Preskočiť na obsah

Istrochem

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°10′34″S 17°08′45″V / 48,176137°S 17,145925°V / 48.176137; 17.145925

Hlavný vchod v roku 2007

Istrochem (hovorovo Dimitrovka alebo Dynamitka; názvy a právne formy pozri nižšie) je chemický podnik (resp. príslušný areál) v Bratislave v mestskej časti Nové Mesto. Do roku 2005 to bol samostatný podnik, od roku 2006 je to súčasť spoločnosti Duslo, a.s., a teda zároveň súčasť skupiny Agrofert Andreja Babiša.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

K podniku patrí veľký ucelený, dnes už zväčša chátrajúci areál (150 ha) v Bratislave medzi železničnou traťou do Senca, železničnou traťou do Dunajskej Stredy, Bojnickou ulicou a Rožňavskou ulicou, okrem územia okolo Račianskej a Nobelovej ulice a okrem Jurajovho dvora a Mierovej kolónie.[1][2][3]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnik mal historicky tieto názvy a právne formy[4][5][6][7][8][9][10][11][12]:

  • 1873: jedna z tovární medzinárodného podniku Alfred Nobel & Co. [doslova: Alfred Nobel a spol.] so sídlom v Hamburgu (v roku 1876 premenovaného na Dynamit-Aktiengesellschaft, vormals Alfred Nobel & Co. [doslova: Dynamitová účastinná spoločnosť, bývalá Alfred Nobel a spol.], skratka DAG)
  • 1880: jedna z tovární podniku Aktiengesellschaft Dynamit Nobel in Wien [doslova: Účastinná spoločnosť Dynamit Nobel vo Viedni]
  • 1918 (?) – 1945: Účastinná spoločnosť Dynamit Nobel v Bratislave (alebo Dynamit Nobel, úč. spol. ); z toho v rokoch 1939 – 1945 súčasť nemeckého koncernu I.G. Farben
  • 1946 – 1951: Chemické závody Dynamit Nobel, národný podnik
  • 1951 – 1958: Závod Juraja Dimitrova, národný podnik, Bratislava
  • 1958 (?) – 1989: Chemické závody Juraja Dimitrova, národný podnik (v Bratislave) , skratka ChZJD
  • 1989 (?) – marec 1990: Slovchémia, š. p. CHEMICKÉ ZÁVODY JURAJA DIMITROVA, koncernový podnik, skratka ChZJD
  • apríl 1990 – marec 1991: Chemické závody Juraja Dimitrova, štátny podnik, skratka ChZJD
  • marec 1991 – október 1995: ISTROCHEM, štátny podnik
  • október 1995 – december 2005: Istrochem, a.s.
  • január 2006 – december 2013: Duslo, a.s. odštepný závod ISTROCHEM

Ľudový názov bol od roku 1873 Dynamitka a od roku 1951 Dimitrovka. Názov Dimitrovka sa používa dodnes a v historických a architektonických kontextoch aj názov Dynamitka.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Továreň založil v roku 1873 Alfred Nobel ako jednu zo svojich tovární na výrobu dynamitu a iných chemikálií. Až do začiatku druhej svetovej vojny bola súčasťou rôznych podnikov v rámci skupiny podnikov Alfreda Nobela (názvy pozri vyššie). Išlo o najvýznamnejšiu chemickú továreň v Uhorsku. Spočiatku továreň vyrábala výbušniny (muníciu) a rôzne chemikálie, v roku 1923 jej bola odňatá licencia na výrobu výbušnín (tá bola presunutá do Semtínu v Česku), v roku 1925 začala s výrobou hnojív a naďalej vyrábala rôzne chemikálie. Počas druhej svetovej vojny, presnejšie v rokoch 1939 – 1945, bola začlenená do koncernu I.G. Farben, znovu vyrábala aj priemyselné trhaviny a zaviedla sa výroba viskózových vlákien.[13]

V roku 1946 bola znárodnená a bolo k nej pričlenených viacero menších chemických podnikov na Slovensku, napr. Agfa-foto a (do roku 1967) Slovenský hodváb v Senici. Výrobný program bol rozšírený o výrobky na ochranu rastlín (agrochemikálie) a z trhavín sa vyrábali už len bansko-bezpečné trhaviny. V roku 1947 bol založený vlastný výskumný ústav. V roku 1951 bola továreň premenovaná na počesť bulharského komunistického politika Georgia Dimitrova. V roku 1958 bol k nej pričlenený veľký susedný závod na výrobu viskózového hodvábu (dovtedy nazývaný Závod mieru, otvorený v roku 1951). V tom istom roku továreň založila nový závod na výrobu hnojív (dnešné Duslo), ktorý sa neskôr v roku 1966 stal samostatným podnikom (a od roku 2006 je naopak vlastníkom svojho pôvodne materského podniku – pozri nižšie). ChZJD boli od roku 1965 (?) súčasťou trustu Slovchémia (resp. už právnych predchodov Slovchémie), ktorý zanikol v roku 1990. V polovici 70. rokov ChZJD vyrábali chemické vlákna (33 % celkovej výroby), organickú chémiu (25 %), čiže agrochemikálie a gumárenské chemikálie a prípravky do plastických hmôt, a zvyšok tvorili výrobky základnej anorganickej výroby (kyselina sírová, sírouhlík, priemyselné hnojivá, priemyselné trhaviny). Okrem toho mal podnik veľké vlastné učilište, byty a slobodárne pre pracovníkov, rekreačné zariadenia (napr. v Harmónii) a telovýchovnú jednotu (TJ Slovan ChZJD). V 80. rokoch podnik zamestnával okolo 7000 ľudí.

