Ch-101
| Ch-101 | ||
|---|---|---|
.jpg) Strely Ch-101 (červené) zavesené na pylónoch Tu-95MSM | ||
| Typ: | Strela s plochou dráhou letu | |
| Miesto pôvodu: |  Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 2012 – súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Výrobca: | Raduga | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 2 200 – 2 400 kg | |
| Dĺžka: | 7,45 m | |
| Účinný dostrel: | 5 000 – 5 500 km | |
| Zameriavanie: | družicové (GLONASS) / elektro-optické | |
Ch-101 je riadená strela s plochou dráhou letu typu vzduch-zem. Túto strelu dlhého dosahu vyvinula a vyrába spoločnosť Raduga. Je určená na ničenie dobre chránených pozemných cieľov vysokej hodnoty.
Strela Ch-101 môže byť nesená strategickými bombardérmi Tu-95MSM a Tu-160.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Raketa vznikla vývojom staršieho typu Ch-55, ktorá bola prvou sovietskou strelou s plochou dráhou letu vyvinutou s plne digitálnym vybavením.
Na konci 80. rokov 20. storočia začali práce na vývoji nadzvukovej strely s plochou dráhou letu vzduch-zem, nazvanej Ch-90. Strela mala byť sovietskym ekvivalentom k americkej AGM-129, ale po niekoľkých skúšobných výstreloch bol program pozastavený. Namiesto toho začala kancelária Raduga v roku 1995 vyvíjať strelu Ch-101, ktorá sa mala vyznačovať oveľa vyššou presnosťou. Cieľom bolo vytvoriť riadenú strelu dlhého doletu s nízkou efektívnou odrazovou plochou, určenú na dopravenie jadrovej alebo konvenčnej hlavice. S testovaním Ch-101 sa začalo v októbri 1998 na lietadlách Tu-95MS a podľa niektorých médií boli skúšky ukončené v roku 2002. Následne mala byť spustená sériová výroba. O zaradení tejto strely do výzbroje strategických bombardérov však oficiálne informoval ruský minister obrany A. Serďukov až 20. marca 2012.[1]
Konštrukcia a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Rozmery Ch-101 sú v porovnaní s jej predchodcom Ch-55 väčšie. Strela Ch-101 je dlhá 7,45 m a jej priemer je 742 mm. Pod trupom sú sklopené krídla, ktoré sa po odhodení strely roztiahnu, pričom ich rozpätie je 3 m. Pohon zabezpečuje dvojprúdový motor RD-300-95TM s maximálnym ťahom 3,9 kN. Strela nesie vo vnútornej palivovej nádrži 1 250 kg paliva a jej celková hmotnosť je 2 200 – 2 400 kg.
Ch-101 je schopná zasiahnuť cieľ na vzdialenosť 5 000 – 5 500 km s kruhovou odchýlkou 5 – 20 m. S touto raketou sú ruské strategické bombardéry schopné zasadiť vysoko presné údery proti kľúčovým vojenským cieľom nepriateľa z oblasti, ktorá je mimo dosah protivzdušnej obrany protivníka. Ch-101 je obťažne detegovateľná radarom, keďže jej efektívna odrazová plocha je len 0,01 m². Profil letu strely je premenlivý, môže sa pohybovať v rozpätí 30 – 6 000 m nadmorskej výšky. Cestovná rýchlosť letu rakety je 680 – 720 km/h, ale jej maximálne hodnoty dosahujú 900 – 970 km/h. Letová vytrvalosť Ch-101 je až 10 hodín. Strela je navádzaná na cieľ pomocou elektro-optického systému korekcie letu Sprut, satelitného systému GLONASS a v záverečnej fáze letu využíva systém TV kamery.[2]
Vyrába sa v dvoch variantoch, Ch-101 s konvenčnou bojovou časťou o hmotnosti 400 kg a Ch-102 s jadrovou bojovou časťou 250 kt. Bojová časť Ch-101 má dve samostatné hlavice s hmotnosťou 150 kg, jednu pevnú a druhú odnímateľnú. Táto odnímateľná časť sa môže v istej fáze letu od rakety oddeliť a zniesť sa na padáku na požadovaný cieľ. Strela s pevnou bojovou hlavicou letí ďalej a jedna raketa tak môže útočiť zároveň na dva ciele, vzdialené od seba do 100 km.[3]
