Preskočiť na obsah

Psovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Canidae)
Psovité

Zástupcovia psovitých šeliem, výber (zľava zhora): šakal severoafrický, dhoul, pes hyenovitý, líška maikong, vlk hrivnatý, pes pralesný, líška korzak, psík medvedíkovitý, pes ušatý, líška červenosivá
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Canidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Do tejto čeľade patria psy, líšky, vlky, dingovia, kojoty, šakaly, psy hyenovité.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Líšia sa veľkosťou od fenka s 24 cm na dĺžku po vlka dravého, ktorý môže byť až 200 cm dlhý a môže vážiť až 80 kg.

S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Mladé psovité sa rodia slepé, oči otvoria až o niekoľko týždňov neskôr.

Rozloha čuchovej membrány u psov je 120 m2. Najlepší čuch majú psy plemená Bloodhound.[1]

Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém. Všeobecne sú vysoko prispôsobivé.

Evolúcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Eocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Čeľaď Miacidae, ktorej príslušníci boli predchodcami dnešných psovitých, sa vyvinula asi pred 40 miliónmi rokmi v neskorom eocéne.

Oligocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Najranejšia vetva psovitých bola podčeľaď Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol rod Mesocyon z oligocénu (38 – 24 mil. r.). Tieto rané psovité sa začali zameriavať na prenasledovanie koristi v lúčnych biotopoch.

Ďalšími psovitými z tejto doby boli rod Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. rokmi, a rod Leptocyon, ktorý sa podobal na líšku.

Miocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Asi pred 9 – 10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis (pes/vlk/kojot/šakal), Urocyon (líška) a Vulpes (líška). Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať. Pred 8 mil. rokmi sa cez Beringov most dostali do Eurázie.

Pliocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Skorý pliocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pliocénu (pred 4 – 5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil druh Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota (Canis latrans). Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. rokmi už v Európe žila celá škála vlkov.

Stredný pliocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred asi 800 000 rokmi žil v Severnej Amerike druh Canis ambrusteri, o ktorom sa predpokladá, že sa dostal až do Južnej Ameriky, kde bol predchodcom vlka druhu Canis dirus.

Neskorý pliocén

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul druh vlk dravý (Canis lupus) a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku. Pred 8 000 rokmi vyhynul.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

čeľaď psovité (Canidae) v širšom zmysle:[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30]

Poznámka: Ako vidno, niektoré slovenské názvy (napr. vlk sivý, stepný vlk, vlk čierny, vlk tundrový, vlk sibírsky, líška piesočná atď.) sa používajú na označenie viacerých - často vzájomne nepríbuzných - taxónov; vo vyššie uvedenom systéme teda nejde o omyl.

Pokiaľ ide o hybridy (krížence), existujú (1) jednak hybridy dávneho pôvodu, ktorým väčšinou zodpovedajú niektoré z vyššie uvedených druhov (u niektorých z nich je ich hybridný pôvod vyššie aj výslovne uvedený, konkrétne u šakala severoafrického, kojota prériového, vlka sivočerveného a vlka východného), a (2) jednak hybridy známe (aj) z posledných storočí, ktoré sú uvedené v nasledujúcom zozname (uvedené sú len viac-menej dobre doložené hybridy):[107]

