Pichliač
| Pichliač | |
_Cirsium_oleraceum_14.jpg) Pichliač zelinový; kvitnúce súkvetie a listy na vrchole (august) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Cirsium Mill.[1][2], 1754[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pichliač[3] (lat. Cirsium)[2] je rod rastlín z čeľade astrovité (Asteraceae). Akceptovaných je okolo 500 druhov a ďalších cez sto hybridov a variet.[2] Pichliač má v Európe viac ako 15 zástupcov. Sú to väčšinou pichľavé rastliny s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach a s ostnitými zákrovnými listeňmi. Významným znakom druhov rodu pichliač je perovitý chocholec na nažkách, ktorý slúži na rozširovanie vetrom. Mnohé pichliače majú skon k vzájomnému kríženiu.[4][3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rod pichliač zastupuje dvojročné až trvalé rastliny. Byle, pokiaľ sú vyvinuté, sú priame, rozkonárené a listnaté. Listy sú striedavé, nedelené až perovito strihané, ostnato zubaté. Úbory rastú jednotlivo alebo v chocholíkoch, zákrovné listene sú škridlicovité, zakončené väčšinou ostňom, lôžko je husto štetinaté. Kvety sú obojpohlavné, zriedka samčie a samičie. Väčšinou sú purpurové alebo žltkasté, zriedka biele. Peľnice sú na báze s 0,3-1,5 mm dlhými príveskami. Nažky sú podlhovasté, na vrchole s prstencovitou korunkou a uprostred s kužeľovitou vyvýšeninou. Chocholec je viacradový, štetinky sú perovité, vnútorné sú dlhšie a niekedy jednoduché, na konci rozšírené. Chocholec okrajových kvetov sa skladá z niekoľko málo jednoduchých štetiniek. Druhy tohto rodu sa veľmi často krížia a často utvárajú populácie hybridov i mimo náleziska rodičov.[5]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Druhy rodu pichliač sú rozšírené po celej Európe, v severnej Afrike, východnej, strednej a juhozápadnej Ázii a v Severnej a Strednej Amerike.[6] Pichliač roľný, ktorý patrí medzi najnebezpečnejšie buriny, je eurázijský druh v súčasnosti rastúci takmer na všetkých kontinentoch.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodné druhy rodu pichliač sa vyskytujú v mnohých biotopoch vrátane močiarov, lesov, lúk, prérií, pieskov, sutín, stepí a púští a obsadzujú stanovištia od hladiny mora po vysokohorský vegetačný stupeň.[6] Z poľnohospodárskeho hľadiska je najvýznamnejší pichliač roľný, ktorý patrí medzi najnebezpečnejšie buriny. Má mohutnú a rozvetvenú koreňovú sústavu s prídavnými púčikmi takže dobre regeneruje po mechanickom poškodení a je odolný aj voči herbicídom. Burinou na lesných cestách, rúbaniskách i krovinatých stráňach je aj pichliač obyčajný. Pichliač bielohlavý rastie na opustených a zarastajúcich pasienkoch. Viacero druhov pichliačov rastie na podmáčaných lúkach – pichliač potočný, pichliač sivý a pichliač močiarny. Pri potokoch v horských oblastiach rastie pichliač zelinový.[4]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Viac ako desať druhov z rodu pichliač využíva tradičná čínska medicína už stovky rokov v ľudovom liečiteľstve. Moderné farmakologické štúdie ukázali, že niektoré majú antioxidačné, protinádorové, protizápalové a antibakteriálne účinky. Z rastlín bolo izolovaných viac ako 200 chemických zložiek, medzi nimi aj flavonoidy, triterpény, steroly, pričom niektoré zložky vykazujú širokú škálu bioaktivít.[7] Korene rastlín sa využívali aj pri liečbe žíl, kŕčových ochoreniach a na zmiernenie bolesti. Samotné pomenovanie rodu Cirsium pochádza z gréckeho slova „khirsos“, s významom „opuchnutá žila“, teda ochorenie žíl.[6]
Vybrané druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Druhy rastúce na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V prirodzenom prostredí na Slovensku rastú tieto druhy:[5][3][8][4]
- pichliač bezbyľový (Cirsium acaule)
- pichliač bezbyľový pravý (Cirsium acaule subsp. acaule)
- pichliač bielohlavý (Cirsium eriophorum)
- pichliač hľuznatý (Cirsium tuberosum)
- pichliač krížmostojný (Cirsium decussatum)
- pichliač lepkavý (Cirsium eristithales)
- pichliač močiarny (Cirsium palustre)
- pichliač obyčajný (Cirsium vulgare)
- pichliač obyčajný pravý (Cirsium vulgare subsp. vulgare)
- pichliač ostnatý (Cirsium echinus) - zavlečený z Malej Ázie[5]
- pichliač panónsky (Cirsium pannonicum)
- pichliač potočný (Cirsium rivulare)
- pichliač roľný (Cirsium arvense)
- pichliač rôznolistý (Cirsium heterophyllum)
- pichliač sivý (Cirsium canum)
- pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum)
- pichliač Waldsteinov (Cirsium waldsteinii)
- pichliač zelinový (Cirsium oleraceum)
Ohrozené druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Ohrozené (EN) a kriticky ohrozené druhy (CR) podľa IUCN:[9]
- Cirsium davisianum (CR) (globálne)
- Cirsium eliasianum (CR) (globálne)
- Lamyropsis microcephala (CR) (globálne, Európa, Stredomorie)
- Cirsium albowianum EN (globálne)
- Cirsium czerkessicum (EN) (globálne)
- Cirsium vinaceum (EN) (globálne)
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pichliač bielohlavý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia (august) -
Pichliač zelinový; kvitnúce súkvetie a listy na vrchole (jeseň)
_Cirsium_eriophorum_4.jpg)
_Cirsium_oleraceum_13.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Gard. Dict. Abr., ed. 4.: [s.p.] (1754)
- ↑ a b c d Cirsium Mill. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
- ↑ a b c d Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.140-141. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3.
- ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. , s.1110-1118. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1.
- ↑ a b c Bayram YILDIZ, Turan Arabaci, T. Dirmenci, Serkan Köstekci. A taxonomic revision of the genus Cirsium Mill. sect. Cirsium(Asteraceae: Cardueae) in Turkey [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, January 2016, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Wei Luo, Bei Wu, Liangjie Tang, Guoyou Li. Recent research progress of Cirsium medicinal plants in China [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, August 2021, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1.
- ↑ Cirsium [online]. The IUCN Red List; International Union for Conservation of Nature and Natural Resources, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online. (anglicky)
