Preskočiť na obsah

Andrej Babiš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrej Babiš
politik a podnikateľ
Babiš v roku 2020
Babiš v roku 2020
Andrej Babiš, podpis (z wikidata)
12. predseda vlády Českej republiky
V úrade
6. decembra 2017 – 17. decembra 2021
PrezidentMiloš Zeman
Predchodca Bohuslav Sobotka Petr Fiala Nástupca
12. minister financií ČR
V úrade
29. januára 2014 – 25. mája 2017
PremiérBohuslav Sobotka
Predchodca Jan Fischer Ivan Pilný Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. september 1954 (70 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaKSS[1] (1980 – 1989)
ANO 2011 (od 2011)
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave
Profesiapodnikateľ, politik
Štátna príslušnosťČesko, Slovensko[2]
Rodina
Manželka
Monika Babišová (od 2017)
Detištyri
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAndrej Babiš
(multimediálne súbory)

Ing. Andrej Babiš (* 2. september 1954, Bratislava)[3] je český politik a podnikateľ slovenského pôvodu, od decembra 2017 do decembra 2021 predseda vlády Českej republiky. Vyštudoval ekonómiu, pracoval v podniku zahraničného obchodu. Bol členom KSČ[4] a o jeho členstve v ŠtB prebieha súd[3]. Ako súkromný podnikateľ sa stal jedným z najbohatších ľudí Česka. Vlastnil agrochemický potravinársky koncern Agrofert, ktorý je dnes vo zvereneckom fonde. Od roku 2011 pôsobí v politike. Založil vlastné hnutie ANO, ktorého je predsedom.

V koaličnej vláde Bohuslava Sobotku pôsobil ako minister financií (2014 – 2017). Po parlamentných voľbách v roku 2017 zostavil koaličnú vládu so sociálnymi demokratmi (ČSSD) za podpory komunistickej strany (KSČM). Prezident Miloš Zeman ho na dvakrát poveril zostavením kabinetu, od 6. decembra 2017 sa stal dvanástym českým premiérom. V roku 2023 kandidoval na prezidenta ČR, ale voľby vyhral český generál vo výslužbe Petr Pavel.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 2. septembra 1954 v Bratislave.

Jeho otec Štefan Babiš (1922–2002) pôvodom z Hlohovca bol absolventom Vysokej školy ekonomickej. Pracoval ako vedúci pracovník zahraničného obchodu. 4 roky pracoval v Paríži a v roku 1969 bol ako obchodný pridelenec vyslaný do Stálej misie ČSSR v OSN v Ženeve. Mladý Andrej Babiš preto žil niekoľko rokov v Paríži aj Ženeve.[5]

Jeho matka Adriana Babišová rodená Scheibnerová (1927–2008), bola tiež absolventka Vysokej školy ekonomickej. So svojim budúcim manželom sa zoznámila počas štúdia. Rodina Babišovej matky pochádzala z Podkarpatskej Rusi.[5] Mladší brat jeho matky Ervín (1934 - 2020) bol významný slovenský geológ, ktorý v roku 1971 emigroval do zahraničia a neskôr pôsobil v Austrálii.

Kvôli emigrácii svojho strýka musel zostať žiť so svojou starou mamou v Bratislave. Absolvoval gymnázium v Ružinove a neskôr Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Zo zdravotných dôvodov bol zbavený povinnej vojenskej služby. V roku 1978 po promócii začal pracovať v chemickom podniku Chemapol, neskôr Petrimex.[5] Rýchlo kariérne postupoval.

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 2011 založil iniciatívu Akcia nespokojných občanov, z ktorej neskôr vzniklo politické hnutie ANO 2011, ktoré sa po voľbách v roku 2013 stalo druhou najvýznamnejšou stranou v Česku.

Od júna 2013 bol Babiš prostredníctvom Agrofertu majiteľom celoštátnych českých denníkov Lidové noviny a Mladá fronta DNES a ďalších médií koncernu Mafra.[6]

Minister financií

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2013 bol zvolený za poslanca českého parlamentu. Od 29. januára 2014 do 25. mája 2017 bol prvým podpredsedom vlády Bohuslava Sobotku a ministrom financií v tejto vláde.

Podľa prieskumu agentúry STEM bol k januáru 2017 najpopulárnejším politikom v parlamente.[7]

Predseda vlády Českej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktoré sa konali v dňoch 20. a 21. októbra 2017, viedlo hnutie ANO predvolebné prieskumy. Hnutie voľby vyhralo so ziskom 29,64  % hlasov, čo predstavovalo 78 poslaneckých mandátov z 200-členného zboru. Prezident poveril víťaza zostavením vlády.

Babiš sa stal premiérom najskôr v decembri 2017, pričom jeho kabinet s menšinovou vládou nedostal dôveru na začiatku roku 2018. Vláda v demisii pokračovala a prezident ho poveril aj druhýkrát zostavením novej vlády. Druhú vládu zostavil na koaličnej dohode so sociálnymi demokratmi. Hlasovanie o dôvere kabinetu podporili komunisti v lete 2018, vláda získala svoj mandát.

Kandidatúra na prezidenta

[upraviť | upraviť zdroj]

30. októbra 2022 Babiš oznámil, že sa v českých prezidentských voľbách v roku 2023 mieni uchádzať o post prezidenta Českej republiky aj on.[8] V prvom kole konanom 13.1. - 14.1. sa umiestnil na druhom mieste so ziskom 34,99%. Do druhého kola postupuje spolu s generálom Petrom Pavlom, ktorý získal 35,40%. Zaujímavosťou je, že len pár minút pred kompletným spočítaním hlasom sa prehodilo poradie a Petr Pavel len o pár stotín percenta predbehol Andreja Babiša, ktorý sa dovtedy držal na prvom mieste. Od tohto momentu však Petr Pavel svoj náskok len zvyšoval.

Majetkové pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Časopis Týden v roku 2009 odhadol jeho majetok na 35 až 48 miliárd českých korún (1,77 až 2,42 miliárd dolárov).[9] Podľa finančného časopisu Forbes jeho imanie v marci 2013 bolo 2 miliardy dolárov, čím sa stal vtedy 736. najbohatším človekom sveta.[10] Do októbra 2017 jeho majetok vzrástol na 4,1 miliardy dolárov, čím postúpil na 564. priečku medzi najbohatšími ľuďmi celého sveta.[11]

Konflikty záujmov a zverenecké fondy

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 bola schválená novela českého (14/2017 Z. z.) zákona o konflikte záujmov (159/2006 Z. z.), známa aj ako Lex Babiš, ktorá zakazovala štátnym úradníkom vlastniť médiá a prijímať štátne dotácie prostredníctvom. V dôsledku toho Babiš v roku 2017 previedol svoje akcie v spoločnostiach Agrofert a SynBiol do dvoch zvereneckých fondov s názvami AB private trust I a AB private trust II. Tieto kroky však nerozptýlili pochybnosti o možnom konflikte záujmov Babiša.