  • ad líška červenosivá (Urocyon cinereoargenteus):
    • hybrid líšky červenosivej a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides):
    • hybrid psíka medvedíkovitého a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad líška bengálska (Vulpes bengalensis):
    • hybrid líšky bengálskej a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
  • ad líška polárna (Vulpes lagopus):
    • hybrid líšky polárnej a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad líška sivohnedá (Vulpes macrotis):
    • hybrid líšky sivohnedej a líšky svižnej (Vulpes velox)
    • hybrid líšky sivohnedej a líšky hrdzavej (Vulpes vulpes)
  • ad líška svižná (Vulpes velox)
    • pozri vyššie líšku sivohnedú
  • ad líška hrdzavá (Vulpes vulpes):
    • pozri vyššie líšku červenosivú, psíka medvedíkovitého, líšku polárnu a líšku sivohnedú
    • hybrid líšky hrdzavej a kojota prériového (Canis latrans)
  • ad vlk etiópsky (Canis simensis):
    • hybrid vlka etiópskeho a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
    • hybrid vlka etiópskeho a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle)
  • ad šakal zlatý (Canis aureus):
    • hybrid šakala zlatého a šakala severoafrického (Canis lupaster)
    • hybrid šakala zlatého a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
    • hybrid šakala zlatého a kojota prériového (Canis latrans)
    • hybrid šakala zlatého a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle)
  • ad šakal severoafrický (Canis lupaster)
    • pozri vyššie šakala zlatého
  • ad kojot prériový (Canis latrans):
    • pozri vyššie líšku hrdzavú a šakala zlatého
    • hybrid kojota prériového a vlka sivočerveného (Canis rufus)
    • hybrid kojota prériového a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle) (angl. názvy hybridu: coydog a dogote)
    • hybrid kojota prériového a divého vlka dravého (Canis lupus)
  • ad vlk sivočervený (Canis rufus):
    • pozri vyššie kojota prériového
    • hybrid vlka sivočerveného a psa domáceho v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle)
  • ad pes domáci v užšom zmysle (Canis lupus familiaris v užšom zmysle):
    • pozri vyššie líšku bengálsku, vlka etiópskeho, šakala zlatého, kojota prériového a vlka sivočerveného
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a dinga austrálskeho (Canis lupus dingo)
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle) (napr. československý vlčiak ale aj mnohé prirodzené hybridy)
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a líšky maikong (Cerdocyon thous)
    • hybrid psa domáceho v užšom zmysle a líšky Azarovej (Lycalopex gymnocercus) (angl. názvy hybridu: dogxim alebo graxorra)
  • ad dingo austrálsky (Canis lupus dingo):
    • pozri vyššie psa domáceho v užšom zmysle
    • hybrid dinga austrálskeho a dinga novoguinejského (Canis lupus hallstromi)
    • hybrid dinga austrálskeho a divého vlka dravého (Canis lupus v užšom zmysle)
  • ad dingo novoguinejský (Canis lupus hallstromi):
    • pozri vyššie dinga austrálskeho
  • ad divý vlk dravý (Canis lupus v užšom zmysle):
    • pozri vyššie vlka etiópskeho, šakala zlatého, kojota prériového, vlka sivočerveného, psa domáceho v užšom zmysle a dinga austrálskeho
  • ad líška maikong (Cerdocyon thous):
    • pozri vyššie psa domáceho v užšom zmysle
  • ad líška Azarova (Lycalopex gymnocercus):
    • pozri vyššie psa domáceho v užšom zmysle