V roku 1989 bol podnik transformovaný z národného podniku na štátny podnik, v roku 1991 premenovaný na Istrochem a v roku 1995 bol transformovaný na akciovú spoločnosť (zatiaľ vlastnenú štátom, teda Fondom národného majetku). V roku 1997 bol Istrochem sprivatizovaný – získala ho novozaložená manažérska spoločnosť Chemické závody Bratislava, a.s. (CHZB), členmi predstavenstva ktorej boli manažéri Istrochemu. V roku 1999, t. j. po nástupe Dzurindovej vlády, sa štát (Fond národného majetku) po dohode s CHZB znova stal vlastníkom Istrochemu (oficiálnym dôvodom bola skutočnosť, že podnik nedal žiadosť o koncentráciu na Protimonopolný úrad). Neskôr v tom istom roku bol na Istrochem vyhlásený konkurz, ktorý ale o rok neskôr Najvyšší súd zrušil pre nedostatočné dôvody na začatie konkurzu. V roku 2002 štát (Fond národného majetku) Istrochem predal skupine Agrofert (Agrofert Holding, a.s.) Andreja Babiša. V roku 2006 Istrochem prestal existovať ako samostatný podnik, lebo bol začlenený do podniku Duslo, a.s. (ktorý bol od roku 2005 súčasťou Agrofertu), kde bol do roku 2013 formálne vedený už len ako „odštepný závod ISTROCHEM“. V obrovskom areáli majú hodnotu najmä pozemky – ide o 150 hektárov ucelenej plochy. Nehnuteľnosti areálu Istrochem vlastní a spravuje ďalšia Babišova firma – Istrochem Reality, a.s., ktorá tieto nehnuteľnosti prenajíma sesterskému Duslu. Útlm výroby Istrochemu po roku 2002 pokračoval. Napríklad výroba výbušnín bola odčlenená do samostatného podniku, ktorý potom A. Babiš predal spoločnosti Explosia Semtín, ktorá v roku 2009 výrobu priemyselných trhavín v Bratislave úplne zrušila. Poslednou väčšou chemickou výrobou, ktorá zostala zachovaná v areáli Istrochem je produkcia gumárenských chemikálií sulfenaxov (stav v roku 2016). Viaceré objekty v areáli v súčasnosti chátrajú.

Zdroje kapitoly História:[9][10][11][14][15][16][17][18][19]

Environmentálna záťaž

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnik počas celej svojej histórie od 19. storočia produkoval znečistenie, ktoré prenikalo do rôznych zložiek životného prostredia, najmä do pôdy, povrchovej a podzemnej vody.[20] Okrem samotného areálu, kde prebiehala výroba, bol odpad odvážaný na dve skládky v rámci Bratislavy, na Žabí majer a do Vrakune.[21]

Geologický prieskum areálu Istrochem z roku 2009

[upraviť | upraviť zdroj]

Firma Istrochem Reality, a.s. si nechala v roku 2009 vypracovať geologický prieskum areálu, ktorý mal zhodnotiť znečistenie prostredia v dôsledku dlhotrvajúcej chemickej výroby.[20] Správu z prieskumu si firma nechala utajiť na desať rokov, k jej odtajneniu došlo v júni 2020 environmentalistkou Tamarou Stohlovou zo strany SPOLU – občianska demokracia.[22] Prieskum poukazuje na kontamináciu podzemnej vody aj pôdy v areáli závodu, organickými aj anorganickými látkami. Výskumníci namerali atrazín, toluén, arzén, olovo, benzén, PCB látky, pričom došlo už aj k ich vzájomnému miešaniu. Všetky sú pre človeka škodlivé a viaceré sú aj karcinogénne alebo spôsobujú iné závažné ochorenia. Pri viacerých látkach boli ich povolené limity prekročené viac ako tisícnásobne. „Samotní autori popisujú, že na viacerých lokalitách bolo cítiť silný chemický zápach, ktoré bolo ťažké uniesť. Vrty odhalili v zemi fialové polia s tekutými látkami, bielu vrstvu pesticídov, alebo štrkopiesky s mocným organickým zápachom,“ uviedla Stohlová.[23][24]