Zákone o konflikte záujmov. Politici napríklad nebudú môcť previesť médiá na blízku osobu alebo zverenecké fondy. Poslanecká snemovňa už v júni 2023 schválila sprísnenie "Lex Babiš" novelou, ktorý zmení organizáciu Úradu pre dohľad nad financiami politických strán a politických hnutí. Návrh musel počkať na posúdenie Senátom. Zástupcovia ANO tvrdili, že dodatok bol namierený proti jednej osobe, predsedovi hnutia a bývalému premiérovi Andrejovi Babišovi, že ide o tzv. "prílepok" a že je protiústavný.[12] Poslanci senátu schválili novelu v auguste 2023. Po podpise prezidenta, firmy ministra financií sa nebudú môcť uchádzať o dotácie, verejné zákazky a investičné stimuly. Budúci členovia vlády a mnohí ďalší úradníci tiež nebudú môcť prevádzkovať niektoré médiá. Babiš schválený zákon kritizoval a oznámil, že ďalšie kroky bude konzultovať s právnikmi.[13] Na jar roku 2024 Európsky prokurátor Radek Mezlík prehlásil, že Andreja Babiša bol v konflikte záujmov. V prípade podozrieval desiatky ľudí, ale nikoho neobvinil.[14] Práve sprísnenie tohto zákona, ktoré mu znemožnilo priamo využívať svoje médiá v politických kampaniach, viedlo k predaju Mafry v septembri 2023 skupine Kaprain českého podnikateľa Karla Pražáka.[15]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Babiš sa v 70. rokoch oženil s lekárkou Beatou Adamovičovou, ktorú poznal z gymnázia. Zo vzťahu majú dcéru Adrianu a syna Andreja (krátko dopravný pilot). Po roku 1990 žije Andrej Babiš s mladšou družkou Monikou Herodesovou, zo vzťahu majú deti Vivien a Frederika. Dňa 29. júla 2017 sa obaja partneri zosobášili, žijú v rodinnom sídle v Průhonicích pri Prahe.[16]

Agent Štátnej bezpečnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
„ Kandidát bol vyťažený k ohlasom na úmrtie súdruha Brežneva, o čom je spracovaný samostatný záznam. Potom bol kandidát vyzvaný, aby sa vyjadril, či chce naďalej spolupracovať s orgánmi kontrarozviedky, s čím menovaný súhlasil. Po vyjadrení súhlasu bolo menovanému oznámené, že spĺňa predpoklady kladené na spolupracovníka československej kontrarozviedky a bol mu je predložený na podpis písomný záväzok, ktorý bol zakamuflovaný v propagačnej brožúre. Kandidát záväzok po prečítaní podpísal bez ďalších otázok a súhlasil, aby bolo naďalej používať krycie meno Bureš. “
– správa ŠtB o získanie ku spolupráci z 11. 11. 1982[17][18][19]

Predná časť štatistickej karty tajného spolupracovníka ŠtB s údajmi o Andrejovi Babišovi.
Záznam o schôdzke s agentom Burešom z decembra 1984, ktorý vypracoval príslušník ŠtB František Hákač.

Podľa doteraz zverejnených dokumentov pochádzajúcich z archívu slovenského Ústavu pamäti národa bol Babiš od 12. novembra 1980 evidovaný ako dôverník ŠtB.[20] Dňa 11. novembra 1982 v bratislavskej vinárni U obuvníka mal za prítomnosti kpt. Rastislava Mátraya a por. Júliusa Šumana podpísať viazací akt, čím sa údajne stal agentom ŠtB s krycím menom „Bureš“. Registrovaný bol u Oddelenia kontrašpionáže ochrany česko-slovenského zahraničného obchodu, Odboru na ochranu ekonomiky, Správy kontrarozviedky v Bratislave (1. oddelenie III. Odboru XII. Spravy ZNB).[21] Toto oddelenie malo na starosť sledovanie zastupiteľských organizácií zahraničného obchodu v Bratislave, medzinárodné výstavy a veľtrhy v Bratislave a monitorovanie činnosti zahraničných rozviedok v česko-slovenskom zahraničnom obchode.[22]

Dochované listiny pritom naznačujú, že Babiš so štátnou bezpečnosťou vedome spolupracoval už ako dôverník.[21] Agentom ŠtB bol Babiš údajne do roku 1985, kedy ho PZO Petrimex vyslal dlhodobo do Maroka; s príslušníkmi ŠtB sa vraj za uvedené obdobie stretol celkom 17-krát. Krycie meno „Bureš“ figuruje v najmenej dvoch ďalších zväzoch ŠtB – jednak v spise „Oko“, kde je „Bureš“ najmenej dvakrát spomenutý ako autor hlásenia určených pre túto organizáciu a na druhej strane v spise „Vojak“, v ktorom figuruje ako opakovaný návštevník konšpiračného bytu.

Dňa 26. júna 2014 Okresný súd Bratislava I neprávomocne rozhodol, že je Andrej Babiš vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene. Sudkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla: „Súd nemal za preukázané, že navrhovateľ vedome spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a že bol jej agentom.“ Ústav pamäti národa sa proti rozhodnutiu odvolal.[23][24] Odvolací súd 30. júna 2015 pôvodný rozsudok potvrdil.[25] ÚPN proti tomuto rozhodnutiu podal v novembri 2015 dovolanie k slovenskému Najvyššiemu súdu, pretože sa domnieva, že rozhodnutie nižších inštancií bolo založené na nezákonných dôkazoch.[26]

V októbri 2017 Ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu s tým, že v podobných sporoch nemá byť žalovanou stranou Ústav pamäti národa, čím podľa právneho zástupcu ústavu oslobodil ÚPN od všetkých sporov s bývalými spolupracovníkmi ŠtB.[27][28][29] Andrej Babiš následne avizoval, že bude žalovať Ministerstvo vnútra SR.[29]

V apríli 2018 zažaloval Andrej Babiš o milión eur slovenský deník Nový Čas a bývalého príslušníka česko-slovenskej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Jána Sarkocyho, ktorého rozhovor denník zverejnil. Ten Babiša označil za vedomého spolupracovníka ŠtB a mal tak podľa Babiša o ňom vytvárať úmyselne "nepravdivý obraz vypočítavého, nečestného človeka". Vydavateľ sa ospravedlniť odmietol a poukázal na to, že Babiš nepreukázal, že bol evidovaný u ŠtB neoprávnene.[30] Babiš žalobu proti denníku aj proti Sarkocymu stiahol v auguste 2018. Sarkocy tvrdí, že Babiš neuniesol dôkazné bremeno a žalobu radšej stiahol a potvrdil, že Babiš bol vedomým spolupracovníkom ŠtB a dostával za to zaplatené.[31]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]
 Túto časť článku je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Neobsahuje väčšinu kritiky po roku 2017, Babišov postup vo veci žaloby, príchod OLAF, rozhodnutie Komisie atď.

Čapí hnízdo

[upraviť | upraviť zdroj]
Rekreačný a konferenčný areál Čapí hnízdo, ktorého financovanie je predmetom rovnomennej kauzy.