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Man's First Friend, 2018
  2. ↑ a b c Zrzavy, Jan & Duda, Pavel & Robovský, Jan & Okřinová, Isabela & Pavelkova Ricankova, Vera. (2018). Phylogeny of the Caninae (Carnivora): Combining morphology, behaviour, genes and fossils. Zoologica Scripta. 47. 373-389. [1]
  3. ↑ Taron, U. et al. (2021). Ancient DNA from the Asiatic Wild Dog (Cuon alpinus) from Europe. Genes. 12. 144. [2]
  4. ↑ Porto, Lucas & Maestri, Renan & Duarte, Leandro. (2019). Evolutionary relationships among life-history traits in Caninae (Mammalia: Carnivora). Biological Journal of the Linnean Society. 1-12. [3]
  5. ↑ Gopalakrishnan S., Sinding M. S. et al. Interspecific Gene Flow Shaped the Evolution of the Genus Canis. Curr Biol. 2018 Nov 5;28(21):3441-3449.e5. doi: 10.1016/j.cub.2018.08.041. Epub 2018 Oct 18. Erratum in: Curr Biol. 2019 Dec 2;29(23):4152. PMID: 30344120; PMCID: PMC6224481. [4]
  6. ↑ Sosale, M. S. The Complete Mitochondrial Genome of the Indochinese Jackal (Canis Aureus Cruesemanni) and its Relationship to Other Subspecies of Golden Jackal. SSRN. 2022 (2023) [5]
  7. ↑ Perri, A. R. et al. Dire wolves were the last of an ancient New World canid lineage. Nature 591, 2021 [6] [7]
  8. ↑ Lindblad-Toh, Kerstin; Wade, Claire M.; Mikkelsen, Tarjei S.; Karlsson, Elinor K.; Jaffe, David B.; Kamal, Michael; et al. (2005). "Genome sequence, comparative analysis and haplotype structure of the domestic dog". Nature. 438 (7069): 803–819
  9. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  10. ↑ CASTELLÓ, José R.. Canids of the World (Wolves, Wild Dogs, Foxes, Jackals, Coyotes, and Their Relatives). [s.l.] : Princeton University Press, 2018. 336 s. ISBN 978-0-691-17685-7.
  11. ↑ MECH, L. David; BOITANI, Luigi. Wolves (Behavior, Ecology, and Conservation). [s.l.] : University of Chicago Press, 2010. 472 s. Dostupné online. ISBN 978-0-226-51698-1. S. 244 a nasl..
  12. ↑ a b c d WILSON, Don E.; DeeAnn M. Reeder. Mammal Species of the World (A Taxonomic and Geographic Reference). [s.l.] : JHU Press, 2005. 2142 s. ISBN 978-0-8018-8221-0. S. 573 a nasl..
  13. ↑ Mech, L. D. "Canis lupus." (1974). USGS Northern Prairie Wildlife Research Center. 334. https://digitalcommons.unl.edu/usgsnpwrc/334
  14. ↑ Werhahn, G. et al. The Diversity in the Genus Canis Challenges Conservation Biology: A Review of Available Data on Asian Wolves. Frontiers in Ecology and Evolution vol. 10 2022 [8] DOI=10.3389/fevo.2022.782528 ISSN=2296-701X
  15. ↑ a b Tedford, R. H., Wang, X., Taylor, B. E. Phylogenetic systematics of the North American fossil Caninae (Carnivora, Canidae). Bulletin of the American Museum of Natural History, no. 325. 2009 [9]
  16. ↑ HEPTNER, V. G. et al. Mammals of the Soviet Union Volume II, Part la SIRENIA AND CARNIVORA (Sea Cows; Wolves and Bears). 1998 (pôvodne: 1967). S. 78 a nasl.
  17. ↑ ПСОВЫЕ [online]. canidae-g2n.jimdofree.com, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-07 z originálu.
  18. ↑ KANDR, Michal. Vlčí svět [online]. vlci.info, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  19. ↑ KRATOCHVÍL, J., BARTOŠ, E. et al. Soustava a jména živočichů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1954. S. 370
  20. ↑ BREHM, A., HECK, L., HILZHEIMER, M. Brehmův Život zvířat. Díl 4, 3. sv. Ssavci. Šelmy. Kytovci. Kopytníci. Chobotnatí. Ochechule. Damani. Lichokopytníci. Praha: J. Otto, 1928 (pôvodné nemecké vydanie: 1915)(obsah: [10])
  21. ↑ GERVAIS, P. Histoire naturelle des mammifères. Vol. II. 1855 S. 55-62 [11]
