The Carpenters

Carpenters
Karen a Richard Carpenterovci 1. augusta 1972 v Bielom dome u prezidenta Nixona.
Základné informácie
Pôvod	Los Angeles, Kalifornia, Spojené štáty
Žáner(-re)	Pop, soft rock, adult contemporary
Pôsobenie	1969–1983
Vydavateľstvá	A&M
Súvisiace články	The Richard Carpenter Trio
Webstránka	richardandkarencarpenter.com
Bývalí členovia
Karen Carpenter Richard Carpenter
Hudobný portál

The Carpenters (oficiálne Carpenters) boli americké vokálne a inštrumentálne duo pozostávajúce zo súrodencov Karen a Richarda Carpenterovcov. Ich hudobná produkcia, charakteristická svojím jemným distingvovaným hudobný štýlom, sa stala komerčne natoľko úspešnou, že sa The Carpenters v rámci histórii populárnej hudby dostali medzi najpredávanejších hudobných umelcov na svete. Počas svojej štrnásťročnej hudobnej kariéry nahrali jedenásť albumov, 31 hudobných singlov, päť televíznych špeciálov a mali vlastnú televíznu sériu.

Kariéra The Carpenters skončila v roku 1983 Kareninou smrťou. Umrela na zlyhanie srdca, po komplikáciách spôsobených anorexiou. Rozšírenie správ okolo jej skonu pomohlo zlepšiť v tejto dobe informovanosť verejnosti o problematike porúch príjmu potravy.

Melodický pop charakteristický pre toto duo zmenil hudobný štýl, ktorý v ich začiatkoch dominoval v nahrávkach hudobných rebríčkov American Top 40, a poznačil tým aj súdobý štýl žánru Adult contemporary. The Carpenters sa svojou tvorbou stali lídrami soft rocku, easy listening, či iných žánrov vtedajšej hudby. V rebríčku Billboard Hot 100 boli tri ich single na prvej priečke, päť bolo na druhej a pätnásť ich dosiahlo vrchol rebríčka žánru Adult contemporary. Okrem nich mali ešte ďalších dvanásť singlov, ktoré boli v Top 10. The Carpenters predali viac ako sto miliónov hudobných nosičov.

História skupiny

Súrodenci Carpenterovci sa narodili v New Havene (štát Connecticut). Ich rodičia sa volali Harold a Agnes. Richard sa narodil 15. októbra 1946, Karen 2. marca 1950. Richard bol domased, ktorý rád počúval hudbu a skúšal hrať na klavíri. Karen tiež rada počúvala hudbu, no bola viac spoločenská, rada športovala, hrala sofbal so susedovými deťmi.

V júni roku 1963 sa Carpenterovci presťahovali do mesta Downey na predmestí Los Angeles. Na jeseň roku 1964 začal Richard na Long Beach navštevovať univerzitu, kde sa stretol so spoluautorom piesní, Johnom Bettisom, s Wesley Jacobsom, ktorý hrával v jeho triu na basu a tubu a Frankom Poolerom, s ktorým v roku 1966 nahral vianočnú klasiku „Merry Christmas Darling“. V tú istú jeseň začala Karen chodiť na strednú školu v Downey, kde sa zistilo, že má talent na hru na bicie nástroje. Inšpiroval ju k tomu priateľ a kolega zo školskej kapely, Frankie Chavez, ktorý ju učil hrať a požičiaval jej biciu súpravu. Koncom toho istého roka, keď rodičia kúpili Karen vlastné bicie, vedela, podľa Richardovho vyjadrenia v životopisnom dokumente Close to You: Remembering the Carpenters, na nich „hrať na profesionálnej úrovni“.

V priebehu roka 1965, Karen už rok hrala na bicie, Richard sa zdokonaľoval v hre na klavír a v jeho závere spolu s kamarátom, basgitaristom Wesom Jacobsom založili džezové trio. V polovici roka 1966 sa Richard Carpenter Trio v Hollywood Bowl zúčastnilo súťaže Battle of the Bands. Hrali inštrumentálnu verziu skladby „The Girl from Ipanema“ a vlastnú pieseň „Iced Tea“. Potom ako túto súťaž dňa 24. júna 1966 vyhrali, podpísalo s nimi zmluvu vydavateľstvo RCA Records. Nahrali pre nich demo s coververziami piesní „Every Little Thing“ (The Beatles) a „Strangers in the Night“ (Frank Sinatra). Komisia vydavateľstva RCA si tieto nahrávky vypočula a rozhodla, že ich produkovať nebude. Nakonie bolo The Richard Carpenter Trio z portfólia vydavateľstva vyradené. Tieto nahrávky boli o 25 rokov pridané na box set Carpenters s názvom From The Top.

