Bracigovo
| Bracigovo | ||
| Брацигово | ||
| mesto | ||
 pohľad na centrálnu časť mesta
| ||
|
||
| Štát |  Bulharsko
| |
|---|---|---|
| Oblasť | Pazardžik | |
| Okres | Bracigovo | |
| Nadmorská výška | 450 m n. m. | |
| Súradnice | 42°01′30″S 24°22′13″V / 42,025036°S 24,370182°V | |
| Rozloha | 26,199 km² (2 620 ha) | |
| Obyvateľstvo | 4 263 (2015) | |
| Hustota | 162,72 obyv./km² | |
| PSČ | 4579 | |
| Tel. predvoľba | 03552 | |
  | ||
| Wikimedia Commons: Bratsigovo | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bracigovo (bulh. Брацигово) je malé mesto v centrálnom južnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Pazardžickej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu. Mesto je bohaté na architektonické pamiatky, má dlhoročnú architektonicko-staviteľskú tradíciu a hralo významnú úlohu v Aprílovom povstaní.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto leží v kotline v severnej časti Západných Rodop na východe Pazardžickej oblasti približne 6 kilometrov východne od mesta Peštera a 21 kilometrov juhovýchodne od oblastného centra Pazardžiku. Mesto je rozložené na obidvoch brehoch malej riečky Umiška.[1][2]
História mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Pri vykopávkach v meste a okolí sa našli dôkazy osídlenia Trákmi aj prvými Slovanmi. Samotné mesto vzniklo v 16. storočí ako následník Turkami vypáleného a zbúraného mesta Prevren. V priebehu 17. storočia pribudli k pôvodným obyvateľom presídlenci z oblasti pirinského Macedónska (z nevrokopského regiónu) a v priebehu 18. storočia aj presídlenci z egejského Macedónska (z kosturského regiónu).
V priebehu bulharského národného obrodenia v roku 1831 bola otvorená cirkevná škola, v roku 1848 bola otvorená škola so svetským zameraním a neskôr pribudla aj dievčenská škola. Pod vedením Vasila Petleškova bola v roku 1874 otvorená aj národná čitáreň „Trendafil“ a mesto sa tak stalo významným bulharským rodopským kultúrnym centrom.
Bracigovo bolo jedným z najaktívnejších miest v priebehu Aprílového povstania, ktoré sa začalo 21. apríla roku 1876. Napriek relatívne dobrej pripravenosti a vojenskej organizácii, boli bracigovčania po 18 dňoch vzdorovania nútení z dôvodu absolútnej nerovnosti síl pristúpiť na prímerie. Turci nedodržali slovo dané pri dohodnutí prímeria a po odovzdaní zbraní vtrhli do mesta. Zabitých bolo 141 obyvateľov mesta a 252 bolo poslaných do núteného exilu v Anatólii. Vodca povstania v Bracigove, Vasil Petleškov bol dopadnutý a zabitý. Bracigovo bolo oslobodené na začiatku januára roku 1878.[3]
Pamiatky[1][2]
[upraviť | upraviť zdroj]Bracigovo je na pamiatky bohaté, bolo sídlom slávnej bracigovskej architektonicko-staviteľskej školy a z obdobia národného obrodenia sa v meste zachovalo veľké množstvo typickej obrodeneckej rodopskej architektúry. Najvýznamnejšie pamiatky v Bracigove sú:
- Chrám svätého Jána Krstiteľa – obrodenecký kostol s najvyššou zvonicou na Balkánskom polostrove
- Popovov dom – nachádza sa tu expozícia etnografického múzea venovaná bracigovskej architektonicko-staviteľskej škole
- Kănevov dom – nachádza sa tu etnografická expozícia venovaná Bracigovu a regiónu
- Národná čitáreň Vasila Petleškova
- Petleškovov dom – rodný dom a múzeum revolucionára Vasila Petleškova
Okrem pamiatok spomenutých vyššie sa v meste nachádza aj veľké množstvo ďalších architektonických pamiatok, prevažne z obdobia bulharského národného obrodenia (napríklad Petleškovova maaza, Damovov dom a veľa iných), ako aj niekoľko pamätníkov. V meste stojí od druhej polovice 20. storočia aj rozľahlé Historické múzeum, ktoré sa vo svojich expozíciách venuje prevažne histórii Aprílového povstania v meste a dejinám v období bulharského národného obrodenia a novším.
Bracigovská architektonicko-staviteľská škola
[upraviť | upraviť zdroj]Bracigovo bolo v období bulharského národného obrodená známe množstvom významných staviteľských majstrov, ktorí boli pozývaní do mnohých častí Bulharska a postavili množstvo významných stavieb. Typickému štýlu sa začalo hovoriť bracigovská architektonicko-staviteľská škola a je jej venovaná aj najväčšia expozícia bracigovského etnografického múzea.
Medzi najvýznamnejšie stavby postavené bracigovskými majstrami patria napríklad: metropolitný chrám svätej Maríny v Plovdive, katedrála svätej Nedele v Sofii, chrám svätého Jána Krstiteľa v Bracigove, chrám svätého Mikuláša v Karlove, katolícka katedrála svätého Ľudovíta v Plovdive a mnoho ďalších.
Architektonicko-staviteľská tradícia mesta pokračovala aj po oslobodení Bulharska a v roku 1912 tu bola založená architektonicko-staviteľská odborná škola, ktorá funguje dodnes.[4]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Na námestí pred chrámom -
Pohľad na mesto z Popovovho domu -
Pohľad na mesto z Popovovho domu -
-
Petleškovova maaza z roku 1872 -
-
-
Zvonica chrámu svätého Jána Krstiteľa -
Ulica Atanasa Kjosleva -
Ulica Danaila Dimenova – v pozadí Petleškovov dom -
Obrodenecká architektúra na ulici Danaila Dimenova -
Ulica Vasila Petleškova -
Koryto riečky Umiška
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 205. (bulharsky)
- ↑ a b opoznai.bg
- ↑ zonebulgaria.com [online]. [Cit. 2017-08-20]. Dostupné online. Archivované 2017-08-21 z originálu.
- ↑ bratsigovo.net
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bracigovo