  22. ↑ a b c d e f LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 61 – 62.
  23. ↑ Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 181 – 186.
  24. ↑ Príloha č. 2 k vyhláške 93/1999 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín [12] (detto: [13])
  25. ↑ Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984
  26. ↑ psovité. In: Pyramída
  27. ↑ HERZ, Jozef et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000. S. 98-99
  28. ↑ VRBACKÝ, R., KOUTNÝ, J. Kožušnícke materiály pre 1. až 3. ročník odborných učilíšť a učňovských škôl. Bratislava: Alfa, 1972. S. 193-207
  29. ↑ HELL, P. et al. Trofejové šelmy Slovenska. Bratislava: Príroda, 1974. S. 84 a nasl.
  30. ↑ a b c VAN GELDER, R. G. A review of canid classification. American Museum Novitates. 1978 [14]
  31. ↑ RUMÁNEK, I. R. V.. Japonská dráma nó: žáner vo vývoji. Bratislava: Veda, 2010. S. 196)
  32. ↑ a b c NOWAK, R. M., PARADISO, J. L. Walker's Mammals of the World. 4th edition. Volume I. Baltimore, London: The Johns Hopkins University Press. 1983, S. 932
  33. ↑ Wilson, D.E., Reeder, D.M. (eds.). Mammal Species of the World, Second Edition. Smithsonian Institution Press, Washington and London. S. 279-286
  34. ↑ McKenna, M. C., Bell, S. K. Classification of Mammals Above the Species Level. New York: Columbia University Press. S. 245
  35. ↑ Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 246
  36. ↑ a b fenek. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online
  37. ↑ psovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 407
  38. ↑ a b Poľovníctvo & rybárstvo. č.3 1981, 33(3). S. 18
  39. ↑ Alberto Valenciano, Jorge Morales, Romala Govender, Eucyon khoikhoi sp. nov. (Carnivora: Canidae) from Langebaanweg ‘E’ Quarry (early Pliocene, South Africa): the most complete African canini from the Mio-Pliocene, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 194, Issue 2, February 2022, Pages 366–394, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlab022
  40. ↑ HELL, P. Vlk v slovenských Karpatoch a vo svete. Bratislava: PaRPRESS, 2001. S. 17
  41. ↑ šakal. In: Malá slovenská encyklopédia. 1993. S. 701
  42. ↑ Poľovníctvo & rybárstvo. 7.2008, 60(7), S. 21
  43. ↑ Enviromagazín. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 8.2002, 7(3). S. 31
  44. ↑ a b Z kynologickej terminológie. In: Slovenské odborné názvoslovie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1956, 4(12). S. 363-365
  45. ↑ Návrat divého psa. In: Quark. Bratislava: Perfekt, 2007, 13(2). S. 5.
  46. ↑ HELL, P. et al. Vlk v slovenských Karpatoch a vo svete. Bratislava: PaRPRESS, 2001. S. 30
  47. ↑ a b FOGLE, B. et al. Nová encyklopédia psov. Bratislava: Fortuna Print, 2002. S. 17
  48. ↑ a b Rusko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1980. S. 127
  49. ↑ kuon. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 686
  50. ↑ GREVÉ, C. Die geographische Verbreitung der Hyaeniden und Caniden. Zoologische Jahrbücher. Abteilung für Systematik, Geographie und Biologie der Tiere. 1891, S. 405 a nasl. [15]
  51. ↑ BREHM, A., HECK, L., HILZHEIMER, M. Brehmův Život zvířat. Díl 4, 3. sv. Ssavci. Šelmy. Kytovci. Kopytníci. Chobotnatí. Ochechule. Damani. Lichokopytníci. Praha: J. Otto, 1928, S. 156-288
  52. ↑ PRESL, Jan. Ssawectwo: rukowěť saustawná k poučenj wlastnjmu. Prague: W kněhkupectwj Kronbergra a Webra, 1834. S. 223 a nasl.
  53. ↑ Gray, J. E. Catalogue of Carnivorous, Pachydermatous and Edentate Mammalia in the British Museum. 1869. S. 193-195 [16]