V marci 2016 oslabilo dôveryhodnosť Andreja Babiša niekoľko protichodných vyjadrení okolo využití dotácií na výstavbu areálu Čapí hnízdo (v prekl. z čes. bocianie hniezdo, budova má tento tvar).[32] Podstatou „kauzy Čapí hnízdo“ je podozrenie z účelového čerpania dotácie určenej len pre malé alebo stredne veľké firmy, keď podľa kritikov koncern Agrofert formálne previedol v roku 2008 spoločnosť Čapí hnízdo na iného majiteľa krytého listinnými akciami na majiteľa, pretože Agrofert by dotáciu vo výške 50 mil. korún nezískal.[33] Na mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne Babiš uviedol, že majiteľovi akcií boli jeho dospelé deti Adriana a Andrej a brat partnerky Moniky Martin Herodes.[34][35]

V roku 2018 sa riešil podiel jeho dospelých detí Adriany a Andreja ml. na Kauze Čapí hnízdo, podľa ktorej údajne dcéra aj syn pôsobili v štatutárnych orgánoch firmy a neoprávnene čerpali eurodotácie. Vec vyšetrujú orgány českej aj európskej pôsobnosti.[36]

Nezrovnalosti v príjmoch a podozrenie z krátenia dane

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2017 vyšlo najavo, že Babišove príjmy mohli byť vyššie, než aké priznal v majetkovom priznaní, a možno sa tiež dopustil krátenia dane.[37][38] V kauze ide o to, že Babiš ako súkromná osoba kúpil od Agrofertu (ktorého je majoritným vlastníkom) za 1,5 miliardy korún dlhopisy s nominálnou hodnotou jedna koruna úročené šiestimi percentami p.a.,[39] z ktorých úrokov sa podľa vtedajšej legislatívy nemusí platiť daň, a Babiš teda zarába nezdaniteľných 90 miliónov korún ročne.[40]

Na ich nákup ale podľa jeho daňových priznaní nemal peniaze, pretože podľa svojho predchádzajúceho tvrdenia od roku 1993 do roku 2013, kedy kúpil prvú časť dlhopisov za 1,252 miliardy korún, dosahovali Babišove čisté príjmy po zdanení iba 1,11 miliardy korún, a to bez zohľadnenia životných nákladov.[41] Pôvod peňazí, za ktoré si mal Babiš dlhopisy kúpiť, nie je známy.[37]Peniaze takto Babišom investované do Agrofertu boli navyše za netrhový a vysoký úrok a tým mohlo dôjsť ako k poškodzovaniu Agrofertu, tak aj ku kráteniu daní podľa zákona o daniach z príjmu. Agrofert má totiž úroky za dlhopisy v nákladoch a u neho by mohlo tak ísť o krátenie dane vo výške cca. 22,8 milióna Kč ročne.[38] Je taktiež podozrenie, že si Andrej Babiš na nákup dlhopisov požičal, napríklad od Agrofertu alebo inej dcérskej spoločnosti za netrhový úrok. Dôležitým právnym predpokladom trestného oznámenia proti Babišovi je skutočnosť, že Najvyšší súd v uznesení z roku 2009 o jednom precedentným prípadu stanovil, že „majetok akciovej spoločnosti ako právnickej osoby je pre jej akcionára majetkom cudzím“.[38][42]

Dňa 4. januára 2017 bolo kvôli tomu na Andreja Babiša podané (pod vymysleným menom) trestné oznámenie pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku v zmysle § 220 trestného zákonníka a zo skrátenia dane, poplatku a podobné povinné platby v zmysle § 240 trestného zákonníka.[38]

Ku svojim príjmom sa taktiež odmietol vyjadriť pre reláciu Reportéři ČT, ktorého diel „ministerské počty“ mal premiéru 30. januára 2017.[43][44] Jeho výraz „sorry jako“, ktorý počas programu padol, strhol lavínu ľudovej tvorivosti.[45] V stredu 15. marca 2017 poslanecká snemovňa rozhodla, že Andrej Babiš musí nezrovnalosti vysvetliť do konca apríla.[46]

Únik informácií z ČEZ

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2018 sa polícia začala zaoberať trestným oznámením na Andreja Babiša ohľadom nelegálneho úniku informácií z ČEZ s podozrením zo spáchania trestných činov zneužitia informácií a postavenia v obchodnom styku s trestnou sadzbou päť až desať rokov. Pri predaji bulharskej časti spoločnosti ČEZ bulharskej spoločnosti Inercom a arbitrážnom konaní ČEZu s Bulharskom vo výške 15 miliárd korún došlo k úniku dôverných informácií. Bulharský premiér Bojko Borisov pritom v parlamente potvrdil, že dôverné dokumenty dostal priamo od Andreja Babiša. Ten toto obvinenie poprel.[47]

Ovplyvňovanie Finančnej správy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo zostrihaného záznamu odposluchu Babiša, ktorý publikovala na webe Skupina Julius Šuman 27. augusta 2017, novinári niekoľkých denníkov vyvodzujú, že Babišovho výrazy „... jedeme po nich“ a „... ty naši klekli na tu FAU Přerov, takže to je v insolvenci, obstavený účty, vagóny.“ v podstate môžu znamenať, že Andrej Babiš ako minister financií cielene ovplyvnil Finančné riadenie tak, aby pomocou zaisťovacích príkazov DPH de facto zlikvidovala firmu FAU Přerov. Krajský súd v Ostrave označil právny výklad finančnej správy za absurdné a rozhodol, že finančná správa postupovala nezákonným spôsobom. Neskôr sa vyjadrili majitelia firmy FAU, že budú po štátu žiadať náhradu škody.[48] Tlačová hovorkyňa Finančnej správy Gabriela Štěpanyová naznačenej súvislosti odmietla, rovnako tak hovorca Agrofertu Karel Hanzelka odmietol akúkoľvek spojitosť holdingu s firmou FAU.[49] Hospodárske noviny však uviedli, že Agrofert mal o sklad, v ktorom sa tiež primiešavali biopalivá do nafty a benzínu, záujem, ale firma FAU ho nechcela predať.[50] Bohuslav Sobotka z pozície premiéra požiadal o prešetrenie prípadu ministerstvo financií, ktoré obratom poukázalo na už prebiehajúce riešenie dvoch kasačných sťažností spätých s prípadom u Najvyššieho správneho súdu .[51] Podľa Sabiny Slonkovej odposluch tiež svedčí o tom, že Andrej Babiš mal informácie z daňového konania, ktoré je neverejné a prebieha výhradne medzi daňovým subjektom a finančným úradom.[52] Na popud ministra vnútra Milana Chovanca sa prípadom zaoberá polícia.[53] Podľa ministra Jurečka by mala polícia vyšetriť, či sú nahrávky pravé, alebo ide o zostrihané kúsky zvukového záznamu.[54] Firma FAU následne spor s Finančnou správou vyhrala, pretože Najvyšší správny súd dovolanie tejto štátnej inštitúcie zamietol. Podľa právneho zástupcu FAU Alfréda Šrámka to otvára cestu k náhrade škody od štátu vo výške cez jednu miliardu korún.[55][56]

Babiš odmietol, že by finančnú a colnú správu zneužíval a úkoloval. Finančná správa sa vyjadrila, že pracuje samostatne na základe vlastných analýz, nie na základe zadania.[51]