Súčasťou zverejneného prieskumu bol aj predpokladaný model šírenia jednotlivých znečisťujúcich látok na nasledujúcich 20 rokov. „Dnes môžeme hovoriť o znečistení medzi Kuchajdou a Zlatými pieskami, to znamená na úrovni Trnávky, Ružinova a smerom na Vrakuňu, kde sa predpokladá, že dôjde ku kontaktu s Vrakunskou skládkou a prípadnými ďalšími chemickými reakciami,“ prízvukuje Stohlová. Autori samotnej štúdie už pred 10 rokmi vystríhali pred možným šírením znečistenia smerom na Žitný ostrov, pričom v okolí areálu závodu už vtedy vznikali obytné zóny, rekreačné zóny a hrozila aj ďalšia výstavba. Autori preto navrhovali najrozsiahlejšiu a najnákladnejšiu sanáciu v plnom rozsahu. To znamená, že by odčerpali kontaminovanú vodu, odťažili kontaminovanú pôdu, aby sa zabránilo ďalšej kontaminácii vody i pôdy.[23][24]

Geologický prieskum skládky vo Vrakuni z roku 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Prieskum bol sústredený na teleso skládky, na ktorú bol skládkovaný chemický odpad z CHZJD. Vzhľadom na zistenú úroveň a rozsah znečistenia zemín a podzemných vôd bola analýzou rizika preukázaná aktuálnosť rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a to pre zástupcov všetkých skupín hlavných kontaminantov zistených na skládke.[25]

Niektoré znečisťujúce látky podľa výsledkov modelovania, ale aj podľa prieskumu už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova (do vzdialenosti až 5 km od skládky). Pre juhovýchodnú časť skládky na základe výpočtu zdravotných rizík pre všetky relevantné expozičné cesty vyplynuli závažné nekarcinogénne, ale najmä karcinogénne účinky z pôsobenia viacerých kontaminantov a to hlavne látok ako arzén, BTEX, chlórbenzén, 1, 4 dichlórbenzén, PCB, ako aj hodnotených pesticídov a herbicídov. Z vypracovanej Analýzy rizika jednoznačne vyplýva, že v prípade skúmaného územia skládky CHZJD je potrebné pristúpiť k nápravným opatreniam (sanácii znečisteného územia).[25]