  54. ↑ a b HELL, P. et al. Vlk v slovenských Karpatoch a vo svete. Bratislava: PaRPRESS, 2001. S. 17
  55. ↑ VALENČÁKOVÁ, A. et al. Biológia pre kynológov. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, cca. 2010. S. 23
  56. ↑ Kynologická revue. Veľká Ida: Vydavateľstvo S.T.E.R., 2013. 24(9). S. 20-21
  57. ↑ a b Nielen Pes a mačka. Bratislava: Samosato. 2008, 8(4). S. 27
  58. ↑ Najvzácnejší vlk – Na streche Afriky [online]. goldman.sk, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  59. ↑ LOPEZ, B. H. et al. O vlkoch a ľuďoch. Tulčík: ABIES, 2000. S. 25
  60. ↑ VÁGNER, J., KOVÁČ, V. Savany. Bratislava: Slovart, 1995. S. 120.
  61. ↑ ČERVENÝ, J. et al. Poľovníctvo - Ottova encyklopédia. Praha: Ottovo nakladatelství, 2014, S. 487
  62. ↑ TAYLOR, David, Peter SCOTT, Karol NAVRKAL a Ladislav RÝŠA. Váš pes: [súhrnná príručka pre majiteľov psov o starostlivosti, zdraví a chovaní psov]. Bratislava: Media klub, 1998. S. 40
  63. ↑ RYBANSKÁ, M. et al. Všeobecná zootechnika. (Základné kapitoly). Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. S. 16
  64. ↑ a b DVOŘÁK, J.. Český a slovenský terminologický slovník s ruskými, německými a anglickými ekvivalenty, 2. Obecná zootechnika a genetika. Praha: Československá akademie zemědělská, 1979. S. 116
  65. ↑ CHMELÍČEK, J. Prírodopis (užitá biológia) pre jednoročné učebné kurzy (IV. trieda) pri meštianskych školách. Praha: Štátne nakladateľstvo, 1936. S. 83
  66. ↑ ONDREJKOVÁ, A. Je možné eradikovať besnotu?. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, 2013. S. 42
  67. ↑ a b Mladý vedec. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 32 2017, S. 28
  68. ↑ Forbes. Bratislava: Business Consulting and Media. jún 2019. S. 115
  69. ↑ GÁBRIŠ, J. et al. Špeciálna zootechnika. Bratislava: Príroda, 1978. S. 263
  70. ↑ RÄBER, H. Plemená psov - encyklopédia, zv. 2 - Teriéry, duriče, stavače, retrievery, vodné psy, chrty. Ostrava: Blesk, 1995. S. 726
  71. ↑ SCHÖBER, U., THURZO, M. 1000 mláďat. Bratislava: Ikar, 2006. S. 158.
  72. ↑ VALENČÁKOVÁ, A. et al. Biológia pre kynológov. V Košiciach: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, cca. 2010, S. 22
  73. ↑ a b CLUTTON-BROCK, J., ČECH, B.. Psy. Bratislava: Fortuna Print, 1999. S. 25
  74. ↑ Mladý vedec. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. č. 32, 2017. S. 28
  75. ↑ Atkins, D. L., & Dillon, L. S. (1971). Evolution of the Cerebellum in the Genus Canis. Journal of Mammalogy, 52(1), 96–107.
  76. ↑ HELLER, E. New subspecies of mammals from equatorial Africa. Smithsonian Miscellaneous Collections. Vol. 63. No. 7. 1914. pp. 1-7 [17]
  77. ↑ Sinding M. S., Gopalakrishan S. et al. Population genomics of grey wolves and wolf-like canids in North America. PLoS Genet. 2018 Nov 12;14(11) [18]
  78. ↑ Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (XXXVI.) In: Enviromagazín. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 3.2010, 15(1). S. 32.
  79. ↑ SCHÖBER, U. et al. 1000 mláďat. Bratislava: Ikar, 2006. S. 266 (preklad M. Thurzo)
  80. ↑ Infovet. Prešov: MVDr. Miroslav Petrík - M & M vydavateľstvo, 2015, 22(6). S. 256
  81. ↑ ZÁTURECKÝ, A. P. O remeslách. in: Dom a škola, 1892, S. 57 [19]
  82. ↑ PRESL, J. Ssawectwo: rukowěť saustawná k poučenj wlastnjmu. Praha: W kněhkupectwj Kronbergra a Webra, 1834. S. 229
  83. ↑ Jan van der Hoeven. Handbook of Zoology. [s.l.] : Longman, Brown, Green, Longmans, and Roberts, 1858. 978 s. Dostupné online. S. 712.
