Katedrála svätého Ľudovíta (Plovdiv)
| Katedrála svätého Ľudovíta | |
| rímskokatolícka katedrála | |
 pohľad na hlavnú južnú fasádu budovy
| |
| Patrocínium: Ľudovít IX. | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | rímskokatolícka cirkev |
| - diecéza | sofijsko-plovdivská |
| Súradnice | 42°08′40″S 24°45′09″V / 42,144444°S 24,7525°V |
| Dĺžka | 48 m |
| Šírka | 21 m |
| Výška | 15 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Architekti | Alfonso (architektonický plán), Ivan Bojanov (staviteľ), Kamen Petkov (prestavba) |
| Štýly | neorománsky (pôvodne), neoklasicizmus, novobarok (po prestavbe) |
| Výstavba | 1858 – 1861 |
| - dokončenie | 1861 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 25. marec 1861 (prvé vysvätenie), 8. máj 1932 (druhé vysvätenie) (Andrea Canova (prvé vysvätenie), Angelo Giuseppe Roncalli (druhé vysvätenie)) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Cathedral of St. Louis, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Katedrála svätého Ľudovíta (bulh. Катедрала „Свети Лудвиг“ – Katedrala „Sveti Ludvig“) je rímskokatolícka katedrála, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4][1][2] Je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou na území Bulharska a konkatedrálou sofijsko-plovdivskej diecézy.[5] Zasvätená je Ľudovítovi IX.[3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Katedrála svätého Ľudovíta sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici bulevard „Kňagiňa Marija–Luiza“ (bulh. булевард „Княгиня Мария-Луиза“, doslova bulvár princeznej Márie–Lujzy) č. 3.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pred výstavbou súčasnej budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Predpokladá sa, že n mieste dnešnej katedrály sa pri bohoslužbách stretávali miestni pavlikiáni už približne 400 rokov pred jej výstavbou, pričom v počiatkoch sa tieto bohoslužby konali v malom dome, ktorý sa na mieste nachádzal. Neskôr bol na mieste postavený aj prvý kostol a to v roku 1623. O tejto budove existuje aj niekoľko písomných svedectiev.[5] V roku 1768 bola v Plovdive oficiálne založená aj rímskokatolícka farnosť.[2] Prvý kostol bol v roku 1836 nahradený novou budovou, ktorá však bola kompletne zničená v dôsledku masívneho požiaru v roku 1856.[1][2][6]
Súčasný kostol
[upraviť | upraviť zdroj]S iniciatívou na výstavbu katedrály prišiel biskup a najvyšší predstaviteľ plovdivského rádu kapucínov Andrea Canova.[1][2] Výstavbu finančne podporil Lyonský dobročinný spolok pre podporu kresťanstva.[1][2]
Výstavba prebiehala v rokoch 1858 – 1861.[5] V čase po dostavbe patrila budova k najväčším rímskokatolíckym kostolom v rámci Osmanskej ríše.[1][2] Katedrálu vysvätil sám iniciátor výstavby Andrea Canova 25. marca 1861.[5]
V roku 1898 bola pri budove postavená zvonica.[1][2]
V roku 1928 bola budova poškodená v dôsledku zemetrasenia.[5] K ďalšiemu poškodeniu došlo v roku 1930, tentoraz v dôsledku požiaru (poškodený bol predovšetkým interiér budovy, pričom kompletne boli zničené drevorezby a organ).[1][2] Obnovená bola následne v roku 1932.[1][2] Po prestavbe bola budova nanovo vysvätená, pričom svätiteľom bol arcibiskup Angelo Giuseppe Roncalli, budúci pápež Ján XXIII.[2] Vysvätenie prebehlo 8. mája 1932.[3]
V roku 1995 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4]
26. mája 2002 navštívil katedrálu v rámci svojej návštevy Bulharska pápež Ján Pavol II. a predniesol v nej kázanie.[1]
Charakteristika budovy
[upraviť | upraviť zdroj]
Architektonický plán budovy vypracoval taliansky architekt Alfonso a budovu postavil významný bracigovský staviteľský majster Ivan Bojanov. Autorom prestavby v 30. rokoch 20. storočia je plovdivský architekt Kamen Petkov.[5]
Budova bola postavená v neorománskom slohu a prestavaná v neoklasicistickom a neobarokovom slohu.[1][2]
Katedrála je dlhá 48 metrov, široká 21 metrov a dosahuje výšky 15 metrov.[3] Kapacita katedrály je približne 600 osôb.[7]
Ide o trojloďovú baziliku tzv. rímskeho typu s jednou apsidou.[3]