Neskôr v roku 1966 sa Karen počas nočného skúšania v garážovom štúdiu v Los Angeles s basgitaristom Joe Osbornom spojila s budúcim textárom Johnom Bettisom na demo session, kde Richard dostal nápad, že by bolo dobré mať ešte v kapele sólového trubkára. Potom ako Karen zaspievala pre Osborna, poznamenal, že trúbka je pri tom ako toto „buclaté dievčatko spieva“ úplne nepotrebná. Osborn vtedy prizval Karen, aby pre jeho vznikajúcu hudobnú značku Magic Lamp Records nahrala singel, ktorý nakoniec obsahoval dve Richardove skladby: „Looking for Love“ a „I'll Be Yours“. Zo singla sa hit nestal a Magic Lamp Records tiež čoskoro zanikli. Napriek tomu Osborn vzal Karen a Richarda do štúdia, kde spolu nahrávali demonahrávky.

V roku 1967 sa Richard a Karen spojili ešte so štyrmi ďalšími študentmi hudby aby spolu dali dokopy hudobnú skupinu, ktorú nazvali „Spectrum“. Často s týmto zoskupením hrávali v nočnom klube Whisky a Go Go. Jeden z bývalých členov tejto kapely, John Bettis, spolupracoval s Carpenterovcami až do Kareninej smrti v roku 1983. Bol spoluautorom mnohých Richardových skladieb. V roku 1968 sa Spektrum rozpadli a Wes Jacobs zo skupiny The Richard Carpenter Trio odišiel účinkovať do Detroitského symfonického orchestra. V polovici toho istého roka Richard a Karen dostali ponuku účinkovať v televíznom programe Your All American College Show. Dňa 22. júna 1968 sa táto dvojica prvýkrát ukázala v televízii.

V tom čase súrodenci profesionálne pracovali, zdokonaľovali sa a zároveň v Osbornovej garáži nahrávali ďalšie svoje demonahrávky. Jedna z nich sa dostala k hudobníkovi, spevákovi a jednému zo spoluzakladateľov hudobného vydavateľstva A&M Records, Herbovi Alpertovi. Alperta príjemne prekvapil Karenin spev a so súrodencami podpísal v mene spoločnosti vydavateľský kontrakt. Zmluva bola podpísaná 22. apríla 1969. Zoskupenie si dalo názov „Carpenters“. Nakoľko bola Karen na základe americkej legislatívy neplnoletá, mala vtedy 19 rokov, museli za ňu zmluvu podpísať jej rodičia.

V prvom roku od uzavretia zmluvy Carpenterovci vydali prvý album, ktorý bol nazvaný podľa skladby „Ticket To Ride“, ktorá bola baladickou verziou hitu od kapely Beatles. Oficiálne sa prezentovali ako duo. Ich osobitný prejav bol ovplyvnený Kareniným zaujímavým spevom, harmóniou, publikum ich tvorbu a prezentáciu vnímalo pozitívne, čo im prinieslo viacero významných hitov, ako boli napríklad: „We've Only Just Begun“, „For All We Know“, „Rainy Days And Mondays“, „Superstar“, „It's Going To Take Some Time“, „Hurting Each Other“, „Goodbye To Love“, „Sing“, „Yesterdays Once More“, „Top Of The World“, „Please Mr. Postman“, či „Only Yesterday“.

Ich album The Singles 1969-1973 sa stal bestsellerom. Súrodenci získali trikrát cenu Grammy, v televízii vlastný program Make Your Own Kind Of Music. Ich nahrávku „Superstar“ si možno vypočuť v soundtracku k filmu Juno, skladba „Close To You“ sa hrá v snímke So Close.

