Preskočiť na obsah

Bond zonder Naam

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bond zonder Naam (slovensky Hnutie bez mena) je aktívne súčasné náboženské hnutie, ktoré chce ustanoviť lepšie medziľudské vzťahy. Vyzýva k novému životnému štýlu a k humanizácii človeka a spoločnosti. V materialistickom svete obhajuje tzv. „kultúru srdca“. Zdôrazňuje „úlohu srdca“ vo všetkých rodinných i spoločenských vzťahoch, v národnej i medzinárodnej politike; chce, aby každé zlepšenie bolo „ľudským“ zlepšením. Prostredníctvom ďalšieho "vzdelávania srdca" chce navrátiť bratstvo, dobro a priateľstvo do oblastí, kde často chýbajú všetky hodnoty v dôsledku obyčajného sebectva, v dôsledku „ja“-kultúry.

Základná myšlienka

[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou myšlienkou hnutia je, že v modernej spoločnosti sa venuje príliš veľa pozornosti jej štruktúre a technike a technológii, a pretrváva tendencia zabúdať na jednoduché ľudské potreby. Preto zdôrazňuje „kultúru srdca“. Phil Bosmans tvrdí, že potreba kultúry srdca je všeobecná. Hnutie hľadá riešenie ľudských problémov v pestovaní podľa ich názoru najviac zanedbávanej časti človeka: ľudského srdca. Verí, že v každom človeku je láskavosť a chce odhaliť jeho dobré vlastnosti. Cieľom je ich oživiť a spolu s týmto človekom hľadať nové možnosti, radosti života, životný štýl.

  • vytvoriť solidaritu medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na vek, pohlavie, pôvod, majetok či náboženstvo;
  • odstrániť izolovanosť ľudí, vrátiť im odvahu, vieru v život, vlastné schopnosti, lásku, človeka;
  • chce byť advokátom a obhajcom lásky, mieru, tolerancie, spravodlivosti a rešpektu pre všetko živé.

Kňaz Henri de Greef toto hnutie založil v roku 1938 v Holandsku. Až v roku 1950 sa spustila podobná iniciatíva vo Flámsku. V roku 1957 Phil Bosmans, belgický katolícky kňaz, dostal za úlohu založiť Hnutie bez mena v Belgicku, kde počas jedného roka získalo 20 tisíc podporovateľov. Činnosť Hnutia sa síce začala vo Flámsku, teda v holandčine, ale Bosmans podnietil a podporoval podobné iniciatívy aj vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka a v zahraničí. Tak vzniklo 11 ďalších nezávislých organizácií.

Štruktúra hnutia

[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra hnutia je plne dobrovoľnícka. Členstvo je bezplatné, avšak registrovaní sľubujú, že budú venovať pozornosť kultúre srdca. Napriek tomu, že Hnutie dodnes žije takmer výlučne len z darov, tie boli vždy dosť vysoké na to, aby pokryli náklady na jeho fungovanie. V súčasnosti má približne na 300 tisíc členov.

Iniciatívy

[upraviť | upraviť zdroj]

Bosmansovi sa podarilo pochopiť starosti bežných ľudí a zároveň zmobilizovať spoločnosť, aby si uvedomila, ktoré potreby sa často zanedbávajú. Najnápadnejšie boli iniciatívy „Vitamíny pre srdce“ a „motivačné karty“.

„Vitamíny“ boli jednoduché rozprávania dotýkajúce sa srdca, ktoré bolo možné počúvať v rozhlasovom vysielaní a telefonicky.

Hnutie upozorňovalo verejnosť na "kultúru srdca" tlačením a zasielaním kariet s jednoduchými správami. Bosmans ich nazval „motivačné karty“, a slúžili na pozdvihnutie ľudskej úrovne v spoločnosti. Karty sú záujemcom zasielané bezplatne s prosbou umiestniť ich na dobre viditeľnom mieste. Každý mesiac sa tak posielalo do 300 tisíc kariet, ktoré bolo možné vidieť na pracoviskách a v obývačkách členov.

Esperantská sekcia Hnutia bez mena (Movado sen Nomo)

[upraviť | upraviť zdroj]

Esperantista Jos Kerfs, ktorý sa s Bosmansom zoznámil v roku 1980, spolu s dvomi priateľmi (Ludo Jonghelings a Paul Van Huffelen) a niekoľkými skúsenými esperantistami 30. januára 1980 založil v Antverpách dvanástu, esperantskú sekciu organizácie Hnutie bez mena - Movado sen Nomo. Jej začiatky podporil Bosmans aj finančne. Od začiatku bola činnosť esperantskej sekcie v súlade s činnosťou materskej organizácie, no sekcia bola inak úplne nezávislá. Počiatočným problémom bola nedôvera esperantistov a počet členov rástol iba pomaly. V súčasnosti je ich 1800 zo 65 krajín. Členstvo je bezplatné.