  84. ↑ ZAJAC, J. Psy - kynologický náučný slovník. Ružomberok: Epos, 2016. S. 91
  85. ↑ Gojobori, J. et al. The Japanese wolf is most closely related to modern dogs and its ancestral genome has been widely inherited by dogs throughout East Eurasia. 2021 [20]
  86. ↑ Bergström, Anders & Frantz, Laurent & Schmidt, Ryan & Ersmark, Erik & Lebrasseur, Ophélie & Girdland-Flink, Linus & Lin, Audrey & Storå, Jan & Sjögren, Karl-Göran & Anthony, David & Antipina, Ekaterina & Amiri Beirami, Sarieh & Bazaliiskii, Vladimir & Bulatović, Jelena & Brown, Dorcas & Carmagnini, Alberto & Davy, Tom & Fedorov, s & Novak, Mario. (2020). Origins and genetic legacy of prehistoric dogs. Science. 370. 557-564. 10.1126/science.aba9572.
  87. ↑ Nielen Pes a mačka. Bratislava: Samosato, 2008, 8(1). S. 27
  88. ↑ FOTHERGILL, A. et al. Naša planéta. Bratislava: Ikar, 2019. S. 182
  89. ↑ vlk obyčajný. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  90. ↑ ČIAMPOR, F. Veľká ilustrovaná všeobecná encyklopédia. Bratislava: Ikar, 2000. S. 105
  91. ↑ ČABOUN, Vladimír; TUTKA, Jozef; MORAVČÍK, Martin; KOVALČÍK, Miroslav; SARVAŠOVÁ, Zuzana, SCHWARZ, Matej; ZEMKO, Milan Uplatňovanie funkcií lesa v krajine. 1. vyd. Vo Zvolene : Národné lesnícke centrum, 2010. 285 s. ISBN 978-80-8093-120-9. (Poznámka: Uvedené v tvare "vlk dravý/obyčajný európsky")
  92. ↑ KADLEČÍK, O., KASARDA, R.. Všeobecná zootechnika. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2016. S. 20, 21
  93. ↑ Zoologická záhrada Bratislava Slovenská republika VÝROČNÁ SPRÁVA 2013 [21]
  94. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 561
  95. ↑ LUPTÁK, P., SLOVIAK, M.. ZOO Bojnice: sprievodca. Bojnice: Zoologická záhrada, 2012. S. 62
  96. ↑ Anglicko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. S. 430
  97. ↑ LORENZ, K., DEMJÁNOVÁ, Z. Život so psom nie je pod psa. Bratislava: Premedia, 2015, S. 150
  98. ↑ FOGLE, B. et al. Nová encyklopédia psov. Bratislava: Fortuna Print, 2002. S. 84
  99. ↑ HELL, Pavel, Jaroslav SLAMEČKA a Jozef GAŠPARÍK. Vlk v slovenských Karpatoch a vo svete. Bratislava: PaRPRESS, 2001, S. 18
  100. ↑ Tchaicka, L. et al. (2016). "Molecular assessment of the phylogeny and biogeography of a recently diversified endemic group of South American canids (Mammalia: Carnivora: Canidae)" (PDF). Genetics and Molecular Biology. 39 (3): 442–451. [22]
  101. ↑ Zunino, Gabriel & Vaccaro, Olga & Caevari, Marcelo & Gardner, Alfred. (1995). Taxonomy of the genus Lycalopex (Carnivora: Canidae) in Argentina. Proceedings of the Biological Society of Washington. 108. 729-747. [23]
  102. ↑ M. Amelia Chemisquy et al. How many species of grey foxes (Canidae, Carnivora) are there in Southern South America? Mastozoología Neotropical, vol. 26, no. 1, pp. 81-97, 2019 [24]
  103. ↑ STEWARD, Julian Haynes. Handbook of South American Indians: Physical anthropology, linguistics and cultural geography of South American Indians. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1946. 796 s. Dostupné online. S. 377.
  104. ↑ Enviromagazín. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 11.2002, č. 5, S. 35
  105. ↑ Príloha č. 1 k vyhláške č. 143/2012 Z. z.
  106. ↑ WOLF, J. et al. Zvieratá nad priepasťou. Bratislava: Mladé letá, 1980. S. 231.
  107. ↑ Dog Hybrids [online]. macroevolution.net, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psovité
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Psovité
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Psovité&oldid=7928366“