Vlastníctvo a ovplyvňovanie médií

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2013, krátko potom, čo Agrofert uskutočnil akvizíciu vydavateľského domu Mafra, Andrej Babiš na tlačovej konferencii deklaroval: „Já můžu tady veřejně prohlásit na zdraví mojich čtyř dětí a dvou vnuček, že já v žádném případě nebudu nikdy zasahovat do práce redaktorů v Mafře.“[57] Počas mája 2017 sa však na anonymným twitterovom účte objavili nahrávky, na ktorých Andrej Babiš hovoril s vtedajším redaktorom Mladej fronty Dnes Markom Přibilom o pripravovaných článkoch. Na nahrávke majiteľ denníka diskutuje o tom, kedy by sa v novinách mali publikovať materiály proti ministrovi zdravotníctva Ludvíkovi a ministrovi vnútra Chovancovi. Andrej Babiš následne autenticitu nahrávok potvrdil, avšak je označil za zmanipulované so zámerom ho vyprovokovať. „On (Marek Přibil) mi tam něco podsouval, já jsem to kopal od sebe. Ten rozhovor byl nepříjemný, byla to provokace, teď už to vím.“[58] Zároveň podal trestné oznámenie.[59] Podľa právnika Aleša Rozehnala sa Babiš ovplyvňovaním obsahu zrejme dopustil trestného činu podplácania podľa § 332 tr. zák. ČR.[60] V reakcii na nahrávku vydali redaktori Mladej fronty Dnes a iDnes.cz spoločné vyhlásenie, v ktorom označujú správanie svojho kolegu za ojedinelý exces a požadujú, aby vedenie vydavateľstvo podobným situáciám zabránilo.[61] Redaktori, ktorí sa podpísali pod vyhlásenie, tvrdia, že hnutie ANO Andreja Babiša nemá akúkoľvek možnosť skryto ovplyvňovať alebo manipulovať obsah článkov v Mladej fronte Dnes alebo na iDNES.[61] Vyhlásenie podpísalo vyše 150 redaktorov.[61] Podľa svedectva novinára Jana Novotného, ktorý opustil redakciu Mladej fronty DNES, však Babiš volá samotným novinárom, zakazuje im témy, hovorí, čo môžu písať.[62] Šéfredaktor Jaroslav Plesl vraj upravuje texty podľa želania ministra financií.[62] Ďalší z bývalých novinárov Mladej fronty DNES, Martin Biben, tiež v otvorenej výpovede spochybnil, že by išlo o chybu jednotlivca. [62] Na stredu 10. mája 2017 bola kvôli kauze na návrh opozičnej ODS a TOP 09 zvolaná mimoriadna schôdza Poslaneckej snemovne.[63]

Ovplyvňovanie GIBS

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári a marci 2018 vykonalo Ministerstvo financií kontrolu GIBS (Generálná inšpekcia bezpečnostných zborov) len niekoľko dní potom, čo jej šéf Michal Murín odmietol údajnú výzvu premiéra v demisii Andreja Babiša k rezignácii. Štátne úrady pritom zvyčajne kontroluje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). K iniciácii tejto kontroly sa na pôde snemovne priznal sám Andrej Babiš. Podľa magazínu Neovlivní.cz sa tak dostal do obrieho konfliktu záujmov, keďže Polícia ČR ho vedie ako trestne stíhanú osobu. Pomocou personálnych zmien by tak mohol oslabiť vyšetrovateľa svojej trestnej kauzy Pavla Nevtípila. Podľa tvrdenia magazínu Neovlivní.cz Ministerstvo financií realizuje na GIBS " totalitnú inšpekčnú kontrolu", ktorá je v krajinách Európskej únie neprípustná a je definovaná v Podmienkach vstupu Českej republiky do EÚ v kapitole 28 - finančný kontrola. Ide o takúto kontrolu, ktorá je cielená, neplánovaná a vykonaná pre osobný, alebo politický záujem, čo sú znaky korupcie.[64][65] Pritom neexistuje žiadna zákonná možnosť odvolať Michala Murína z funkcie pokiaľ nie je trestne stíhaný, alebo proti nemu nie je vedená kárna žaloba. Andrej Babiš je napriek tomu rozhodnutý Murína odvolať z funkcie, alebo ho postaviť mimo službu. Lenka Zlámalová z Echo24 sa domnieva, že ide o policajnej puč.[66] Michal Murín napísal v otvorenom liste, že nevidí pre odvolanie jediný závažný dôvod.[67][68] Stanovisko zhodné s premiérom zastáva naopak najvyšší štátny zástupca Pavel Zeman, avšak ani on nepodal podnet na kárne riadenia a iba cituje opatrenia Olomouckého prokuratúry odovzdané premiérovi "k projednání případného kázeňského přestupku dle zákona č. 361/2003 Sb." (Zákon o služebním poměru příslušníků bezpečnostních sborů) založené na "chování v souvislosti s prověřováním úniků informací".[69] Podľa právnej analýzy listu, zo skutočností, ktoré Pavel Zeman Michalu Murínovi vytýka, žiadne pochybenie v rámci platných zákonov nevyplýva.[70] Počas apríla 2018 však Michal Murín avizoval odchod z GIBS a na konci toho istého mesiaca podľa zistení Neovlivní.cz oznámili zámer odísť zo svojich pozícií tiež policajný prezident Tomáš Tuhý, komisár Pavel Nevtípil, ktorý vyšetruje Babišovho kauzu Čapí hnízdo a tiež jeho šéf Miloš Trojánek.[71]

Výber Murínová nástupca Radima Dragouna považujú opozičnej strany za netransparentný. Zástupcovia ODS, Pirátov a KDU-ČSL prejavili výhrady k výberu členov komisie, ktorá Dragouna zvolila. Hoci Andrej Babiš prezentuje komisiu ako na ňom nezávislú, Forum24 proti tomu opisuje jeho (údajnej) väzby k členom komisie.[72]

Konflikt záujmov a zverenské fondy

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 bola schválená novela zákona o konflikte záujmov (159/2006 Zb.), Známa tiež ako Lex Babiš, ktorá vládnym činiteľom zakazovala vlastníctva médií a prijatie štátnych dotácií prostredníctvom ich firiem. V dôsledku toho Babiš v roku 2017 previedol svoje akcie spoločností Agrofert a SynBiol do dvoch zverenských fondov[73] s názvami AB private trust I a AB private trust II.[74]

Podľa štatútov zverenských fondov je Andrej Babiš jedinou oprávnenou osobou. To znamená, že pri ukončení správy zvereneckého fondu mu vydá správca všetok majetok. Štatúty obsahujú ustanovenia, ktoré Babišovi zakazuje počas jeho politickej činnosti uplatňovať na firmy vo fondoch svoj vplyv. Oprávnená osoba nie je oprávnená požadovať akékoľvek ďalšie informácie ani dávať akékoľvek pokyny či inak ovplyvňovať zvereneckého správcu alebo protektory. Babiš má podľa štatútov právo na informácie ohľadom hospodárenia holdingu, avšak len v rozsahu, ktorý zodpovedá menšinovému akcionárovi. Protektor, medzi ktorými je jeho manželka Monika, môžu nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa fondy alebo fondov a po správcovi si ich vyžiadať.[75]

