Bodliakovaté

Bodliakovaté
Bodliak tŕnitý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia (jeseň)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) astrotvaré (Asterales) Čeľaď (familia) astrovité (Asteraceae) Podčeľaď (subfamilia) bodliakovaté (Carduoideae)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Bodliakovaté (lat. Carduoideae) je podčeľaď jednoročných až trvácich bylín z čeľade astrovité (Asteraceae). Podčeľaď zahŕňa okolo 83 rodov a 2 864 druhov. Charakteristickým znakom týchto rastlín sú listy alebo aspoň zákrovné listene, ktoré sú na okraji ostnato zubaté, brvito zubaté, hrotité alebo háčikovité. Vyznačujú sa rúrkokvetým úborom, najčastejšie s modrými, červenými alebo fialovými kvetmi. Vyskytujú sa na celom svete, hlavne v Eurázii a v severnej Afrike. Na Slovensku rastú často na ruderálnych stanovištiach.

Vybrané rody

Podčeľaď bodliakovaté zastupujú na Slovensku rody:

Artičoka

Artičoka (Cynara) je rastlina podobná bodliaku. Je to však kultúrna rastlina pôvodná v Stredozemí a pestovaná ako zelenina. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) sú neotvorené kvetné púčiky (zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi), ktoré sa zbierajú pred rozkvitnutím a konzumujú ako artičoky.

Bodliak

Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus), odlišujú sa nedelenými štetinkami chocholca. Z asi desiatich u nás rastúcich druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnitý (Carduus acanthoides). Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy. Rastie hodne na poliach, úhoroch a rumoviskách. Na pasienkoch a stráňach rastie mohutný bodliak ovisnutý (Carduus nutans). Má veľké, ovisnuté a purpurovo sfarbené úbory s naspäť ohnutými zákrovnými listeňmi. Bodliak lopúchovitý (Carduus personata) je trváca bylina vysoká až 200 cm. Je to častý druh vlhkých miest, najmä v podhorskom až v subaplínskom stupni.

Ježibaba

Rod ježibaba (Echinops) u nás zastupuje druh ježibaba guľatohlavá (Echinops sphaerocephalous). Je to vysoká trváca rastlina s hranatou bielovlnitou byľou. Guľaté hlávky sú po jednej na konci konárov, s priemerom až do 8 cm. Rastie v teplejších oblastiach v lomoch, na rumoviskách a na kamenistých miestach. Zriedka sa pestuje ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa roztrúsene v teplejších oblastiach na celom Slovensku.

Kosienka

Kosienka farbiarska (Serratula tinctoria), ktorá je našim zástupcom rodu kosienka (Serratula), sa u nás roztrúsene vyskytuje najmä v teplejších oblastiach. Vyhovujú jej svetlé lesy, výslnné stráne a slatinné lúky. Z jej listov sa kedysi získavalo žlté farbivo, ktorým sa farbila vlna.

Krasovlas

Rod krasovlas (Carlina) zastupuje dvojročné alebo trváce rastliny. Na suchých stráňach rastie krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov, medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Stonka chýba. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé, podobne ako u pestovanej artičoky. Je to vhodný druh pre zimné kvetinové úpravy. Do suchých kytíc sa používa aj krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris).

Krupinka

Zákonom chránený druh krupinka obyčajná (Crupina vulgaris), zastupuje u nás rod krupinka (Crupina). Je to teplomilná jednoročná bylina, ktorá obľubuje výslnné kamenisté stráne, krasové stepi a piesočnaté pahorky. Na Slovensku sa vyskytuje hlavne v Cerovskej vrchovine a Slovenskom krase.

Leuzea

Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) je rastlina s veľmi dekoratívnym vzhľadom a jej dlhostopkaté úbory dosahujú v priemere až 10 cm. U nás sa kedysi pestovala v záhradách ako ľudová liečivá rastlina pre reguláciu spánku. Ako droga sa využíval usušený koreň alebo usušená kvitnúca vňať. V podmienkach Slovenska môže prechodne splanieť, hlavne v teplejších oblastiach a je to aj náš jediný zástupca rodu leuzea (Leuzea).

Lopúch

Lopúchy (Arctium) sú dvojročné rastliny s veľkými listami a hrubými byľami. Rastú väčšinou v krovinách a na okrajoch ciest. Rozširujú sa zoochórne (zvieratami) zachytávaním pomocou háčikov, ktoré sú na zákrovných listeňoch. Lopúchy majú obojpohlavné rúrkovité kvety, fialovej alebo bielej farby. K zástupcom tohto rodu patrí lopúch väčší (Arctium lappa) s úbormi v metline, lopúch plstnatý (Arctium tomentosum) s pavučinovitým zákrovom a lopúch menší (Arctium minus) s úbormi v strapci.

Nevädza

Rod nevädza (Centaurea) je najpočetnejším rodom podčeľade (695 druhov), preto sa v minulosti členil na niekoľko menších rodov, čoho pozostatkom sú rôzne slovenské druhové mená. V súčasnosti je rozdelený na tri podrody; nevädzník (Lopholoma), nevädza (Cyanus) a nevädzovec (Centaurea).

