Preskočiť na obsah

Charles Diehl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Charles Diehl
francúzsky historik, byzantológ
Charles Diehl v roku 1922, fotografia z Agence de presse Meurisse
Charles Diehl v roku 1922, fotografia z Agence de presse Meurisse
Osobné informácie
Narodenie4. júl 1859
 Štrasburg, Francúzske cisárstvo
Úmrtie1. november 1944 (85 rokov)
 Paríž
Národnosťfrancúzska
Štátna príslušnosťFrancúzsko Francúzsko
Alma materÉcole normale supérieure
Zamestnanieuniverzitný profesor
RodičiaFrédéric Geoffroy Diehl
Dielo
Žánreodborná a vedecká literatúra
Obdobie19./20. storočie
Témybyzantské dejiny, dejiny umenia, byzantské umenie, Ravenna a i.
Literárne hnutiefrancúzska byzantológia
DebutÉtudes sur l’administration byzantine dans l’exarchat de Ravenne (568 – 751) (Paris: E. Thorin, 1888; dizertačná práca)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsCharles Diehl
(multimediálne súbory na commons)

Michel Charles Diehl (* 4. júl 1859, Štrasburg – † 1. november 1944, Paríž) bol francúzsky historik – byzantológ, historik umenia a archeológ.[1] Zakladateľ francúzskej akademickej byzantológie. Napísal mnoho diel, ktoré boli z francúzštiny preložené do iných jazykov.[2] Bol tiež popularizátorom byzantských dejín.[3]

Bol držiteľom čestných doktorátov na univerzitách v Aténach, Belehrade, Bruseli a Harvardskej univerzite v Cambridge (Massachusetts), ako aj člen Académie des Inscriptions et Belles-Lettres v Paríži (1910) a akadémií vied v Petrohrade (1925) a Bukurešti.[3][4][5]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
Charles Diehl v roku 1878

Narodil sa v roku 1859 vo francúzskom Štrasburgu. Jeho otcom bol Frédéric Geoffroy Diehl, profesor nemčiny na lýceu v Štrasburgu. Diehl študoval na lýceách v Štrasburgu, Nancy a na Louis-le-Grand lycée. Neskôr vyštudoval dejiny na École normale supérieure a nasledujúce roky strávil najprv v Ríme ako člen École Française de Rome (1881 – 1882) a potom v Aténach. V roku 1888 získal doktorát z byzantských dejín na univerzite v Nancy, kde následne vyučoval. Od roku 1892 účastnil na archeologických vykopávkach v severnej Afrike. Od roku 1899 vyučoval na univerzite v Paríži, kde sa stal v roku 1907 riadnym profesorom. Postupne okolo seba zhromaždil novú generáciu francúzskych byzantológov. V roku 1921 bol zvolený za prezidenta Académie des Inscriptions et Belles-Lettres. V roku 1934 odišiel do dôchodku, po tom, čo sa uňho rozvinula slepota. Zomrel v novembri 1944.[1][2][3][5]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Karpova Diehl: „ako znalec písomných prameňov, archeológie, sfragistiky a dejín umenia vytvoril ucelený obraz byzantskej civilizácie, pričom jej špecifiká odhaľoval prostredníctvom portrétov jej významných predstaviteľov. Významne prispel k štúdiu administratívnych dejín Byzancie, úlohy senátu a rôznych magistrátov, ako aj tzv. cirkusových frakcií. Špeciálne práce venoval dejinám afrických a talianskych oblastí Byzantskej ríše. Je autorom uznávanej monografie o ére cisára Justiniána I.“[3]

Podľa Sorensena: „Hoci je všeobecne známy svojimi knihami o byzantských dejinách a jeho príspevok k dejinám umenia bol rozsiahly, vtedajšími byzantológmi nebol všeobecne akceptovaný...Bol kritizovaný za to, že nezapracoval najnovšie vedecké poznatky alebo ich že ignoroval diela nemecky a anglicky hovoriacich vedcov (Burlington Magazine). Jeho knihy sa vyznačovali voľnou dokumentáciou a čitateľným štýlom písania.“[2]

Výber

  • Études sur l’administration byzantine dans l’exarchat de Ravenne (568 – 751) (Paris: E. Thorin, 1888; dizertačná práca)
  • L’art byzantin dans l’Italie méridionale (1894)
  • Figures byzantines (Paris: Armand Colin, 1906; v angličtine ako: Byzantine Portraits. New York: A. A. Knopf, 1927)
  • Histoire de l’Empire byzantin (Paris: A. Picard, 1919;v angličtine ako: History of the Byzantine Empire. Princeton: Princeton University Press, 1925)
  • Manuel d’art byzantin (Paris: A. Pickard, 1925 – 1926)
  • L’art chrétien primitif et l’art byzantin (Paris: G. van Oest, 1928)
  • Ravenne (Paris: Librairie Renouard, H. Laurens, 1928)
  • La peinture byzantine (Paris: G. van Oest, 1933)

V slovenčine:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Charles Diehl (1859–1944) [online]. Washington D. C.: Dumbarton Oaks, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c SORENSEN, Lee. Diehl, Charles. In: Dictionary of Art Historians [online]. Dictionary of Art Historians, 2023-11-08, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d KARPOV. DIĽ ŠARĽ MIŠEĽ. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 8. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2007. [Cit. 2024-11-21]. Dostupné online. S. 750.
  4. ↑ Diehl, Charles Michel. In: Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas [online]. Regensburg: Leibniz-Institut für Ost- und Südosteuropaforschung, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
  5. ↑ a b SORIA, Judith; SPIESER, Jean-Michel. DIEHL, Charles. In: Dictionnaire critique des historiens de l’art actifs en France de la Révolution à la Première Guerre mondiale [online]. Paris: Institut national d’histoire de l’art, 2014-01-09, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Diehl&oldid=7947389“