Phil Bosmans

	Phil Bosmans
	belgický katolícky rehoľník
Narodenie	1. júl 1922; Gruitrode, Belgicko
Úmrtie	17. január 2012 (89 rokov); Mortsel, Belgicko
	Biografický portál

Phil Bosmans (* 1. júl 1922, Gruitrode – † 17. január 2012, Mortsel) bol belgický katolícky rehoľník a autor mnohých osvetových prác.

Životopis

Pochádzal z roľníckej rodiny, otec bol malým farmárom. Rodina mala štyri deti.

V roku 1934 začal študovať na gymnáziu. Keď mal 16 rokov, rodina sa presťahovala do Genku v limburskej provincii, kde Phil strávil veľkú časť svojej mladosti medzi baníkmi. Bezstarostné školské roky v máji 1940 ukončila vojna. Jej prvé mesiace prežil spolu s bratmi na úteku, kedy museli z hladu kradnúť a nemali žiadne správy o rodičoch.

V roku 1941 sa Phil Bosmans stal mníchom v reholi montfortánov, ktorá sa v Belgicku venuje sociálne vydedeným ľuďom. Montfortáni boli uznávanými kazateľmi. Cestovali po farnostiach, na jednom mieste sa zvyčajne zdržali niekoľko týždňov. Usporadúvali stretnutia v rodinách, v kaviarňach, povzbudzovali obyvateľov k životu vo viere, organizovali mariánske púte, spovedali, kázali. Bosmans medzi nimi zostal do konca vojny.

V roku 1945 sa presťahoval do holandského Oirschotu, kde bol dňa 7. marca 1948 vysvätený za kňaza. Ako katolícky kňaz bol tak aktívny, že sa v júni roku 1954 zrútil, fyzicky i psychicky vyčerpaný. Počas dvoch rokov zostal upútaný na lôžko.

Napriek tomu, že jeho zdravie zostalo podlomené a názoru lekárov, že nie je schopný žiadnej ťažšej práce, sa zotavujúci Bosmans - na výzvu kňaza Loopa - začal zaoberať hnutím Bond zonder Naam (Hnutie bez mena), a začal ho ďalej rozvíjať. Od roku 1957 sa už plne venoval tejto činnosti. Až do 1.júna 1991 bol jeho predsedom a delegovaným správcom, kedy ho oficiálne nahradil Frans van Oudenhove. Bosmans však aj potom ešte písal a prednášal doma i v zahraničí.

V decembri 1994 mal vážnu autonehodu. O niekoľko mesiacov neskôr utrpel mozgovú porážku, v dôsledku ktorej mu zostala paralyzovaná pravá ruka a noha. Ani potom neprestal v rámci svojich obmedzených možností korešpondovať, prednášať a poskytovať rady. Zomrel 17. januára 2012 vo veku 89 rokov v Mortseli, ktorý patrí do antverpskej provincie.

Phil Bosmans požíval veľký obdiv predovšetkým vo Flámsku, pretože s mimoriadnou charizmou a obetavosťou viedol hnutie, podnecujúce spoločnosť ku „Kultúre srdca“.

Tvorba

Phil Bosmans bol veľmi plodným autorom. Jeho knihy sa bez výnimky stali bestsellermi a inšpirovali množstvo ľudí. Boli preložené do 26 jazykov, viaceré vyšli aj v Braillovom písme. Celkovo sa predalo 10 miliónov výtlačkov.

Kniha Šanca na šťastie - Ŝanco por feliĉo je slovenským prekladom esperantského vydania prvej knihy Phila Bosmansa. Súhlas na preklad do slovenčiny získala bratislavská esperantistka Alica Komlóši už v roku 1992 na viedenskom esperantskom kongrese priamo od autora. Knihu preložil významný slovenský esperantista Eduard V. Tvarožek, ilustrovala ju členka ESONO Eva Brezániová. V roku 2007 ju vydalo dvojjazyčne - po slovensky i v esperante - nakladateľstvo Espero. Dielo stelesňuje výpoveď o zmysle života, o názoroch a činoch človeka, ktorého najvyššími ideálmi sú prosté šťastie a láska k ľuďom.

Ocenenie

Bosmansova dlhoročná činnosť mu priniesla niekoľko ocenení a uznaní. V rokoch 1968 a 1991 mu bola udelená cena Visser Neerlandia. V roku 1991 dostal tiež ocenenie flámskej oblasti.

Bosmans a esperanto

Bosmans sympatizoval s esperantom a pochopil, že má potenciál rozšíriť posolstvá Kultúry srdca. Výsledkom bolo, že 30. januára 1980 bola založená v Antverpách dvanásta, esperantská sekcia organizácie Hnutie bez mena - Movado sen Nomo. Jej začiatky podporil Bosmans aj finančne. Od začiatku bola činnosť esperantskej sekcie v súlade s činnosťou materskej organizácie, no sekcia bola inak úplne nezávislá. Počiatočným problémom bola nedôvera esperantistov a počet členov rástol iba pomaly. V súčasnosti je ich 1800 zo 65 krajín. Členstvo je bezplatné.

Zdroje