Boulevard des Capucines
| Boulevard des Capucines | |
| ulica/námestie | |
 | |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Mesto | Paríž |
| Štvrť | Madeleine Chaussée-d’Antin |
| Obvod | 2. obvod 9. obvod |
| Súradnice | 48°52′13″S 2°19′48″V / 48,8702°S 2,33°V |
| Dĺžka | 440 m |
| Šírka | 35,40 m |
| PSČ | 75002, 75009 |
| Začína na | 25, rue Louis-le-Grand a 1, rue de la Chaussée-d’Antin |
| Končí na | 24, rue des Capucines a 2, rue de Caumartin |
| Denominácia | 11. máj 1885 |
| Názov podľa | Rád klarisiek kapucínok |
| Staršie názvy | Rue Neuve-des-Capucines |
 Poloha v rámci Paríža (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Boulevard des Capucines (Paris) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Boulevard des Capucines (bulvár Kapucíniek) je bulvár v Paríži. Nachádza sa v 2. a 9. obvode. Je jedným z tzv. Veľkých bulvárov postavených na mieste bývalých mestských hradieb Ľudovíta XIII.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Bulvár vedie od križovatky s Rue Louis-le-Grand a Rue de la Chaussée-d'Antin a končí pri Rue des Capucines a Rue de Caumartin. Ulica je orientovaná zo severovýchodu na juhozápad. Smerom na sever pokračuje Boulevard des Italiens a od juhu na ňu nadväzuje Boulevard de la Madeleine.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Bulvár získal svoje meno 11. mája 1885 podľa kláštora klarisiek-kapucíniek, ktorého záhrady sa až do Fancúzskej revolúcie rozkladali pozdĺž jeho južnej časti. Jeho predošlé označenie Rue Basse-du-Rempart vyjadruje skutočnosť, že cesta viedla pri päte mestských hradieb.
Dňa 23. februára 1848 zahradili bulvár vojaci, aby zamedzili prechode demonštrantov proti vláde. Keď sa manifestanti pokúsili kordón preraziť, bolo ich 35 zabitých a 50 zranených. Táto udalosť viedla k povstaniu Parížanov, ktoré sa premenilo na Februárovú revolúciu.
Významné stavby[upraviť | upraviť zdroj]
- Dom č. 2: na jeho mieste sa nachádzal palác Hôtel de Montmorency, ktorý v roku 1869 nahradilo divadlo Théâtre du Vaudeville a od roku 1927 kino Gaumont Opéra. Jeho hlavná sála odpovedá základom veľkého salóna paláca z 18. storočia, ktorého okrúhla fasáda bola zachovaná.
- Dom č. 5: nahradil bývalý fotografický ateliér Pierra Louise Piersona.
- Dom č. 8: Jacques Offenbach (1819 – 1880) tu žil od roku 1876 až do svojej smrti.
- Dom č. 14: Kaviareň Grand Café, kde sa 28. decembra 1895 v Salon indien konalo prvé verejné filmové premietanie bratov Lumièrovcov.
- Dom č. 24: v rokoch 1905 – 1956 tu bývala speváčka Mistinguett.
- Dom č. 25: v roku 1929 tu bolo otvorené Musée Cognacq-Jay. V roku 1988 sa presťahovalo do paláca Hôtel de Donon v štvrti Marais.
- Dom č. 28: slávna hudobná koncertná sála Olympia.
- Dom č. 35: mal tu ateliér fotograf Gustave Le Gray a Nadar. V apríli 1874 sa tu konala výstava mladých maliarov ako boli Auguste Renoir, Édouard Manet, Camille Pissarro a Claude Monet. Práve Monetov obraz Impresia, východ slnka dal názov novému smeru – impresionizmu.
- Domy č. 37 až 43: v rokoch 1820 – 1853 sídlo ministerstva zahraničia.
Bulvár v umení[upraviť | upraviť zdroj]
Claude Monet zachytil ulicu na niekoľkých svojich obrazoch, ktoré sú dnes v Puškinovom múzeu umenia v Moskve alebo v Nelson-Atkins Museum of Art v Kansas City. V roku 2006 vydal francúzsky spisovateľ Jean-Michel Maulpoix román "Boulevard des Capucines".
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boulevard des Capucines
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boulevard des Capucines na českej Wikipédii.
- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Boulevard des Capucines zverejneného na francúzskej Wikipédii.