Hudobný štýl a témy tvorby

Umeleckým vedúcim dua súrodencov Carpenterovcov bol Richard. Bol skúseným hráčom na klávesové nástroje a nadaným skladateľom a hudobným aranžérom. Potvrdil to aj hudobný kritik, Daniel Levitin, ktorý ho označil za „jedného z najnadanejších aranžérov, aký sa objavil v populárnej hudbe“. V časoch, kedy v súdobej (contemporary) populárnej hudbe dominoval tvrdý rock, ich jemná harmónia sa vymykala z predstáv o aktuálnom trende. Zvukové ladenie The Carpenters malo bohatšiu melodiku a v ich duchu vtedy smerovali formácie The Beach Boys a The Mamas & the Papas. Hudba The Carpenters bola inštrumentálne bohatšia, mnohé ich aranžmány boli v klasickom štýle, využívali sláčiky, občas aj dychové sekcie. Richardove nahrávky s Karen boli silne ovplyvnené hudobnými procesmi, ktorých priekopníkom bol Les Paul, ktorého viacstopový plejbek hlasu partnerky Mary Fordovej umožňoval tomu istému interpretovi nahrať sólový spev, ako aj veľmi harmonické vokály. Tento viacstopový systém nahrávania využíval aj Richard pri aranžovaní hudobnej produkcie. Duo ním dokázalo nahrávať harmonické sekcie viac, ako len dvoch hlasov, no dominantný prvý hlas patril vždy Karen. Karen nedisponovala silným hlasom, no mala vo svojom prejave veľa citu a absolútny sluch. Karenin kontraalt bol príjemný, výrazný a presahoval tri oktávy. Napriek rozsahu, Richard pre svoje kompozície využíval jej hlas v spodnom rozsahu. Veľa skladieb The Carpenters je skomponovaných v D dure („You“, „There's a Kind of Hush“) E mole („Only Yesterday“), E dure („Hurting Each Other“, „Yesterday Once More“), F dure („I'll Never Fall in Love Again“) a G dure („And When He Smiles“, „Reason to Believe“, „For All We Know“, „You'll Love Me“).

Richard mal v obľube hrať na elektrickom klavíri Wurlitzer, ktorý opisoval ako „krásny“. Hral aj na koncertnom klavíri, organe Hammond, syntetizátore, či čembale. V nahrávacom štúdiu často na viacstopovom magnetofóne obohacoval zvuk vrstvením viacerých klávesových nástrojov. Karen bola skúsenou hráčkou na bicie nástroje. Hrou na bicie nástroje začínala aj počas prvých vystúpení, ktoré s bratom absolvovala. Keď vyšlo najavo, že má krásny a osobitý hlas, začala spievať počas hry na bicích. Na bicie hrala na všetkých skladbách The Carpenters do roku 1974 a považovala sa za „spievajúcu bubeníčku“. Čoskoro sa spev stal pre ňu dominantným. Na koncertoch bolo pre publikum, či pre manažment kapely problematickým to, že vzhľadom na jej útlu postavu ju nebolo vidno, len ju bolo počuť. Viditeľná bola iba v prípadoch, keď v stoji spievala balady, no k bicím sa stále počas iných skladieb vracala. Po rokoch, ako stúpali požiadavky aby spievala, sadala si za bicie nástroje stále menej. Potom ako skupine vyšiel v roku 1976 album A Kind of Hush, Karen hranie na bicích úplne zanechala.

Verejné koncerty a TV programy

Napriek tomu, že Carpenterovci začínali svoju kariéru v roku 1969 dosť vlažnou prezentáciou prvého albumu Offering, pokúšali sa na seba upozorniť ako predskupina koncertov Burta Bacharacha. Podľa jedného Kareninho vyjadrenia ich Burt o to, aby vystúpili, pred jeho koncertom požiadal na jednom večierku, ktorý sa konal po premiére filmu Hello, Dolly!. Zároveň chcel, aby podľa vlastného výberu na koncerte zahrali zmes jeho piesní. Podľa vyjadrenia Richarda vybrali z Burtovho repertoáru osem skladieb, ktoré spojili do trinásťminútovej skladby. Túto neskôr skrátili na päť minút a v tejto verzii nahrali na ich eponymný album.