Udeľovanie európskych dotácií firmám spojeným s koncernom Agrofert od doby schválenia vyššie zmienené novely českého zákona o konflikte záujmov sa stalo predmetom vyšetrovania Európskej komisie. Podľa audítorskej správy EK (z DG Regio, teda regionálnych fondov)[76], ktorej finálnu verziu dostali české úrady v decembri 2019, sa Babiš nachádza v konflikte záujmov aj napriek tomu, že svoje firmy vložil do zverenských fondov. Podľa nálezu EK sú fondy iba pokusom o obídenie zákona o stredu záujmov a Babiš svojej firmy aj naďalej ovláda. Audítori poukázali napríklad na to, že jedným z protektorov, majúcich dohľad nad riadením fondov, je Babišova manželka, u ktorej podľa audítorov nemožno predpokladať, že by konala v rozpore s Babišovými záujmami.[77] Európska komisia preto Česku zamietla dotácie v celkovej výške 284 miliónov korún, ktoré holding Agrofert získal alebo mal získať na dotáciách od 9. februára 2017.[78] Česko malo skrze ministerstvo pre miestny rozvoj poskytnúť vysvetlenie k tejto audítorskej správe do začiatku apríla 2020, s ohľadom na prebiehajúce pandémiu covidu-19 však požiadalo o odklad o dva mesiace a 29. mája 2020 ju odovzdalo stálemu zastúpeniu Českej republiky v Bruseli.[79]

Európsky parlament 16. júna 2020 schválil rezolúciu k možnému konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša a vyzval české úrady, aby konflikt záujmov vrcholných politikov bezodkladne začali riešiť. Babiš podľa textu rezolúcie stále kontroluje holding Agrofert a pritom má zároveň vplyv na rozdeľovanie európskych peňazí v Česku, čo "spochybňuje nezávislý a objektívny výkon jeho funkcie". Poslanci v texte tiež "rázne odsudzujú použitia urážlivých výrazov voči delegácii EP" od Babiša a označujú za neprijateľné, že europoslanci kvôli svojej práci dostávali (od nemenovaných ľudí) vyhrážky.[80] Česká vláda reagovala uznesením, že sa europoslanci textom rezolúcie čiastočne miešajú do vnútorných a politických záležitostí členského štátu.[81]

Závery auditu Európskej komisie, ktoré vyšli najavo na konci novembra 2020, mali potvrdiť konflikt záujmov Andreja Babiša u dotácií zo štrukturálnych fondov pre holding Agrofert. Podľa slov českého europoslanca Tomáša Zdechovského, pôsobiaceho vo výbore pre kontrolu rozpočtu, Európska komisia uviedla, že nepreplatí firmám okolo Agrofertu žiadne dotácie od leta 2018, keď vstúpila do platnosti sprísnené únijné pravidlá o konflikte záujmov, pričom pozastavenie únijných peňazí potrvá do doby, než Babiš stret záujmov vyrieši, a bude sa týkať aj fondov spojených s budúcim sedemročným rozpočtom a balíkom koronavirovej pomoci.[82]

Spoločnosť IMOBA

[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina Julius Šuman uverejnila začiatkom júna 2017 obsiahlu analýzu podnikateľských vzťahov okolo spoločnosti IMOBA. Analýza dochádza k záveru, že transakciami okolo spoločnosti si Andrej Babiš zo spoločnosti vyviedol cez daňové raje a firmy PLASTAGRA, FERTAGRA a Synbiol počas svojho pôsobenia na Ministerstve financií viac ako 2 miliardy korún, čo je hodnotené ako vyhýbanie sa dani z dividend a štát tak pripravil na daniach o viac ako 300 miliónov korún.[83][84][85]

Spolupráca s ÚOOZ

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa investigatívneho novinára Janka Krúpy sa stal Babiš v roku 2006 informátorom Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu (ÚOOZ).[86][87] Pôvodne Babiša útvar sledoval pre podozrenie, že by mohol byť zapletený do vraždy Františka Mrázka, dôležité postavy českého podsvetia, toto podozrenie sa však nepotvrdilo.[86] Babiš potom ponúkal jednému z detektívov buď peniaze, alebo kariérne rásť, nakoniec sa stal jeho informátorom.[86] V roku 2016 protestoval proti reorganizáciu policajných útvarov, v rámci ktorej bol ÚOOZ zlúčený s Útvarom odhaľovanie korupcie a finančnej kriminality]do Národnej centrály proti organizovanému zločinu.[88]

Demonštrácie a občianske výzvy proti Andrejovi Babišovi

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Milión chvíľok pre demokraciu
Jedna z prvých demonštrácií prebehla 10. mája 2017 aj v Brne.
Demonštrácia 23. júna 2019 v Prahe na Letnej volajúci po rezignácii Andreja Babiša z postu predsedu vlády sa počtom 250 tisíc účastníkov stala najväčšou v Česku od roka 1989.
Andrej Babiš si cez víkend (10. marca 2024) vyžiadal od svojich spolupracovníkov citlivé informácie o ministrovi zahraničných vecí Jánovi Lipavskom.

Dňa 10. mája 2017 sa na námestiach siedmich krajských miest Českej republiky konali demonštrácie za Babišovho odstúpenie z vládnych funkcií a Zemanová odstúpenie ako prezident. Dôvodom boli Babišovho "oligarchické maniere" a Zemanová "nepomenovateľné správanie".[89] Organizátorkou pražskej demonštrácia bola občianka Šárka Fialová.[89] V Prahe demonštranti zaplnili hornú polovicu Václavského námestia. Podľa odhadov organizátorov prišlo 20 až 30 tisíc protestujúcich, podľa Českého rozhlasu ich však bolo výrazne menej, odhadom 8 300.[90] Operátor T-Mobile odhadol počet demonštrujúcich na 19  tisíc.[91] V Brne protestovalo zhruba 4 000 ľudí, v Českých Budějoviciach, Liberci, Plzni, Olomouci a Zlíne to boli stovky ľudí.[89] Sám Babiš počet demonštrujúcich bagatelizoval slovami: "Z môjho pohľadu to nebola až taká veľká mäsa, to čo bolo na Václaváku, tak to mám toľko lajkov k jednému výroku v snemovni na Facebooku".[90]

Dňa 17. novembra 2017 odovzdala skupina študentov okolo Mikuláša Mináře osobne Andrejovi Babišovi výzvu "Chvilka pro Andreje",[92] v ktorej ho žiadali, aby po víťazstve ÁNO 2011 v parlamentných voľbách a v priebehu vedenia vlády dodržiaval svoje sľuby o zachovávanie demokracie.[93] Výzva obsahovala desať konkrétnych bodov, ktoré odkazovali na Babišovho predvolebné "zmluvu s občanov ČR". Študenti okrem iného žiadali, aby sa Babiš nechal vydať trestnému stíhaniu, aby predal svoje médiá a stať neriadil ako firmu. Počas prvých troch mesiacov od zverejnenia získala výzva viac ako 25 tisíc signatárov z radov študentov, profesorov, politikov, novinárov, bývalých chartistov aj  bežných občanov.[92] Andrej Babiš prejavil záujem sa s iniciátormi výzvy stretnúť, tí však následne vyjednávali podmienky takéhoto stretnutia - nechceli sa s ním totiž stretnúť za zatvorenými dverami v sídle hnutia ANO 2011, ale verejne.[92]

