Centrovert
Centrovert (alebo ambivert) (z lat. center – „stred“, ambo – „obe“, versus – „obrátený“) je termín pre osobnosť, ktorá má ako introvertné, tak extrovertné rysy v zhruba rovnakej miere.[1] V odbornej literatúre sa však tento výraz prakticky nevyskytuje.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Utváranie termínu
[upraviť | upraviť zdroj]
Termín centrovert vychádza z analytickej teórie osobnosti podľa C. G. Junga, ktorý definoval temperamentnú dimenziu introverzie a extroverzie.[2] Hoci Jung introverziu a extroverziu neodlišoval striktne a uznával premenlivosť osobnostných rysov vplyvom starnutia,[3] tento výraz prvýkrát definoval až americký sociológ Kimball Young v roku 1927.[4] Na rozšírenie termínu centroverzie sa v polovici 20. storočia podieľal aj britsko-nemecký psychológ Hans Eysenck.
Kontinuum od introverzie k extroverzii
[upraviť | upraviť zdroj]K popisu centroverzie prispel aj americký profesor psychológie J. D. Higley, ktorý popísal odlišnosti introvertov a extrovertov nasledujúcim citátom: „Ak sú introverti a extroverti ‚severom a juhom temperamentu‘, potom centroverti predstavujú rovník“ (Löhken, 2014, s. 75).
Kontinuum samotné je potom definované pomocou Gaussovej krivky, kedy sa v krajných póloch vyskytujú na jednej strane introverti a na opačnej strane extroverti – väčšinovú časť tvoria menej vyhranené osobnosti a uprostred krivky sa nachádzajú práve centroverti, ktorí majú sklony viac či menej inklinovať k introverzii a extroverzii (Löhken, 2014, s. 75). Touto teóriou sa teda Higley zhodol s Jungom, pretože obaja vylučujú vysoký počet silne vyhranených osobností v ľudskej populácii.
Psychofyzický základ
[upraviť | upraviť zdroj]Rovnako ako u introvertov a extrovertov existuje u centrovertov biologický prístup, ktorý opisuje biologické predpoklady pre povahové rysy.[5] Americký profesor psychológie Adam Grant uvádza, že centroverti sa približujú optimálnemu rozmedzia vzruchov v mozgovej kôre, zatiaľ čo u extrovertov veľmi často dochádza k nedostatočnej stimulácii. To je dôvod, prečo extroverti veľmi často vyhľadávajú zábavu v spoločnosti a introverti, u ktorých naopak podľa Eysencka dochádza k stimulácii veľmi ľahko, vyhľadávajú pokojnejšie prostredie s nižším počtom podnetov.[6]
Osobnostné rysy centroverta
[upraviť | upraviť zdroj]Jednou z najvýznamnejších výhod centrovertu je bezpochyby variabilita jeho osobnostných rysov. Zvláda prispôsobiť svoju komunikáciu ako extrovertom, tak introvertom. Dochádza teda k lepšiemu porozumeniu ako medzi introvertom a extrovertom, kde je pravdepodobnosť nezrovnalosťou vyššia (Löhken, 2014, s. 235).
Eysenck v roku 1947 uviedol, že centrovert má najlepšie predpoklady pre emočnú stabilitu. Zatiaľ čo introvertov opísal ako hypersenzitívnych jedincov a extrovertov ako osobnosti ťažko ovplyvniteľné situáciou, označil centrovertov v tejto súvislosti za stabilnú normu.[7]
Pri univerzalite a stabilite medzi silné vlastnosti centrovertov tiež patrí intuícia,[8] ktorá je veľmi výhodná počas komunikácie. Intuitívne správanie sa podľa Daniela Pinka prejavuje pohotovým prispôsobením k určitej situácii a centroverti teda prirodzene vedia, kedy a ako sa v určitom prostredí zachovať. Svoje tvrdenie zhrnul do citátu: „Vedia, či majú prehovoriť alebo mlčať, vedia, kedy majú zisťovať alebo odpovedať a kedy je vhodné naliehať a kedy sa držať v pozadí.“ (vlastný preklad)[9]
Centrovert na pracovnom trhu
[upraviť | upraviť zdroj]Nemecká psychologička Sylvia Löhkenová predpokladá, že centrovertné rysy vyjadrujú dobrú univerzalitu v komunikácii ako s introvertmi, tak s extrovertmi (Löhken, 2014, s. 76). Ich flexibilita je preto výborným predpokladom pre úspešnosť na obchodnom trhu. Na základe štúdie Adama Granta z roku 2013 boli domnienky potvrdené. Grant na základe osobnostného testu rozdelil účastníkov experimentu do troch skupín na introvertných, extrovertných a centrovertných predajcov. Probandi ponúkali zákazníkom tovar a celkový zárobok bol prepočítaný na hodinovú tržbu. Výsledok svedčí o tom, že centroverti zarobili o 24 % viac ako extroverti a konkurentmi medzi introvertmi prekonali o 32 %.[10] Grant výsledok vysvetľuje prispôsobivosťou centrovertov v určitých situáciách a dokážu tým lepšie vyhovieť individuálnym potrebám zákazníkov. Dobrá východisková pozícia tak robí z centrovertov dobrých zamestnancov na Trhu práce trhu najmä v odboroch vyžadujúcich komunikáciu, napr. diplomacia, marketing, psychológia, a tak podobne.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HARTL, Pavel. Psychologický slovník. Praha : Budka, 1994. S. 12.
- ↑ PLHÁKOVÁ, Alena. Dějiny psychologie. Praha : Grada, 2006. 328 s. S. 194–195.
- ↑ LÖHKEN, Sylvia. Introverti a extroverti. Praha : Grada, 2014. S. 30.
- ↑ YOUNG, Kimball. Source book for Social Psychology. New York : Alfred A. Knopf, 1927. Dostupné online. S. 398.
- ↑ Kniha psychologie. Praha : Universum, 2014. S. 319.
- ↑ EYSENCK, Hans. Readings in Extraversion-Introversion: Bearings on Basic Psychological Processes. New York : Staples Press, 1971. Dostupné online.
- ↑ The Huffington Post [online]. The Huffington Post, [cit. 2016-02-20]. Dostupné online.
- ↑ Science of People [online]. Science of People, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ „They know when to speak up and when to shut up, when to inspect and when to respond, when to push and when to hold back.“ (Daniel Pink)
- ↑ Forbes [online]. Forbes, [cit. 2016-02-20]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mail Online: TEST „Are you an AMBIVERT?“ Take the test to find out if you belong to 'third personality type'. (po anglicky)
- CNN: Are you an ambivert? (po anglicky)
- The Washington Post: Why extroverts fail, introverts flounder and you probably succed (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Centrovert na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).