Preskočiť na obsah

Bristol Beaufighter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Type 156 Beaufighter

Beaufighter Mk.IC 272. perute RAF počas letu nad Maltou
Typťažké stíhacie lietadlo / bojové lietadlo / torpédový bombardér
VýrobcaBristol Aeroplane Company
Prvý let17. júla 1939
Zavedený27. júla 1940
Vyradený1960
Charaktervyradený
Hlavný používateľRoyal Air Force
Kanadské kráľovské letectvo
Royal Australian Air Force
Výroba1940 – 1946
Vyrobených5 928

Bristol Beaufighter bolo britské viacúčelové ťažké stíhacie lietadlo, využívané hlavne ako nočný stíhač a námorné útočné lietadlo.[1] Na začiatku vojny bol Beaufighter pre svoj výkon, jedným z najdôležitejších leteckých príspevkov spoločnosti Bristol Airplane Company.[2]

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko už v predvojnovom období disponovalo úspešnou konštrukciou ťažkej stíhačky Messerschmitt Bf 110. Vývoj analogickej konštrukcie dvojmotorovej ťažkej stíhačky sa síce začal aj v Spojenom kráľovstve, ale trval dlho.[3]

Konštrukcia novej ťažkej stíhačky firmy Bristol Airplane Company predstavovala improvizované riešenie. Bola založená na existujúcom dizajne trupu a krídel torpédového bombardéru Bristol Beaufort.[4] V krídlach boli osadené hviezdicové motory Bristol Hercules. Posádku tvoril pilot a nabíjač štvorice 20 mm kanónov inštalovaných v prednej časti trupu. Potreba nabíjača spočívala v tom, že pôvodné kanóny mali najprv bubnové zásobníky.

R2052, prvý neozbrojený prototyp, uskutočnil svoj prvý let 17. júla 1939, niečo viac ako osem mesiacov po oficiálnom začatí vývoja.[5] Prvý prototyp so silnejšími motormi Bristol Hercules XI. bol hotový na jeseň 1939.

Prevádzková história

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé sériové stroje Bristol Beaufighter Mk. IF vstúpil do služby v Royal Air Force v júli 1940. Mali inštalovaný radar a boli používané predovšetkým ako nočné stíhačky. Stroje boli veľmi silne vyzbrojené 4 20 mm kanónmi (v trupe) a 6 7,7 mm guľometmi v krídlach. Stroje boli nasadené na odrážanie nemeckých nočných náletov. Slúžili na nich esá ako napr. John Cunningham.

Neskôr boli v dôsledku nedostatku motorov Bristol Hercules inštalované motory Rolls-Royce Merlin XX čím vznikla verzia Mk. II. Tie zabezpečovali rovnakú maximálnu rýchlosť aj napriek nižšiemu výkonu, čo bolo hlavne dôsledkom ich menšieho odporu vzduchu. Celkovo bolo vyrobených 1369 ks verzií Mk. I a Mk. II.[3]

Počas vojny tento typ používalo aj Kráľovské austrálske letectvo. V rámci RAF na ňom slúžili príslušníci viacerých zahraničných perutí, vrátane letky B 68. perute RAF, v ktorej slúžili československí letci.

Stroje Bristol Beaufighter sa zúčastnil bitky o Bismarckovo more v marci 1943

V RAF bol tento typ vyradený v máji 1960.[4]

Pozemný personál nakladá muníciu do kanónu nočnej stíhačky Bristol Beaufighter Mk. VIF.

Špecifikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Nákres Bristol Beaufighter TF Mark X

Uvádzané technické údaje zodpovedajú verzii Beaufighter Mk. IF.[3]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 2 (pilot a radarový operátor)
  • Rozpätie: 17,65 m
  • Dĺžka: 12,60 m
  • Výška: 4,82 m
  • Nosná plocha: 46,80 m²
  • Vzletová hmotnosť: 9450 kg
  • Pohonná jednotka: 2x Bristol Hercules s výkonom 1 500 k

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Max. rýchlosť: 516 km/h (v 4575 m)
  • Cestovná rýchlosť: 435 km/h
  • Dostup: 8800 m
  • Dolet: 2400 km

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 4x 20 mm kanón
  • 6x 0,303 palcový (7,7 mm) guľomet

Varianty

[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Popis
Bristol Beaufighter Mk. IF Nočný stíhací variant s radarovým vybavením AI Mk IV, používaný od septembra 1940.
Bristol Beaufighter Mk. IC Vyvinuté pre úlohy Coastal Command so zvýšenou kapacitou paliva a navigačným stolom a zariadením na vyhľadávanie smeru. V prevádzke od marca 1941.
Bristol Beaufighter Mk. II Vybavený motormi Rolls-Royce Merlin XX a uvedený do služby v apríli 1941.
Bristol Beaufighter Mk. V Experimentálna verzia so štvordelovou vežou Boulton Paul Type A. Boli postavené dva Mk.V ako konverzie z Beaufighterov Mk.II, ale tento variant sa nedostal do výroby.
Bristol Beaufighter Mk. VIF Poháňal ho Hercules VI, ktorý poskytuje 1 670 koní, čo umožňuje prepravu zvýšenej hmotnosti a ďalších externých úložných priestorov. Zvýšila sa aj kapacita paliva. Radarové vybavenie bolo modernizované na AI Mk.VI alebo Mk.VII.
Bristol Beaufighter Mk. VIC Verzia Coastal Command Bristol Beaufighter Mk.VI a bola vybavená Herculesom XVII s upraveným preplňovaním na zvýšenie výkonu dostupného pri nízkych úrovniach. Mk.VIC mohol niesť 18-palcové torpédo alebo sklady pod krídlami.
Bristol Beaufighter Mk. X Bristol Beaufighter TF Mk. X (Torpedo Fighter) sa prvýkrát objavil v máji 1943 a mohol niesť širokú škálu munície vrátane torpéd, bômb a rakiet.
Bristol Beaufighter TT Mk. X Po vojne bolo 34 Mk. X prerobených na ťahanie leteckých terčov, ako TT Mk. X
Bristol Beaufighter Mk. XI V mnohých ohľadoch podobný Mk. X, ale chýba mu schopnosť niesť torpédo
Bristol Beaufighter Mk. XXI Variant Beaufightera Mk. X vyrobený v Austrálii. Prvý exemplár prvýkrát vzlietol 26. mája 1944. 364 bolo dokončených do konca roku 1945 a boli vybavené štyrmi guľometmi Browning kalibru .50 namiesto šiestich .303 inštalovaných v britských lietadlách.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Bristol Beaufighter [online]. National Museum of the United States Air Force™, [cit. 2024-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b www.baesystems.com, [cit. 2024-03-29]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c VÁLKA, Zbyněk. Stíhací letadla (1939 - 45 ; Velká Británie - Německo). [s.l.] : Nakladat. Votobia, 1997. 110 s. ISBN 978-80-7198-260-9.
  4. ↑ a b Bristol Beaufighter - Classic Warbirds [online]. www.classicwarbirds.co.uk, [cit. 2024-03-29]. Dostupné online.
  5. ↑ Moyes, P. J.R., The Bristol Beaufighter I & II (Aircraft in Profile Number 137). Leatherhead, Surrey, UK: Profile Publications Ltd., 1966.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bristol_Beaufighter&oldid=7870789“