Po sto dňoch, 25. februára 2018, pri príležitosti 70. výročia komunistického puču v Česko-Slovensku, spustila tá istá skupina, novo pod hlavičkou spolku Milión chvíľok, z. s., kampaň Milión chvíľok pre demokraciu. Jej prvým projektom bola nová výzva nazvaná "Chvíľka pre rezignáciu". Andrej Babiša v nej označili za trestne stíhaného človeka vedeného ako agent ŠtB a vyzvali ko k odstúpeniu z jeho politických funkcií. Pôvodným cieľom bolo za sto dní nazbierať milión podpisov,[94] čo sa nepodarilo, ale do 5. júna 2018 výzvu podpísalo viac ako 254 tisíc ľudí[95] naprieč celou spoločnosťou vrátane radu známych osobností[96][97] a zber podpisov pokračoval aj ďalej, takže do konca júna 2019 bolo už signatárov vyše 420 tisíc.[98]

Ďalšie tri demonštrácie zvolala iniciatíva Milión chvíľok pre demokraciu na prelome mája a júna 2018.

21. augusta 2018 bol na pietnej spomienke udalostí augusta 1968 pred českým rozhlasom Andrej Babiš vypískán viac než pětisetčlenným skandujúcimi davom. Jeho prejav, aj prejav šéfa snemovne Radka Vondráčka, bol prehlušený piskotom.[99]

15. novembra 2018 sa kvôli trestnému stíhaniu Andreja Babiša aj nejasností okolo únosu jeho syna konala demonštrácia na Václavskom námestí poriadaná aktivistickú skupinou AUVA. Zúčastnilo sa jej až 5000 ľudí, ktorí volali po demisii Andreja Babiša.[100]

Ďalšie protestné zhromaždenie požadujúcich demisiu premiéra Babiša už prebiehala takmer výhradne v réžii spolku Milión chvíľok, prípadne v spolupráci s ním. V novembri 2018 sa ľudia zišli na dvoch demonštráciách oi. Aj v súvislosti s čerstvo prezentovanými správami o údajnom únose premiérovho syna na ruskom okupovaný polostrov Krym.[101] Výmena na poste ministra spravodlivosti, kde bola v kontroverznej situácii na miesto Jana Kněžínka dosadená Marie Benešová, odštartovala na jar budúceho roka sériu demonštrácií konajúcich sa každý týždeň od 29. apríla do 11. júna 2019. Séria protestov vyvrcholila pred letnými prázdninami 23. júna 2019 demonštrácií s názvom "Je to na nás!" vykonávanú na Letenskej pláni v Prahe, ktorej sa zúčastnilo približne 250 tisíc ľudí a stala sa tak najväčšou v českej histórii od revolučných zhromaždenia z 25. a 26. novembra 1989.

Ďalšou veľkou demonštráciou proti Andrejovi Babišovi zvolal spolok Milión chvíľok na 16. novembra 2019 opäť na Letnú.[102]

Zelená perla 2013

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 dostal anticenu Zelená perla 2013 za svoj výrok: „My se jednou asi z té demokracie poděláme, všichni. Jak jinak totiž vysvětlit to, že se tu k dálnici vyjadřuje i jezevec, ekologický terorista a taky každý starosta chce mít výjezd.“[103]