V ďalších rokoch sa ich verejná prezentácia úctyhodne rozbehla. Absolvovali značné množstvo koncertov a televíznych programov. Z tých televíznych sú to napríklad: The Ed Sullivan Show, The Tonight Show Starring Johnny Carson, The Carol Burnett Show z rokov 1971 a 1972, The Mike Douglas Show v roku 1971, a The Johnny Cash Show, tiež v roku 1971, v ktorej hrali hity „For All We Know“ a „Rainy Days and Mondays“. Carpenterovci mali v televízii BBC svoj vlastný naživo vysielaný špeciál. Boli vybraní pre americkou televíziou NBC vysielaný program Make Your Own Kind of Music.

V máji roku 1973 Carpenterovci prijali pozvanie na vystúpenie pre prezidenta Richarda Nixona v Bielom dome a na návštevu západonemeckého kancelára Willyho Brandta.

Najviac verejných vystúpení absolvovali Carpenterovci v rokoch 1971-75:

Rok	Počet koncertov	Počet programov v TV
1971	145 koncertov	10 TV programov (program Make Your Own Kind of Music)
1972	174 koncertov	6 TV programov
1973	174 koncertov	3 TV programov
1974	203 koncertov	3 TV programov
1975	118 koncertov + 46 bolo zrušených	1 TV program

Koniec kariéry

Osobné a zdravotné problémy súrodencov na konci sedemdesiatych rokov ovplyvnili ich ďalšiu kariéru. Richard bojoval s drogovou závislosťou a Karen s anorexiou. Ich kariéra skončila Kareninou smrťou v roku 1983. Umrela na zástavu srdca, ktorá bola následnom mentálnej anorexie. Jej život bol inšpiráciou pre scenár filmu The Karen Carpenter Story.

Diskografia

The Carpenters vydali spolu tridsať singlov. Desať z nich bolo od RIAA certifikovaných ako zlatých, 22 sa dostalo do Top 10. V rokoch 1969 – 1983 zoskupenie vydalo desať albumov. Päť z nich má v rebríčku Billboard Hot 100 po dva, alebo aj viacej Top 20 hitov: Close to You, Carpenters, A Song for You, Now & Then a Horizon

• 1969 - Ticket to Ride
• 1970 - Close to You
• 1971 - Carpenters
• 1972 - A Song for You
• 1973 - Now & Then
• 1975 - Horizon
• 1976 - A Kind of Hush
• 1977 - Passage
• 1978 - Christmas Portrait
• 1981 - Made in America

vydané po Kareninej smrti

• 1983 - Voice of the Heart (obsahuje dve posledné Karenine piesne)
• 1984 - An Old-Fashioned Christmas
• 1989 - Lovelines (obsahuje štyri Karenine piesne z jej sólového albumu)
• 2001 - As Time Goes By

Ceny Grammy Awards a nominácie

V 70. rokoch 20. storočia boli Richard a Karen viackrát nominovaní na cenu Grammy. Richard bol nominovaný aj za svoju inštrumentálnu nahrávku „Flat Baroque“. Cenu Carpenterovci získali trikrát a dve ich skladby boli uvedené do Grammy Hall of Fame.

Rok	Druh ocenenia	Víťaz/Nominovaný	Title
1970	Najlepší nováčik Najlepšie popové vystúpenie dua, alebo skupiny so spevom Nahrávka roka Album roka Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály skladba roka Za najlepšiu súčasnú pieseň Najlepšie technické prevedenie	Víťaz Víťaz Nominovaný Nominovaný Nominovaný Nominovaný Nominovaný Nominovaný	Carpenters „(They Long to Be) Close to You“ Close to You Close to You "(They Long to Be) Close to You" „We've Only Just Begun“ "We've Only Just Begun" Close to You
1971	Najlepšie popové vystúpenie dua, alebo skupiny so spevom Album of the Rok Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály Najlepší soundtrack najlepšie technické prevedenie	Víťaz Nominovaný Nominovaný Nominovaný Nominovaný	Carpenters Carpenters "Superstar" „Bless the Beasts and Children“ Carpenters
1972	Najlepšie inštrumentálne aranžmá	Nominovaný	„Flat Baroque“
1973	Best Pop Vocal Performance by a Duo, Group or Vocal Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály	Nominovaný Nominovaný	„Sing“ „Sing“
1974	Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály	Nominovaný	„We've Only Just Begun“
1977	Najlepšie inštrumentálne aranžmá sprievodné vokály	Nominovaný	„Calling Occupants of Interplanetary Craft“

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému The Carpenters

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Carpenters na anglickej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Carpenters na českej Wikipédii.