Preskočiť na obsah

Celestín Anton Radványi

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Celo Radványi)
Celestín Anton Radványi
slovenský spisovateľ, novinár, dramatik, libretista, prekladateľ, publicista a ilustrátor
Celestín Anton Radványi
Narodenie20. marec 1911
Levice
Úmrtie24. august 1978 (67 rokov)
Trenčín
RodičiaJozef Radványi, Anna Kalakayová
ManželkaOľga Berkešová
DetiCelestín (* 1940), Peter (* 1947)

Celestín Anton Radványi (pseudonymy: ERCÉ, ale aj E. Lorad, Anton Koltin, r.olec atď; * 20. marec 1911, Levice – † 24. august 1978, Trenčín) bol slovenský spisovateľ, novinár, dramatik, libretista, prekladateľ, publicista, ilustrátor a jeden zo zakladateľov slovenskej životopisnej lexikografie.

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
  • otec Jozef Radványi (1885 - 1945), poštový úradník
  • matka Anna, rod. Kalakayová (1890 - 1985)
  • súrodenci: Hadrián (1918 - 2014), historik, publicista a bibliograf, Aristid (1924 - 1944 ) a Lotár (1930 - 2006), herec
  • manželka Oľga, rod. Berkešová (1911 - 1997)
  • synovia – Celestín ml. (1940 - 2010), horolezec a publicista, Peter (* 1947), hudobník, publicista a moderátor

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Celestín Anton Radványi navštevoval ľudovú školu v Spišskom Podhradí, potom v Spišskej Novej Vsi, kde začal aj gymnaziálne štúdiá. Pokračoval v nich v Levoči a v Nových Zámkoch a v roku 1932 tu aj maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu. V rovnakom roku začal štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až do roku 1936, avšak štúdium nedokončil. Celý svoj život, okrem krátkeho obdobia po maturite, keď pôsobil ako učiteľ v Bánovskej Kese (1932), zasvätil novinárskej práci. Roku 1933 sa stal zodpovedným redaktorom regionálneho týždenníka Slovenský juh v Nových Zámkoch (1933), neskôr denníka Slovenská pravda v Bratislave (1936). V roku 1937 pôsobil ako korešpondent Slovenskej Pravdy a Slováka vo Varšave, kde sa venoval aj štúdiu novinárstva. V roku 1939 bol krátko redaktorom Gardistu. Počas tzv. Homolovho puču (9.3.1939) bol zatknutý a uväznený v Brne na Špilberku. V máji 1941 nastúpil do redakcie Slováka a v auguste až novembri toho istého roka pôsobil ako korešpondent na východnom fronte.

Prvé literárne i kresliarske práce mu zverejnili už ako jedenásťročnému v brnianskom týždenníku Nový Život. Od gymnaziálnych štúdií publikoval historické články v Slovenskom juhu, neskôr v slovenských a českých časopisoch a novinách: Rozvoj, Svojeť, Studentský časopis (Praha), Nástup, Opera (Brno), Týždeň rozhlasu (Praha), Hvězda, Vesna, Plameň, Kultúra, Slovák, Svoradov, Nový svet, Slovenská pravda, Katolícke noviny a i.

Knižne debutoval v roku 1932 zbierkou noviel Bieda. Popularitu u čitateľov si získal knižkou Mám sa výborne (1935) s úsmevnými poviedkami zo študentského života, ktoré si aj sám ilustroval. Ich pokračovanie pod názvom Z náhod a nehôd  Maťa Babráka sa neskôr pravidelne objavovalo v časopise Plameň, vydávaného pre mládež Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.

V roku 1936 mu vyšli historické romány z čias protitureckých bojov V tôni polmesiaca a Mračná nad Novými Zámkami. V tom istom roku publikoval na pokračovanie v časopise Plameň aj historickú povesť zo 16. storočia Pomsta. Ďalší román na pokračovanie s názvom V tajných službách bol uverejnený v Slovenskej Pravde v roku 1937. V roku 1938 - 1939  vychádza román na pokračovanie Ondráš zbojník, opäť časopise Plameň, ktorého bol v rokoch 1936 -1939 aj členom redakčnej rady.