Bludný balvan 2018

[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 2019 dostal spolu s  Tomio Okamurom, Věrou Adámkovou a "ďalšími hviezdami politického neba" zlatý bludný balvan v  kategórii družstiev za "bľabotania a šírenie hlúpostí v oblasti zdravotníctva a vedy". Počas laudatia boli spomenuté jeho výroky o homeopatikách v relácii Otázky Václava Moravce.[104]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Babiš se prý s StB nespolčil vědomě, soud odročen na duben [online]. ceskatelevize.cz, 2014-01-30, [cit. 2015-05-31]. Dostupné online.
  2. ↑ PAVEC, Michal. Babiš vládne i slovenským boháčům. Díky dvojímu občanství. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2014-11-04. Dostupné online [cit. 2021-11-22]. ISSN 1213-1385.
  3. ↑ a b Babišův soud kvůli StB – agent Bureš figuruje ve 12 spisech [online]. Echo24.cz, 15 May 2014, [cit. 2014-07-23]. Dostupné online. (Czech)
  4. ↑ Někdejší člen KSČ někomu předhazuje práci v Občanském fóru [online]. www.echo24.cz, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b c Andrej Babiš životopis. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra). Dostupné online [cit. 2023-11-09].
  6. ↑ Hospodářské noviny – ihned.cz. Dostupné online.
  7. ↑ Popularita politických osobností v lednu 2017 | Stem.cz [online]. www.stem.cz, [cit. 2017-10-17]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ České voľby : Andrej Babiš bude kandidovať za prezidenta. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-10-30. Dostupné online [cit. 2022-10-30]. ISSN 1336-720X.
  9. ↑ Marek Přibil: Exkluzivní žebříček TÝDNE: Známe 111 nejbohatších Čechů, tyden.cz, 17. 10. 2012
  10. ↑ Profil A. Babiše na www.forbes.com z 19. 9. 2013 (po anglicky)
  11. ↑ Profil A. Babiše na www.forbes.com, prístup: 23. októbra 2017 (po anglicky)
  12. ↑ ČTK. Tvrdší pravidla o střetu zájmů. Sněmovna schválila zpřísnění „lex Babiš“. Deník.cz, 2023-06-16. Dostupné online [cit. 2024-06-11]. (po česky)
  13. ↑ Lex Babiš prošel. Zákon měl platit až pro budoucí ministry, zneužili ho, zlobí se šéf ANO | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2016-11-29, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ Babiš byl ve střetu zájmů, stíhat ho za to ale nelze, říká evropský žalobce - Seznam Zprávy [online]. www.seznamzpravy.cz, 2024-04-14, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ BERGER, Vojtěch. Kampaň ANO poprvé bez Mafry. Babišovi pomáhá Šlágr, XTV i vlastní podcast [online]. HlídacíPes.org, 2024-06-04, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online. (po česky)
  16. ↑ ČTK. Tvrdší pravidla o střetu zájmů. Sněmovna schválila zpřísnění „lex Babiš“. Deník.cz, 2023-06-16. Dostupné online [cit. 2024-06-11]. (po česky)
  17. ↑ Slovenský soud rozhodl: Český premiér byl udavač StB – [online]. 2018-02-13, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  18. ↑ Nové důkazy: našly se záznamy o Babišových hlášeních StB - E15.cz [online]. 2013-10-18, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  19. ↑ Andrej Babiš podle archívu podepsal spolupráci s StB [online]. 2011-12-03, [cit. 2018-02-13]. Dostupné online.
  20. ↑ Ústav pamäti národa, registr KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava, záznam číslo 25085. Dostupné online.
  21. ↑ a b Aktuálně.cz. Kompletní spis spolupracovníka StB Andreje Babiše [online]. 2013-09-13, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online.
  22. ↑ SIVOŠ, Jerguš. XII. správa ZNB. Dokumenty k činnosti Správy kontrarozviedky v Bratislave v rokoch 1974-1989. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2008. 638 s. Dostupné online. ISBN 978-80-969296-9-6. Kapitola 2.5, s. 73.
  23. ↑ Echo24. Babiš vyhrál 'agentský soud'. Ústav paměti národa se odvolá [online]. 2014-06-26, [cit. 2014-06-26]. Dostupné online.
  24. ↑ obr. Soud očistil Babiše. Možná by se někteří lidé měli omluvit, řekl ministr [online]. 2014-06-26, rev. 2014-06-26, [cit. 2014-06-26]. Dostupné online.
  25. ↑ jw, kop. Babiš byl ve svazcích StB neoprávněně, potvrdil odvolací soud [online]. iDNES.cz, 2015-06-30, [cit. 2015-10-12]. Dostupné online.
  26. ↑ ČTK; iDNES. Babiš a StB. Ústav spor nevzdává, podal dovolání nejvyššímu soudu [online]. 2015-11-12, rev. 2015-11-13, [cit. 2015-11-22]. Dostupné online.
  27. ↑ Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 285/2017-163 [online]. Košice: Ústavný súd SR, 2017-10-12, [cit. 2019-01-24]. Dostupné online.
  28. ↑ Ústav pamäti národa dosiahol prelomové rozhodnutie na Ústavnom súde SR [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-01-24]. Dostupné online.
  29. ↑ a b Potopil Ústavný súd Babiša?. Pravda.sk, 2017-10-12. Dostupné online [cit. 2017-10-13].
  30. ↑ Babiš žaluje slovenský list Nový Čas, žádá milion eur | ČeskéNoviny.cz [online]. [Cit. 2018-04-26]. Dostupné online. (po česky)
  31. ↑ GRIČOVÁ, Andrea. Chtěl vysoudit 26 milionů. Nyní ale Babiš žalobu na bývalého agenta StB stáhl [online]. 2019-01-17, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (po česky)
  32. ↑ Hospodářské noviny [online]. Hospodářské noviny, 2016-03-12, [cit. 2016-03-13]. Dostupné online. (po česky)
  33. ↑ Anonymní akcie, dotace, kritika auditorů. Časová osa kauzy Čapí hnízdo
  34. ↑ ČT24: Čapí hnízdo vlastnily mé dospělé děti s bratrem partnerky, řekl Babiš
  35. ↑ PERGLER, Tomáš. Babiš – Příběh oligarchy. Praha : Mladá fronta, 2014. 184 s. ISBN 978-80-204-3445-6.
  36. ↑ Kauza Čapí hnízdo: obě Babišovy děti tvrdí, že jsou duševně nemocné. Vyšetřovatelé jim to nevěří. iROZHLAS. Dostupné online [cit. 2018-11-13]. (po česky)
  37. ↑ a b ZLÁMALOVÁ, Lenka. Babiš najednou objevil 668 milionů osobních nezdanitelných příjmů. Echo24.cz, 2017-01-24. Dostupné online [cit. 2014-01-29]. ISSN 2336-4971.
  38. ↑ a b c d Deník.cz, Babiš pro Deník: Nákupem dluhopisů od Agrofertu jsem daně nekrátil, 4.1.2017
  39. ↑ Emisní podmínky dluhopisů CZ0003509507 na kurzy.cz
  40. ↑ iDnes.cz, Babiš čelí trestnímu oznámení za krácení daní skrze korunové dluhopisy, 4.1.2017
  41. ↑ Deník E15.cz, Kde jste vzal peníze na dluhopisy Agrofertu, ptal se Babiše poslanec ČSSD, 19.ledna 2017
  42. ↑ Rozhodnutí NS, spisová značka 15 Tdo 294/2009
  43. ↑ http://www.ceskatelevize.cz/porady/1142743803-reporteri-ct/217452801240004/
  44. ↑ https://video.aktualne.cz/dvtv/reporterka-ct-babis-ceka-ze-o-nem-budeme-tocit-hezke-medailo/r~80ad68dae89011e6a8cc002590604f2e/
  45. ↑ https://www.novinky.cz/domaci/428126-babisuv-pindik-a-sorry-jako-bavi-cesko.html
  46. ↑ http://echo24.cz/a/izr2K/ministrovy-dluhopisy-inspirovaly-lidovou-tvorivost
  47. ↑ Premiér Babiš bude vyšetřován kvůli nelegálním únikům informací z ČEZ. Forum 24. Dostupné online [cit. 2018-08-24]. (po česky)
  48. ↑ Z nahrávky vyplývá, že Finanční správa zlikvidovala firmu FAU, která se znelíbila Babišovi [online]. Echo24.cz, [cit. 2017-08-27]. Dostupné online.
  49. ↑ Naši klekli na tu FAU, říká na další nahrávce Babiš. Firma skončila podle soudu nezákonně v konkurzu Zdroj: http://www.lidovky.cz/firma-fau-skoncila-v-konkurzu-sikana-je-to-babisova-prace-brani-se-firma-13m-/zpravy-domov.aspx?c=A170827_145825_ln_domov_ele [online]. Lidovky.cz, [cit. 2017-08-27]. Dostupné online.
  50. ↑ Naši klekli na FAU Přerov, říká Babiš na nahrávce o firmě, kterou přivedla finanční správa do konkurzu [online]. Hospodářské Noviny, [cit. 2017-08-27]. Dostupné online.