Zo zástupcov bola kedysi v obilninách častá jednoročná burina nevädza poľná (Centaurea cyanus, syn. Cyanus segetum), s nápadne blankytne modrými kvetmi. Kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín ale dnes je veľmi zriedkavá. Jediným liečivým druhom tohto rodu je benedikt lekársky (Centaurea benedicta, syn. Cnicus benedictus), ktorý sa na Slovensku len pestuje.

Nevädzovka

Rod nevädzovka (Saussurea) u nás zastupujú tri druhy. Nevädzovka nízka (syn. pabodliak nízky) (Saussurea pygmaea) je vysokohorská trvalka s pomerne hrubou nerozkonárenou jednoúborovou stonkou, vysoká od 5 do 25 cm. Je to vzácny druh, ktorý sa zriedkavo vyskytuje na drobivých skalách, v skalných štrbinách a na kamenistých holiach v Západných a Vysokých Tatrách. Aj nasledujúce dva druhy, nevädzovka alpínska (Saussurea alpina) a nevädzovka rôznofarebná (Saussurea discolor) sú zriedkavé vysokohorské trvalky, s výskytom prevažne v subalpínskom stupni Tatier.

Ostropes

Statná rozkonárená dvojročná bylina ostropes obyčajný (Onopordum acanthium), ktorá môže dosiahnuť výšku až 3 m, zastupuje rod ostropes (Onopordum). Pochádza z oblasti Stredozemného mora a u nás je už dlho zdomácnená. Vyskytuje sa roztrúsene v teplejších oblastiach na celom Slovensku, najmä okolo ciest, násypov, lomov a pasienkov.

Pestrec

Rod pestrec (Silybum) zastupuje bylina s nápadne ostnitými listami a fialovými kvetmi – pestrec mariánsky (Silybum marianum). Pôvodný je v oblasti Stredozemného mora – Kanárske ostrovy a u nás je pestovaný ako dekoratívna a liečivá rastlina v záhradách. Ako droga sa využíva usušený plod z ktorého sa pripravuje čaj. Splanená sa vyskytuje v teplejších oblastiach okolo ciest a na pasienkoch.

Pichliač

Pichliač (Cirsium) má v strednej Európe viac ako 15 zástupcov. Sú to dvojročné až trváce, väčšinou pichľavé rastliny s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach. Úbory pichliačov sú jednotlivé alebo v chocholíkoch. Kvety sú obojpohlavné, zriedka len samčie a samičie a sú purpurové alebo žltkasté, zriedka biele. Významným znakom druhov rodu pichliač je perovitý chocholec. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu.

Najznámejšími druhmi sú: pichliač roľný (Cirsium arvense), ktorého kvety majú sladkú pižmovú vôňu a lákajú množstvo motýľov. Často sa vyvíjajú len jednopohlavné kvety, ale pretože samčie a samičie jedince rastú spolu, môžu motýle zabezpečiť ich opelenie. Pichliač potočný (Cirsium rivulare) a pichliač močiarny (Cirsium palustre) sú vlhkomilné byliny. Hojne rastú pri potokoch, močiaroch, na vlhkých lúkach, pri prameniskách a na rašeliniskách od nížin až do horského stupňa. Pichliač bielohlavý (Cirsium eriophorum) je statná dvojročná bylina s nápadne veľkým úborom a guľovitým, pavučinato belavým zákrovom. Pichliač zelinový (Cirsium oleraceum) je hojný druh vlhkých lúk, rastie popri potokoch a pri prameništiach. K ďalším zástupcom tohto rodu patrí aj pichliač lepkavý (Cirsium erisithales) a pichliač rôznolistý (Cirsium heterophyllum).

Požlt

Rod požlt (Carthamus) má u nás dvoch zástupcov. Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) je pôvodný v Malej Ázii a u nás bol miestami pestovaný (Podunajská a Východoslovenská nížina) pre žlté farbivo kartamín a ako alternatívna olejnina a dekoratívna rastlina. Z nažiek sa získava lisovaním za studena saflórový olej a v liečiteľstve sa využíva ako homeopatikum. Druhým je kriticky ohrozený a zákonom chránený požlt vlnatý (Carthamus lanatus), ktorý vzhľadom pripomína žlto kvitnúci bodliak. Obľubuje výslnné kamenisté stráne a u nás rastie len v južnej časti Slovenska.

Sinokvet

Teplomilná trvalka s hrubým podzemkom a listami na rube bielo plstnatými je sinokvet mäkký (Jurinea mollis). Je to náš jediný zástupca rodu sinokvet (Jurinea) a vyskytuje sa najmä na juh od Devínskej Kobyly.

Suchokvet

Suchokvet ročný (Xeranthemum annuum) a suchokvietok smradľavý (Xeranthemum inapertum) sú našimi zástupcami rodu suchokvet (Xeranthemum). Pôvodné sú vo východnej časti Stredomoria a u nás obľubujú výslnné stepné a kamenisté stráne, najmä v teplejších oblastiach.

Referencie

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bodliakovaté
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bodliakovaté