Dosiahnuté výsledky potvrdili rozsiahle znečistenie pôdneho vzduchu, horninového prostredia a podzemných vôd širokou škálou kontaminantov. Priestor skládky je vysoko znečistený a je zdrojom znečistenia podzemných vôd, ktoré šíria znečistenie v smere prúdenia podzemnej vody. Skúmané územie skládky CHZJD predstavuje významné environmentálne aj zdravotné riziko, ktoré si vyžaduje realizáciu sanačných opatrení. Ako vhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení v rámci spracovanej štúdie uskutočniteľnosti sanácie, bol vybraný variant aktívnej sanácie.[25]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Z areálu roky unikalo a stále uniká vážne znečistenie do podzemných vôd, ktoré sa šíri ďalej do obývaného okolia. Upozornila na to strana SPOLU – občianska demokracia, ktorá zrealizovala v nadväznosti na odtajnenie prieskumu rozbor vody zo studne v neďalekej obytnej štvrti. Ten potvrdil prítomnosť znečistenia pesticídmi a ďalšími chemikáliami, ako aj prekročenie povolených limitov pre ich obsah v podzemnej vode.[26] Regionálny úrad verejného zdravotníctva v reakcii označil vodu za zdravotne rizikovú a vydal zákaz používať ju na pitie, osobnú hygienu a zalievanie konzumovaných plodín.[27] Šírenie znečistenia do mestských častí Nové mesto, Ružinov a Rača potvrdili aj ďalšie rozbory iniciované poslancami mestského zastupiteľstva Bratislavy, Petrom Strapákom a Martinom Vlačikym.[28] Ochranár a podpredseda SPOLU – občianska demokracia Erik Baláž vyzval ministra životného prostredia, aby v tejto veci urýchlene konal a aby sa zabránilo ďalšej kontaminácii lokality. Minister životného prostredia Ján Budaj uvítal otvorenie ďalšej témy veľkej envirozáťaže a prisľúbil, že rezort odštartuje práce na legislatívnej zmene, aby takéto zistenia nemohol nikto tajiť.[24]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Bratislava : plán mesta. [1. vyd.] Bratislava : Freytag & berndt, 2013. [1 mapa : fareb. ; 77 x 111 cm, zložená na 24 x 13 cm]. ISBN 978-80-89184-19-4.
  2. ↑ Bratislava : Podrobný atlas mesta 1:7500 (centrum 1:3750). 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 1995.
  3. ↑ https://mapa.zoznam.sk/?search=Ro%C5%BE%C5%88avsk%C3%A1+cesta%2C+Bratislava
  4. ↑ GIESELER, Albert. Dynamit-Aktiengesellschaft vorm. Alfred Nobel & Co., Werk Krümmel [online]. Mannheim: [cit. 2017-11-04]. Dostupné online.
  5. ↑ original Patent - AG Dynamit Nobel , Wien , 1890 , Herstellung von Nitrostärke , Sprengstoff , Sprengmittel , Stärke [online]. [Cit. 2017-11-04]. Dostupné online. Archivované 2017-11-07 z originálu.
  6. ↑ Praha: Muzeum cenných papírů, [cit. 2017-11-04]. Dostupné online.
  7. ↑ LUTHER, Daniel. Libreto výstavy. Slovensko v 20. storočí. Spoločenstvo a kultúra mesta. Slovenský národopis, 2008, roč. 56, čís. 2, s. 205. Dostupné online [cit. 2017-11-04]. ISSN 1335-1303.
  8. ↑ Obchodný register (ISTROCHEM, štátny podnik; Istrochem, a.s.; Slovchémia, štátny podnik v likvidácii)
  9. ↑ a b Chemické závody Juraja Dimitrova. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 531 s. S. 397.
  10. ↑ a b Istrochem. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 239.
  11. ↑ a b Chemické závody Juraja Dimitrova. In: Pyramída, s. 1415.
  12. ↑ ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 45.
  13. ↑ HOLEC, Roman. Vzostupy a pády bratislavskej Dynamitky : Osud jednej stredoeurópskej továrne (www.historiarevue.sk) [online]. historiarevue.sk, 2003, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online. Archivované 2022-10-03 z originálu.
  14. ↑ História [online]. Šaľa: Duslo, [cit. 2017-11-04]. Dostupné online.
  15. ↑ HALUZA, Ivan. Babiš namiesto realít prifúkne Bratislave svoje gumárenské chemikálie [online]. Bratislava: Trend, 26.01.2016, [cit. 2017-11-04]. Dostupné online.
  16. ↑ Istrochem Reality [online]. Bratislava: Istrochem Reality, [cit. 2017-11-04]. Dostupné online.
  17. ↑ BAČIŠIN, Vladimír. RETRO: Prvý pokus privatizovať Istrochem sa nepodaril [online]. Bratislava: MAFRA Slovakia, 13.09.2005, [cit. 2017-11-04]. Dostupné online.
  18. ↑ ČOBEJOVÁ, Eva. Čo ostane z Dynamitky?. týždeň (Bratislava: W PRESS), 20. október 2013. Dostupné online [cit. 2017-11-04].
  19. ↑ ZSIGOVÁ, Adriana. Opustený areál je asociálne územie. SME (Bratislava: Petit Pres), 7. november 2008. Dostupné online [cit. 2017-11-04].
  20. ↑ a b https://www.aktuality.sk/clanok/796209/znecistenie-medzi-kuchajdou-a-zlatymi-pieskami-je-na-urovni-ekologickej-havarie/
  21. ↑ https://dennikn.sk/1729950/dalsie-jedy-v-bratislave-testy-potvrdili-karcinogeny-z-dimitrovky-aj-vo-vodach-v-raci/
  22. ↑ https://dennikn.sk/1919519/zverejnila-spravu-o-jedoch-v-istrocheme-su-tam-suvisle-biele-vrstvy-pesticidov-v-hlbke-do-troch-metrov/
  23. ↑ a b Bratislava – Istrochem – Prieskum znečistenia environmentálnych záťaží – Základný závod [online]. 2010, [cit. 2020-11-26]. Dostupné online.
  24. ↑ a b c Znečistenie medzi Kuchajdou a Zlatými pieskami je na úrovni ekologickej havárie [online]. Aktuality, 2020, [cit. 2020-11-26]. Dostupné online.
  25. ↑ a b c Prieskum environmentálnej záťaže – Vrakunská cesta – Skládka CHZJD – Záverečná správa [online]. Dekonta Slovensko, 2015, [cit. 2020-11-26]. Dostupné online.
  26. ↑ https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/556834-pesticidy-v-studniach-v-okoli-istrochemu-prekracuju-limity-tvrdi-spolu/
  27. ↑ https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/nove-mesto/60905-hygienci-varuju-vodu-zo-studni-v-okoli-istrochemu-nepite-neumyvajte-sa-nou-a-ani-nezalievajte-zahradky
  28. ↑ https://bratislavskykraj.sk/vodu-zo-studni-pri-istrocheme-nepouzivajte-potvrdili-to-dalsie-rozbory/
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Istrochem&oldid=7787312“