Bombardér Tu-95MSM má pod krídlami 4 závesníky a na každom z nich môže niesť dvojicu striel Ch-101. Celkovo tak dokáže pri jednom lete dopraviť na rôzne ciele až osem týchto okrídlených rakiet. Väčšia dĺžka strely, v porovnaní so svojim predchodcom Ch-55, neumožňuje umiestniť Ch-101 vo vnútornom priestore bombovnice Tu-95MSM. Na rozdiel od toho, možno v modernejšom strategickom bombardéri Tu-160 zavesiť v bombovniciach až 12 kusov Ch-101.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ruská intervencia v Sýrii proti Islamskému štátu
[upraviť | upraviť zdroj]K prvému bojovému nasadeniu striel Ch-101 došlo dňa 17. novembra 2015 v Sýrii. Ruské strategické bombardéry Tu-160 vystrelili 12 týchto rakiet na pozície teroristickej skupiny Islamský štát. Hlavnými cieľmi útokov sa stali sklady zbraní, poľný tábor a veliteľské základne teroristov v Idlibe a Aleppe.[4] O dva dni neskôr vypustila dvojica bombardérov Tu-160 na pozície teroristov v Sýrii ďalších šestnásť striel Ch-101.
K prvému nasadeniu Ch-101 prostredníctvom starších bombardérov Tu-95MS došlo 19. novembra 2016.[5] Dňa 17. februára 2017 vzlietli opäť z Ruska bombardéry Tu-95MS, aby zaútočili na pozície teroristickej organizácie Islamský štát. Preleteli vzdušným priestorom Iránu a Iraku a riadenými strelami Ch-101 bombardovali ciele pri sýrskom meste Rakka. Terčom útokov sa stali tábory ozbrojencov, výcvikové strediská, ako aj veliteľstvo jednej z najväčších skupín ISIS. Podľa vyjadrenia ruského ministerstva obrany boli všetky ciele zničené. Vzdušné krytie poskytli bombardérom stíhačky Su-30SM a Su-35S, nachádzajúce sa na letisku Humajmím.[6]
Ruská invázia na Ukrajinu
[upraviť | upraviť zdroj]Rakety Ch-101 boli použité počas ruskej invázie na Ukrajinu. Odpaľované boli zo strategických bombardérov Tu-95 a Tu-160. Boli použité na útoky na mestá a civilnú energetickú infraštruktúru v Kyjeve, Chmeľnickom, Lucku, Umani, Záporoží, Dnipre a ďalších mestách Ukrajiny.[7]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Х-101 / Х-102 - AS-23 KODIAK [online]. militaryrussia.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Ch-101 strategičeskaja krylataja raketa / Х-101 стратегическая крылатая ракета [online]. testpilot.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Ch-101/102 / Х-101/102 [online]. airwar.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Eksperty rasskazali o pervom primeneni Rossiei krylatoj rakety Ch-101 / Эксперты рассказали о первом применении Россией крылатой ракеты Х-101 [online]. rbc.ru, 18 ноя 2015, 22:35, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Bombardirovščiki Tu-95 VKS nanesli udar krylatymi raketami po IG pod Rakkoi / Бомбардировщики Ту-95 ВКС нанесли удар крылатыми ракетами по ИГ под Раккой [online]. vedomosti.ru, 2017-02-17, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Rossijskie Tu95MS nanesli udary krylatymi raketami po obektam IG v Rakke / Российские Ту-95МС нанесли удары крылатыми ракетами по объектам ИГ в Ракке [online]. tass.ru, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
- ↑ Bronk, J., Reynolds, N., Watling, J., 2022: The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence. Royal United Services Institute for Defence and Security Studies. s. 34.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ch-101