Umelecky hodnotná je predovšetkým predná fasáda budovy s budovy s mohutným trojuholníkovým frontónom pod ktorým sa v hornej časti fasády nachádzajú sochy svätej Terezy a svätej Alžbety.[1][2] V priestore frontónu sa nachádza hodinový mechanizmus s ciferníkom.[5]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Zvonica je vysoká a samostatne stojaca. Bola postavená v roku 1898.[1][2] Autorom zvonice je taliansky architekt Mariano Pernigoni.[7] Zvony boli vyrobené v nemeckom Bochume a katedrále ich venoval pápež Lev XIII.[1][2]
Výzdoba interiéru
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Prvotná výzdoba interiéru bola v neorománskom slohu. Vynikal predovšetkým z dreva vyrezávaný strop, bohato zdobený oltár s desiatimi sochami a organ s 2000 striebornými píšťalami, ktorý bol dielom talianskych majstrov. Pôvodný interiér však bol zničený v dôsledku požiaru.[1][2]
Súčasná výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasná výzdoba pozostáva predovšetkým z freskovej výzdoby a obrazov.[1][2] Autorom freskovej výzdoby je Krăsťo Stamatov.[1][2] Fresky sa nachádzajú na polkruhovej klenbe, ako aj na stĺpoch, ktoré od seba oddeľujú jednotlivé lode v chráme. Sú zhotovené v neobyzantskom štýle.[3] Autorom ikon a obrazov je Dosiu Mandov.[1][2] Obrazy predstavujú scény z Pašií.[3]
Organ sa nachádza na balkóne napravo od nartexu. Oltár sa nachádza na vyvýšenom pódiu pred apsidou.[3]
Sarkofág princeznej Márie Lujzy
[upraviť | upraviť zdroj]V katedrále je pochovaná Mária Lujza Bourbonsko-parmská,[1][2] manželka bulharského kniežaťa Ferdinanda I. a matka jeho nástupcu, cára Borisa III.[2] Je pochovaná v sarkofágu, ktorý je vo vrchnej časti vyzdobený sochou Márie Lujzy v cárskom odeve s korunou na hlave.[1][2] Z tohto dôvodu je katedrála významnou stavbou nielen pre bulharských rímskokatolíckych veriacich, ale pre Bulharov všeobecne.[3]
Okrem hrobu princeznej Márie Lujzy sa v chráme nachádza niekoľko hrobov plovdivských rímskokatolíckych biskupov, pričom hroby sú označené náhrobnými doskami.[5] Okrem iných sa medzi nimi nachádza aj hrob iniciátora výstavby katedrály, Andreu Canovu.[6]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][1]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy[4]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- V tesnom susedstve budovy katedrály stojí aj budova plovdivského biskupstva.[1][3]
- Pred budovou sa nachádza bronzová socha Ježiša Krista, ktorú zhotovil v roku 1993 umelec Kiril Najdenov,[1][2] pričom sa jedná o prvú zhotovenú sochu predstavujúcu Ježiša Krista na území Bulharska.[2]
- Do roku 2006 bola plovdivská Katedrála svätého Ľudovíta najväčším rímskokatolíckym kostolom v Bulharsku.[7]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad ku katedrále z juhozápadu -
pohľad ku katedrále zo severozápadu -
pohľad na budovu zvrchu -
centrálna časť prednej fasády -
vrchná časť prednej fasády -
západná fasáda budovy -
detailný pohľad na apsidu -
pohľad na dvere zvonice -
pohľad na jedny z bočných dverí v prednej fasáde -
pohľad na vrchnú časť zvonice -
detail zo zvonice -
pohľad na zvonicu zo severovýchodu -
interiér katedrály -
náhrobný kameň Andreu Canovu – iniciátora výstavby katedrály -
katedrála na historickej fotografii z roku 1892 -
katedrála na historickej fotografii z roku 1932
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3898.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 459 – 460.
- ↑ a b c d e f g h i j k MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 361 – 363.
- ↑ a b c d e Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Пловдив [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Plovdiv : TOTEV, 2017. ISBN 978-619-188-138-3. S. 233 – 234.
- ↑ a b RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“, 2017. 476 s. ISBN 978-954-491-553-7. S. 188 – 189.
- ↑ a b c KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv, 2018. 272 s. ISBN 978-954-8852-84-5. S. 33.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála svätého Ľudovíta (Plovdiv)
