Preskočiť na obsah

Charinos (hrnčiar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atické červenofigúrové oinochoé v tvare ženskej hlavy, hrnčiar: Charinos, cca 500 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) F 2190, Berlín

Charinos (starogr. Χαρῖνος) bol atický hrnčiar, činný približne v rokoch 525500 pred Kr.[1]

Charinos sa podpísal ako hrnčiar (ΧΑΡΙΝΟΣ ΕΠΟΙΕΣΕ – Charinos zhotovil[2]) na osem keramických nádob.[3] Známe sú napr. jeho krásne prepracované oinochoai v tvare ženskej hlavy s jemnou maľovanou výzdobou (múzeá v Berlíne, Londýne a Petrohrade.[4]), rytón v tvare baranej hlavy (Virginia Museum of Fine Arts, 21,2[5]) a pripisuje sa mu (na základe štylistiky) aj tzv. janiform kantharos v tvare spojených ženských hláv (Metropolitan Museum of Art, New York).[6] Britský znalec umenia John Beazley pomenoval po hrnčiarovi Charinovi na základe štýlu práce jednu skupinu váz s hlavami – C - trieda Charinos (angl. „C - Charinos Class“).[7][8]

Hoci niektorí znalci spájajú oinochoai v tvare ženskej hlavy s aténskymi symposiami, väčšina známych nálezov pochádza z hrobov a svätýň, mnohé z Etrúrie. Patrí medzi ne i oinochoé v tvare ženskej hlavy (červenofigúrové na bielom podklade[9]) podpísané hrnčiarom Charinom, ktoré objavili v tarquinskej hrobke (Tarquinia, Museo Archeologico Nazionale, inv. č. RC 6845[9]). Táto nádoba sa našla poškodená (vo fragmentoch) spolu s (rovnako rozbitou) nadrozmernou červenofigúrovou čašou (tzv. kylix) pripisovanou Brygovmu maliarovi.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Robert Leighton. Tarquinia. London : Azienda autonoma soggiorno e turismo dell'Etruria meridionale, 2004. ISBN 978-07-1563-162-1. S. 94.
  2. Ellen D. Reeder, Walters Art Gallery (Baltimore, Md.). Pandora: Women in Classical Greece. Baltimore : Trustees of the Walters Art Gallery, 1995. ISBN 978-06-9101-125-7. S. 212.
  3. Robert Slade Folsom. Attic Red-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1976. ISBN 978-08-1555-049-5. S. 46.
  4. Mary Pittaluga. Arte italiana: Nozioni preliminari sull'arte classica. L'arte italiana dalle origini alla fine del Trecento. Firenze : F. Le Monnier, 1957. S. 46-48.
  5. Gloria Ferrari. Figures of Speech: Men and Maidens in Ancient Greece. Chicago : University of Chicago Press, 2002. ISBN 978-02-2624-436-5. S. 322.
  6. Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 169.
  7. Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 247-248.
  8. Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 216.
  9. a b John Henry Merryman, Albert Edward Elsen, Stephen K. Urice. Law, Ethics, and the Visual Arts. Alphen aan den Rijn : Kluwer Law International B.V., 2007. ISBN 978-90-4112-517-0. S. 408.
  10. Sheramy D. Bundrick. Athens, Etruria, and the Many Lives of Greek Figured Pottery. Wisconsin : University of Wisconsin Press, 2019. ISBN 978-02-9932-100-0. S. 150.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]