naopak v južných oblastiach dnešnej Ukrajiny, Bieloruska a Ruska sa medzi 13. a 15. storočím rozširuje vplyv byzantského umenia. Začína sa s výstavbou kamenných chrámov. Prvýkrát sa objavuje na dochovanom Sobore presvätej Bohorodičky z roku 1522 v Kostrome.[10]

Bočka si získala obľubu hlavne v ruskej drevenej architektúre a palácovej architektúre od 17. – 18. storočia,[3][2] za vlády Petra I. Veľkého a Kataríny II. Veľkej, napríklad drevený palác cára Alexeja Michajloviča Romanova alebo kamenné brány z 2. polovice 17. storočia v Kolomenskoje.[3][2] Dochádza k rozvoju technológii a foriem v drevenej ruskej architektúre, ale aj masívnej výstavbe vidieckych drevených chrámov, napríklad Chrám Zjavenia Pána pri rieke Onega neďaleko Plesecku z roku 1719.[10] Štruktúru bočkovej strechy využíva napríklad Chrám premenenia Pána (Spassko-preobraženskij sobor, nazývaný aj Letný chrám, medzi rokmi 1713 – 1714) či Chrám ochrany presvätej Bohorodičky (Pokrovskij sobor, nazývaný aj Zimný chrám, okolo roku 1649) na ostrove Kiži.[1] Menej často sa bočka využívala na kamenných stavbách, ako napríklad Chrám Zvestovania Panny Márie v Mytišči zo 17. storočia.[2][3]

Na začiatku 19. storočia nastal útlm vo využívaní bočky s určitým odklonom tradičnej ruskej strešnej konštrukcii a rozsiahlym prechodom na krovovú konštrukciu strechy. Na konci 19. storočia alebo na začiatku 20. storočia došlo k znovu oživeniu použitia ako charakteristický prvok novoruského štýlu. Predstaviteľom z tohto obdobia je napríklad Chrám nerukotvorného obrazu Spasiteľa z rokov 1881 – 1883 a Chrám svätého Mikuláša z roku 1916 v Moskve[10][11]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Kiži In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-05-27]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d БО́ЧКА In: Большая российская энциклопедия - электронная версия [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online. Archivované 2021-09-28 z originálu. (po rusky)
  3. ↑ a b c d Бочка (в архитектуре) In: Большая Советская Энциклопедия (БСЭ) [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ↑ bochka. In: Dictionary of Architecture and Construction. Ed. Cyril M. Harris. 4. vyd. New York : McGraw-Hill, 2005. ISBN 9780071589017. S. 121.
  5. ↑ CONANT, Kenneth John. Novgorod, Constantinople, and Kiev in Old Russian Church Architecture. The Slavonic and East European Review (Cambridge, London: The Modern Humanities Research Association and University College London, School of Slavonic and East European Studies), 1944, roč. 22, čís. 59, s. 77. ISSN 00376795.
  6. ↑ VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia. Norman : University of Oklahoma Press, 1967. Ďalej len VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia. S. 177.
  7. ↑ RÉAU, Louis. L'art russe des origines à Pierre le Grand. Paris : H. Laurens, 1921. S. 259.
  8. ↑ Bochka In: OPOLOVNIKOVA, Yelena; OPOLOVNIKOV, Alexander Viktorovich. The wooden architecture of Russia: houses, fortifications, churches. New York : Harry N. Abrams Inc., 1989. ISBN 9780810917712. S. 256.
  9. ↑ VOYCE, Arthur. The art and architecture of medieval Russia, s. 273 – 274.
  10. ↑ a b c ДЕРЕВЯННАЯ ЦЕРКОВНАЯ АРХИТЕКТУРА In: Православная энциклопедия [online]. [Cit. 2021-05-28]. Dostupné online. (po rusky)
  11. ↑ САМОЙЛОВ, В.С.. Строительство деревянного дома. Moskva : Аделант, 2006. ISBN 5-93642-042-6. S. 9 – 10.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BUXTON, David Roden. Russian Mediaeval Architecture: With an Account of the Transcaucasian Styles and Their Influence in the West. Cambridge : Cambridge University Press, 1934. S. 38.
  • VOYCE, Arthur. National Elements in Russian Architecture. Journal of the Society of Architectural Historians (Philadelphia: University of California Press, The Society of Architectural Historians), 1957, roč. 16, čís. 2. Dostupné online [cit. 2021-03-24]. DOI: 10.2307/987741.
  • Бочка. In: ПАРТИНА, А.С.. Архитектурные термины. Москва : Стройиздат, 1994. ISBN 5-274-02072-0. S. 37.
  • Bochka. In: KHODAKOVSKY, Evgeny. Wooden Church Architecture of the Russian North: Regional Schools and Traditions (14th - 19th centuries). Oxon, New York : Routledge, 2016. ISBN 978-1-315-72318-1. S. 151.
  • RÉAU, Louis. L'Art Russe: Des Origines A Pierre le Grand. Paríž : Forgotten Book, 2018. ISBN 9780259494782. S. 374.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bočková_strecha&oldid=7693272“