Preskočiť na obsah

Bristol Blenheim

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Blenheim
(Types 142M, 149, 160)

Blenheim Mk.I počas letovej ukážky
Typľahký bombardér
nočný bombardér
prieskumné lietadlo
VýrobcaBristol Aeroplane Company
KonštruktérFrank Barnwell
Prvý let12. apríla 1935
Zavedený1937
Vyradený1944 (Spojené kráľovstvo)
1958 (Fínsko)
Charaktervyradený
Hlavný používateľRoyal Air Force
Kanadské kráľovské letectvo
Fínske vzdušné sily
Juhoslovanské kráľovské letectvo
Výroba4 422
VariantyBristol Beaufort
Bristol Fairchild Bolingbroke

Bristol Blenheim je dvojmotorové trojmiestne ľahké bombardovacie lietadlo.[1][2] Stroj využívalo britské RAF v úvode druhej svetovej vojny. Napriek pomerne pokročilej konštrukcii bol slabo pancierovaný a mal slabú obrannú výzbroj. V boji s nepriateľskými stíhačkami, bez sprievodu, utrpeli Blenheimy ťažké straty. V neskoršom období boli nahradené inými výkonnejšími konštrukciami.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Inšpiráciou konštrukcie firmy Bristol bol moderný americký dvojmotorový celokovový dopravný stroj Lockheed Electra 12A.

Lord Rothermere, majiteľ novín Daily Mail, v roku 1934 oslovil spoločnosť Bristol Airplane Company s požiadavkou na rýchle súkromné lietadlo pre 6 pasažierov a 2 členov posádky. Konštruktér Frank Barnwell v tej dobe pracoval na návrhu dvojmotorového ľahkého dopravného lietadla označovanom ako Type 135 poháňaného motorom Bristol Aquila 1 o sile 500 hp.[3] Tie však nedávali stroju dostatočný výkon a preto bolo prikročené k použitiu motorov Bristol Mercury VIS s výkonom 650 hp.

Stroj po úpravách označený ako Type 142 prvý krát vzlietol 12. apríla 1935. Po tom čo Rothermere stroj prezentoval na verejnosti sa o výkonný celokovový dvojmotorový stroj začali zaujímať aj armádne kruhy. Na základe požiadavky B.28/35 na prototyp bombardovacieho lietadla vznikol Type 142M (M ako military = vojenský).[4]

Bristol Blenheim mal v čase svojho vzniku modernú celokovovú konštrukciu a dosahoval vysokú rýchlosť cez 400 km/h. V kruhoch velenia Royal Air Force panovala predstava, že tieto parametre sú postačujúce aby sa vyhol nepriateľským stíhačkám.[5] Stroj mal aj preto iba slabú obrannú výzbroj pozostávajúcu z jedného pohyblivého a jedeného pevného guľometu. Keď však v septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna, stroje Bristol Blenheim utrpeli ťažké straty počas náletov bez sprievodu stíhačiek. Stroje mali na začiatku vojny nedostatočnú maximálnu rýchlosť, slabé pancierovanie a nedostatočnú obrannú výzbroje, podobne ako napríklad sovietske Tupolev SB-2. Prvé britské nálety na nemecké jednotky 4. septembra 1939 uskutočnili stroje Bristol Blenheim Mk. IV 107. a 110. bombardovacej perute RAF.[6]

Časť strojov verzie Mk. I bola prestavaná po doplnení ďalšej výzbroje a radaru AI Mk. IV na nočnú stíhačku. Ich nasadenie malo veľký význam až do príchodu špecializovaných nočných stíhacích strojov Bristol Beaufighter.[5]

Bristol Blenheim slúžil v RAF sedem rokov doma aj v zámorí.[3] Licenčne bol vyrábaný v Kanade a Fínsku. Stroje verzie Mk. IV vyrábané v Kanade niesli označenie Bristol Fairchild Bolingbroke.[1]

Špecifikácia (Mk. IV)

[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Kokpit lietadla Bristol Blenheim
  • Posádka: 3
  • Rozpätie krídel: 17,17 m
  • Dĺžka: 12,98 m
  • Výška: 3,00 m
  • Prázdna hmotnosť: 4 450 kg
  • Pohonná jednotka: Mk I: 2 × Bristol Mercury VIII , neskôr Mk IV: 2 × Bristol Mercury XV
  • Výkon pohonnej jednotky: 840 k[7]

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
Nákres
  • Max. rýchlosť: 430 km/h
  • Stúpavosť: 490 m/min
  • Dostup: 8 310 m
  • Dolet: 2 350 km[7]

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Výbava

Voliteľná výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Až 1 440 kg vnútorných a vonkajších zásob konvenčných padacích Bômb.
  • 2x 7,7 mm zadné guľomety.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b www.baesystems.com, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  2. ↑ Bristol Blenheim / Bolingbroke (Type 142M, 149, 160) - Specifications - Technical Data / Description [online]. www.flugzeuginfo.net, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Bristol Blenheim | Classic Warbirds [online]. www.classicwarbirds.co.uk, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  4. ↑ Moyes, P. J.R., The Bristol Blenheim I (Aircraft in Profile No 93). Leatherhead, Surrey, UK: Profile Publications, 1966.
  5. ↑ a b VÁLKA, Zbyněk. Stíhací letadla (1939 - 45 ; Velká Británie - Německo). [s.l.] : Nakladat. Votobia, 1997. 110 s. ISBN 978-80-7198-260-9.
  6. ↑ WINCHESTER, Jim. Aircraft of World War II. [s.l.] : Thunder Bay Press, 2004. 256 s. ISBN 978-1-59223-224-6. S. 49.
  7. ↑ a b c Bristol Blenheim Light-Medium Bomber / Heavy Fighter / Night Fighter Specifications and Pictures [online]. www.militaryfactory.com, [cit. 2024-03-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bristol_Blenheim&oldid=7870786“