Vydavateľská činnosť hnutia Movado sen Nomo (MsN)

[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu roka 1980 vyšlo v esperante 6 motivačných kariet. Slogany pre medzinárodné publikum mali byť iné ako tie pre publikum belgické. Prvý slogan, ktorý odráža podstatu hnutia, znel: „Lepší svet začína v tvojom vlastnom srdci.“ Vydavateľstvo Lannoo dostalo nápad vydať stovku telefonických odkazov, ktoré Phil Bosmans vytvoril, ako knihu Menslief, ik hou van je (Milý človeče, mám ťa rád). Tá vyšla - v holandčine - v roku 1972. Úspech predčil všetky očakávania; publikácia bola svojho času najpredávanejšou knihou vo Flámsku a iba vo Flámsku a Holandsku sa jej predalo 800 tisíc exemplárov. V Nemecku sa predali 2 milióny exemplárov. V roku 2005 bola vydaná 65-tykrát. Esperantský preklad tejto knihy pod názvom Ŝanco por Feliĉo (Šanca na šťastie) vyšiel v roku 1988. Esperanto bolo 20-tym jazykom, do ktorého bola preložená. V roku 1988 sa Hnutie bez mena po prvýkrát objavilo na celosvetovom esperantskom kongrese v Rotterdame. Od tej doby sa objavilo na mnohých celosvetových esperantských kongresoch.

V roku 1992, rok po svojom odchode z vedenia hnutia Bond zonder Naam do penzie, sa Phil Bosmans sám zúčastnil na celosvetovom esperantskom kongrese vo Viedni.

Počet členov rástol, avšak nie príjmy. Preto sa vedenie rozhodlo v roku 1997 vydávať v priebehu roka iba 4 motivačné karty.

V roku 2000 sa v Antverpách uskutočnila oslava 20-ročnej existencie Hnutia bez mena s jeho aktivistami a za prítomnosti Phila Bosmansa. Pri tejto príležitosti Hnutie vydalo v esperante ďalšiu Bosmansovu knihu „Donace al vi“ (Darom tebe), ktorá takisto obsahovala povzbudzujúce a podnetné texty. Bosmans vymyslel celkovo viac ako 500 sloganov.

V roku 2010 vyšla v esperante pri príležitosti 30-ročnej činnosti esperantskej sekcie Hnutia bez mena tretia kniha „Kruĉo da saĝo“ (Džbán múdrosti), ktorá obsahuje súhrn všetkých sloganov vydaných do tohto roku.

V roku 2014 (už po Bosmansovej smrti v roku 2012) vyšla v esperante jeho štvrtá kniha „Inspiraj rakontoj“ (Inšpiratívne príbehy), zbierka dvadsiatich príbehov z najrôznejších častí sveta.

Kniha Šanca na šťastie - Ŝanco por feliĉo

[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha Šanca na šťastie - Ŝanco por feliĉo je slovenský preklad prvej knihy Phila Bosmansa, ktorá vyšla v esperante. Súhlas na preklad získala bratislavská esperantistka Alica Komlóši už v roku 1992 na viedenskom esperantskom kongrese priamo od autora. Preklad urobil významný slovenský esperantista Eduard V. Tvarožek. Slovenské vydanie ilustrovala členka ESONO Eva Brezániová. Knihu v roku 2007 vydalo dvojjazyčne - po slovensky i v esperante - nakladateľstvo Espero.

Populárne slogany v esperante a ich preklad do slovenčiny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Plibonigu la mondon. Komencu per vi mem. Zlepši svet. Začni sám sebou.
  • Ali-pensantoj ankaŭ pensas. Inak zmýšľajúci tiež myslia.
  • Pli bona mondo komenciĝas en via propra koro. Lepší svet sa začína v tvojom vlastnom srdci.
  • Ĉiu guto gravas. Každá kvapka je dôležitá.
  • Ne diru kion vi scias. Sciu kion vi diras. Nehovor, čo vieš. Vedz, čo hovoríš.
  • Ne ekzistas vojo al amo. Amo estas la vojo. Nejestvuje cesta k láske. Láska je cesta.
  • Homo valoras pli ol mono. Človek je cennejší než peniaze.
  • La vivo estas mallonga, tamen rideto nur prenas unu sekundon. Život je krátky, avšak úsmev zaberie len jednu sekundu.
  • Pensu pri: la forto de vorto. Mysli na silu slova.
  • Por harmonii kun aliaj, necesas unue harmonii en si mem. Aby bolo možné byť v súlade s inými, je nutné najsamprv byť v súlade sám so sebou.
  • Savu vivon de la arbaro por viaj genepoj. Zachráň život lesa pre svoje vnúčatá.
  • Se vi ne povas esti stelo en la ĉielo, estu kandelo sur la tero. Ak nemôžeš byť hviezdou na nebi, buď sviečkou na zemi.
  • Ak by slogan ovplyvnil čo len jednu osobu, stojí to za to. Movado sen Nomo