Kaskádové vrchy

	Kaskádové vrchy; (Cascade Range)
	The Cascades
	Pohorie
	Stratovulkán Mount Rainier, ležiaci v štáte Washington, najvyšší vrch pohoria
Štáty	USA, Kanada
Fed. štáty	Oregon, Washington, Kalifornia, Britská Kolumbia
Najvyšší bod	Rainier
- výška	4 392 m n. m.
- súradnice	46°51′1.9″S 121°45′35.6″Z / 46,850528°S 121,759889°Z
Dĺžka	1 100 km, S/J
	Mapa pohoria
	Wikimedia Commons: Cascade Range
	Geografický portál

Kaskádové vrchy (nesprávne Kaskádové pohorie; po angl. Cascade Range; skrátene Cascades, kanadská časť sa nazýva aj Cascade Mountains alebo Canadian Cascades), je horské pásmo, tiahnúce sa v smere juh-sever po západnom pobreží Severnej Ameriky, od severnej Kalifornie, cez Oregon a Washington až po rieku Fraser v Britskej Kolumbii v Kanade. Z Európanov preskúmal pohorie ako prvý kapitán George Vancouver, ktorý aj pomenoval viacero štítov. Neskôr prešla cez pohorie expedícia Lewisa a Clarka, využila pritom rieku Columbia.

Kaskádové vrchy sú zaujímavé výskytom sopečnej činnosti (jediným na území kontinentálnych USA - bez Havajských ostrovov a Aljašky). Nachádzajú sa tu vyhasnuté, ale aj aktívne sopky (Rainier, Hood, Shasta, Lassen Peak, Saint Helens atď.). Kaskádové vrchy sú súčasťou tichomorského prstenca sopiek, nazývaného Ohnivý kruh. Pre pôvodných obyvateľov Ameriky sú nevyčerpateľnou studnicou povier a mýtov, taktiež sú domovom jedného z mýtických zvierat - Bigfoota.

Geografia

Juh pohoria je nižší (priemer 1 500 m) a užší (30 – 50 km), sever je naopak vyšší a širší. Pohoriu dominujú sopky, ktoré často prevyšujú okolité vrchy až dvojnásobne – nazývajú sa aj High Cascades (doslova „vysoké kaskády“). Najvyšší vrch je Mount Rainier (4 392 m). Najvyššie štíty v severnej časti pohoria sú pokryté celoročným ľadom.

Vodstvo

Cez Kaskádové vrchy sa predierajú dve rieky: v americkej časti rieka Columbia a v kanadskej Fraser. Rieka Columbia tiekla územím ešte skôr a ako sa pohorie postupne zdvíhalo, prerezávala ho a vytvorila nádherné scenérie.

Geológia

Pohorie sa začalo formovať v pliocéne. Jeho vznik, ako aj pretrvávajúca vulkanická aktivita je zapríčinená subdukciou platne Juan de Fuca pod severoamerickú platňu. Pred 50 miliónmi rokov tvorila platňa Juan de Fuca minikontinent, ktorý sa neskôr spojil so Severnou Amerikou.