Radványi sa už od detstva intenzívne zaujímal o históriu, k čomu mu poslúžila aj jeho znalosť cudzích jazykov. Jeho dlhoročné novinárske pátranie po slávnych stopách minulosti plus hlboké národné presvedčenie nakoniec vyústilo do zostavenia biografickej encyklopédie o živote a dielach významných slovenských rodákov Slovenská krv, ktorá vyšla v marci roku 1943 aj keď v knihe je uvedený rok 1942. Slovenská krv sa stala nielen prvým, ale na dlhé desaťročia aj jediným nadčasovo použiteľným špeciálnym životopisným slovenským lexikónom. Bola to prvá práca svojho druhu u nás, pričom treba zdôrazniť, že išlo o ojedinelý priekopnícky projekt jednotlivca a ďalšiu takúto prácu, ktorá vyšla až po 44 rokoch v podobe prvého zväzku Slovenského biografického slovníka, zostavoval veľký kolektív autorov. Motto Slovenskej krvi znelo: „Kto chce ozaj milovať svoj národ, musí veľa vedieť o ňom, i o jeho synoch!“ Slovenská krv bola po februári 1948 zakázaná a pripravené nové, doplnené vydanie nikdy nevyšlo.

Celo Radványi sa venoval aj dramatickej tvorbe a okrem niekoľkých jednoaktoviek bol autorom libreta populárnej operety Gejzu Dusíka Pod cudzou vlajkou (1940) či divadelnej hry Prievan (1940).

Bol vydavateľom a zodpovedným redaktorom prvého slovenského obrázkového týždenníka pre ženy, Úsmev slovenských žien a dievčat (1940-1941) a redigoval edíciu populárnych zošitových Moderných románov (1940-1944), ktoré vychádzali v týždennej periodicite.

Krátko po skončení II. svetovej vojny ho zatkli a z väznice Krajského súdu v Bratislave ho prepustili až v júli 1946. Hoci ho ľudový súd nakoniec oslobodil, musel sa aj s rodinou vysťahovať z Bratislavy a po krátkej zastávke v Trnave býval v Trnovci nad Váhom a v Bátovciach až do roku 1953, keď sa presťahoval znova do Trnavy. Medzičasom pracoval ako korektor v tlačiarni Pravdy vo Zvolene (1947), stal sa výkonným redaktorom a grafikom časopisu Obchod a práca v Nitre (1947-1948) a keďže nesmel publikovať pod vlastným menom, písal pod rozličnými pseudonymami a živil sa aj prekladmi. Na prelome rokov 1949 a 1950 bol krátko redaktorom Katolíckych novín v Bratislave, kam sa v roku 1953 opäť vrátil. Medzitým bol nezamestnaný a externe tvoril podnikové kroniky, inzerciu, reklamy a inú grafickú tvorbu najmä pre Slovenskú spoločnosť pre racionálnu výživu. V rokoch 1962 - 1968 pôsobil ako vedúci oddelenia propagácie a redaktor závodného časopisu Naše zrkadlo v národnom podniku Merina v Trenčíne. Neskôr, v roku 1968 sa znovu vrátil do redakcie Katolíckych novín, s ktorými spolupracoval aj po odchode do dôchodku v roku 1976. Zomrel na následky tragickej nehody v Trenčíne dňa 24. augusta 1978. Pochovaný je v Trnave na Novom cintoríne.

Literárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1932 - Bieda (vlastným nákladom, Nové Zámky), zbierka noviel
  • 1935 - Mám sa výborne (SSV, Trnava), úsmevné poviedky zo študentského života s vlastnými ilustráciami
  • 1936 - V tôni polmesiaca (SSV, Trnava), historický román z čias protitureckých bojov
  • 1936 - Mračná nad Novými Zámkami (Slovák, Bratislava), román na pokračovanie
  • 1936 - Pomsta (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
  • 1937 - V tajných službách (Slovenská pravda, Bratislava), román na pokračovanie
  • 1937 - Zbojníci (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
  • 1938 - 1939 -  Ondráš zbojník (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
  • 1941 - Bomby nad Spišskou Novou Vsou (Študentské družstvo, Bratislava), dokumentárna publikácia
  • 1942 - Slovenská krv (vlastným nákladom, Bratislava), lexikón významných slovenských rodákov
  • 1944 - Keď rinčali zbrane (Globus, Bratislava), historická práca o účasti Slovákov v historických bitkách a vojnách.
  • Všetky spomínané diela vyšli pod pseudonymom ERCÉ.
  • 1957 - Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku (SSV, Trnava), publikácia o sakrálnych pamiatkach, vydaná pod pseudonymom E. LORAD.
  • 1970 - Krása slovenských pamiatkových kostolov (Spolok sv. Vojtecha, Trnava), špeciálna obrazová publikácia s viacjazyčným textom.
  • 1971 - Pod tureckými mračnami (Slavín, Bratislava), nové, prepracované vydanie historického románu Mračná nad Novými Zámkami
  • 1975 - Vznešená krása v dreve (Katolícke noviny, Bratislava), práca o sakrálnych pamiatkach na Slovensku na pokračovanie

Dramatická tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1940 - Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
  • 1940 - Pôjdeme letovať (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
  • 1940 - Robí sa šlágrový text (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
  • 1940 - Pod cudzou vlajkou, libreto k operete Gejzu Dusíka (premiéra 1.5.1940 v SND v Bratislave). Opereta, kde si hlavnú úlohu MUDr. Holuba zahral František Krištof Veselý, i napriek svojej úspešnosti a skladbám ako „Dedinka v údolí“, „Saigon“, či „Nebozkané pery“, ktoré boli v dnešnom chápaní skutočnými hitmi, sa po vojne kvôli oslave slovenskej štátnosti dostala na index. Až v roku 2007 ju pri príležitosti stého výročia narodenia G. Dusíka znova uviedlo bratislavské Divadlo Aréna.
  • 1941 – Prievan, divadelná hra so sprievodnou hudbou Mikuláša Košťála a Františka Schramma, ktorú inscenovalo Slovenské ľudové divadlo v Banskej Bystrici (premiéra 1.2.1941)
  • 1958 - Stalo sa v našom mestečku (E. Lorad), rozhlasová hra, vysielaná rozhlasovou stanicou Praha II
  • koniec 60. a začiatok 70. rokov - Kuruci, hudobná komédia s hudbou Ladislava Schramma, ktorá mala tri dejstvá a bola takzvaným dramatickým dieťaťom autorovej celoživotnej lásky k histórií. Radványiho libreto použil aj hudobný skladateľ Zdenek Cón, ktorý ale operetu nedokončil a z jej torza sa v rozhlasovom vysielaní iba sem tam ozve Kurucký tanec.

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhlasové

[upraviť | upraviť zdroj]
  • N. Nosov –„Miškova kaša“, rozhlasová hra pre mládež, Čs. rozhlas 1956, preložil a upravil C. A. Radványi
  • Curt Götz – Testament, Čs. rozhlas 22.7.1958, preložil C. A. Radványi

Knižné

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Fabián, Gyula – Poslední Indiáni. Obzor 1947, z maďarčiny preložil Anton Koltin
  • Edícia Svetových autorov zv. 3 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra,
    • August Strindberg – Vták Fénix (preložil: E. Lorad)
  • Edícia Svetových autorov zv. 4 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra,
    • Rudyard Kipling – Bez božieho požehnania (preložil: –oRa-)
    • Henrich Pontoppidan – Mocný krajčír (preložil –tin-)
    • Selma Lagerlöfová – Princezná z Babylonu (preložil: –Lo-Ra-)
    • Henrich Pontoppidan – Kameň mudrcov (preložil: –tin-)
  • Novely svetových autorov / Edícia Svetových autorov zv. 6 - 10 / Nakl. Srnánek 1947, Nitra,
    • H.Krains – Šťastie Barbory Fontainovej (preložil: C. A. R.)
    • Robert Hichens – Bubeník púšte (preložil: kol.)
    • Edgar Allan Poe – Zlatý chrobák (preložil: K. A.)
    • Guy Peron – Vodca banditov (preložil: E. Lorad)
    • Léon de Tinseau - Príležitosť (preložil: Anton K.)
    • René Bazin – Debata (preložil: Anton K.)
    • Jack London – Chlapské slovo (preložil: E. Lorad)
    • Henry Bordeaux – Marcel sa vracia domov (preložil: E. Lorad)

Podľa bibliografie literárnej tvorby Cela Radványiho, ktorú k nedožitej sedemdesiatke v marci roka 1981 zostavili a napísali M. Hradný a P. Radványi, doplnili v roku 1988, súpis knižných, časopiseckých a redigovaných prác Celestína Radványiho má viac ako 4000 položiek. Okrem toho, že si väčšinu svojich kníh a novinárskych príspevkov aj sám ilustroval, jeho kresby uverejnili mnohé noviny, časopisy a kalendáre. Napríklad je autorom obálky, kresieb hlavičiek a celej grafickej úpravy kalendára Pútnik svätovojtešský na rok 1970, i na rok 1971. Presný počet uverejnených kresieb, ilustrácií, kreslených žartov a pod. sa už nedá zistiť ale je to určite štvorciferné číslo.

Spisovateľ a novinár C. A. Radványi, ktorý za minulého režimu patril k tým, čo mali byť zabudnutí a úplne vymazaní z našej histórie, bol znova objavený a rehabilitovaný až v deväťdesiatych rokoch a spoločenského uznania sa mu dostalo roku 1998, keď mu symbolicky udelili čestné občianstvo mesta Trnavy in memoriam.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Celestín_Anton_Radványi&oldid=7468935“