  51. ↑ a b Babiš odmítá zneužití Finanční správy, Sobotka žádá o prověření [online]. ČTK, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
  52. ↑ Naši klekli na FAU. O čem svědčí nejnovější nahrávka Babiše – [online]. [Cit. 2017-08-28]. Dostupné online. (po česky)
  53. ↑ BESSER, Vilém. Policie se zabývá nahrávkou Babiše, podle které měl zneužít Finanční správu. Forum24, 2017-08-29. Dostupné online [cit. 2017-08-29]. (po česky)
  54. ↑ Z nahrávky vyplývá, že Babiš měl informace o živých případech, tvrdí Jurečka - Echo24.cz. Echo24, 2017-08-28. Dostupné online [cit. 2017-09-26]. (po česky)
  55. ↑ ČTK, Echo24,. Firma, na kterou „klekl“ Babiš, vyhrála spor s finanční správou - Echo24.cz. Echo24, 2017-11-30. Dostupné online [cit. 2017-12-01]. (po česky)
  56. ↑ HOVORKA, Michael. Daňoví poplatníci zřejmě zaplatí kvůli zajišťovákům miliardu korun [online]. 1. 12. 2017. Dostupné online.
  57. ↑ Babiš: ‚Prohlašuji na zdraví mých dětí, že nikdy nezasáhnu do práce Mafry‘ [online]. [Cit. 2017-05-07]. Dostupné online.
  58. ↑ Babiš přiznal, že na nahrávkách s novinářem hovoří on, trvá ovšem na tom, že jsou zmanipulované [online]. 2017-05-05, [cit. 2017-05-06]. Dostupné online.
  59. ↑ Babiš kvůli kompromitujícím nahrávkám a odposlechům podal trestní oznámení [online]. E15.cz, 2017-05-04, [cit. 2017-05-07]. Dostupné online.
  60. ↑ ROZEHNAL, Aleš. Ovlivňováním obsahu MF Dnes se Babiš zřejmě dopustil trestného činu [online]. 2017-05-04, [cit. 2017-05-08]. Dostupné online.
  61. ↑ a b c Anticharta z Mafry. Babiš nás neovlivňuje, tvrdí novináři [online]. 2017-05-04, [cit. 2017-05-07]. Dostupné online.
  62. ↑ a b c ZÁVADA, Michal. Další svědectví z Mf Dnes. Babiš volá novinářům a říká, co mají dělat, Plesl upravuje texty [online]. 2017-05-06, [cit. 2017-05-07]. Dostupné online.
  63. ↑ http://echo24.cz/a/wf5yW/babisovo-zneuzivani-medii-bude-resit-snemovna-na-mimoradne-schuzi [online]. 2017-05-05, [cit. 2017-05-07]. Dostupné online.
  64. ↑ Totalitní kontrola: Termín, který naplnilo zakleknutí na GIBS. neovlivni.cz. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. (po česky)
  65. ↑ Kapitola 28: Finanční kontrola. Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. Archivované 2018-03-17 z originálu. (Euroskop)
  66. ↑ ZLÁMALOVÁ, Lenka. Babiš rozjel policejní puč [online]. 2018-03-16, [cit. 2018-03-18]. Dostupné online.
  67. ↑ VAVERKOVÁ, Karolína. Není důvod, abych rezignoval, píše šéf GIBS Murín svým podřízeným - Echo24.cz. Parameter "periodikum" je povinný!, 2018-03-20. Dostupné online [cit. 2018-03-20]. (po česky)
  68. ↑ DOKUMENT: Dopis šéfa GIBS Michala Murína kolegům. Novinky.cz. Dostupné online [cit. 2018-03-20]. (po česky)
  69. ↑ Dokument: Munici proti GIBS dodal Babišovi nejvyšší žalobce Zeman – [online]. [Cit. 2018-03-21]. Strana 6 dopisu. Dostupné online. (po česky)
  70. ↑ Materiál státních zástupců proti Murínovi obsahuje paradoxy i dvojí metr. Nahrává Babišovi. Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online [cit. 2018-03-23]. (po česky)
  71. ↑ Murínem to nekončí. Odchod řeší i policisté z kauzy Čapí hnízdo – [online]. [Cit. 2018-05-01]. Dostupné online. (po česky)
  72. ↑ Výběr nového ředitele GIBS byl netransparentní, provázejí ho pochybnosti. Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online [cit. 2018-08-24]. (po česky)
  73. ↑ https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2028378-babis-prevedl-agrofert-do-sverenskeho-fondu-dohlizet-na-nej-bude-i-jeho-partnerka
  74. ↑ https://web.archive.org/web/20171217014601/https://www.agrofert.cz/akce-a-aktuality/detail-aktuality/akcionar-informoval-vedeni-agrofertu-a-synbiolu-o-vlozeni-akcii-do-sverenskych-fondu
  75. ↑ Anatomie Babišových svěřenských fondů: premiér je jediný obmyšlený, může být správcem Agrofertu [online]. iROZHLAS, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po česky)
  76. ↑ Další audit k Babišovi je hotov. Potvrzuje střet zájmů – [online]. neovlivni.cz, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
  77. ↑ Problémem je manželka i pochybení v projektech. Čtěte to nejdůležitější z auditu | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2019-12-05, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po česky)
  78. ↑ Evropský audit: Česko by mělo vrátit 284 milionů, které přidělilo v rozporu se zákonem o střetu zájmů [online]. iROZHLAS, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po česky)
  79. ↑ www.seznamzpravy.cz, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
  80. ↑ Evropský parlament drtivou většinou schválil rezoluci proti Babišovi - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
  81. ↑ ČTK. Babišův střet zájmů: Vláda se ohradila proti rezoluci Evropského parlamentu. Deník.cz, 2020-06-29. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. (po česky)
  82. ↑ ČTK. Evropští auditoři trvají na svých závěrech. Babiš je ve střetu zájmů, konečná verze zprávy dorazí do Česka v lednu [online]. Hospodářské noviny (iHNed.cz), 2020-11-30, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. (po česky)
  83. ↑ ČERNÝ, Jakub. Babiš se vyhnul dani 300 milionů, vyvedl 2 miliardy a roky podnikal v daňovém ráji [online]. Forum 24, 5.6.2017, [cit. 2017-06-14]. Dostupné online.
  84. ↑ Julius Šuman se ozval. Prověřil Babišovu Imobu. Co zjistil? Tunelování, daňové ráje…, Forum24
  85. ↑ Petr Holub, Šumanův objev: kde Babiš ukryl před státem 10 miliard, Echo24, 4. června 2017
  86. ↑ a b c KAISER, Daniel. Boj proti organizovanému řevu. Echo24, 2016, roč. III, čís. 24, s. 8-13. ISSN 2336-4971.
  87. ↑ KROUPA, Janek. Policejní kontakty inženýra Babiše [online]. 2016-06-11, [cit. 2016-07-04]. Dostupné online.
  88. ↑ zpe. Babiš píše Sobotkovi: Byl jste obelhán, za reorganizaci policie odmítáme nést vládní odpovědnost [online]. 2016-06-10, [cit. 2016-09-04]. Dostupné online.
  89. ↑ a b c Lidé demonstrovali proti Babišovi a Zemanovi. Zaplnili půlku Václaváku [online]. [Cit. 2017-05-10]. Dostupné online.
  90. ↑ a b CIBULKA, Jan; KOČÍ, Petr; ZLATKOVSKÝ; POSPÍŠIL, Jan. Ani 30, ani 20 tisíc. Spočítali jsme demonstranty proti Babišovi [online]. 2017-05-11. Dostupné online.
  91. ↑ ZELENKA, Jakub. Na Václaváku demonstrovalo 19 tisíc lidí, naznačují data operátora. Policie o číslech stále mlčí [online]. 2017-05-11, [cit. 2017-05-12]. Dostupné online.
  92. ↑ a b c Chvilka pro Andreje [online]. www.chvilkaproandreje.cz, [cit. 2018-01-02]. Dostupné online.
  93. ↑ red. Splňte své sliby, vyzývají studenti Babiše. Chtějí sehnat milion podpisů [online]. 2017-12-24, [cit. 2018-01-02]. Dostupné online.
  94. ↑ Lidé se bouří proti Babišovi: Chceme, aby se vzdal funkce! Iniciativa plánuje za 100 dní nasbírat milion podpisů [online]. [Cit. 2018-03-01]. Dostupné online. Archivované 2018-03-01 z originálu. (po česky)
  95. ↑ "Už nás nebabiš!" Tisíce lidí protestovaly proti stíhanému Babišovi a vládě s podporou KSČM | Aktuálně.cz [online]. 2018-06-05, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po česky)
  96. ↑ Milion chvilek pro demokracii [online]. www.milionchvilek.cz. Dostupné online.
  97. ↑ Petici za odstoupení Babiše podepsalo 157 tisíc lidí. A také řada umělců, vědců a dalších osobností [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online. Archivované 2020-05-28 z originálu. (po česky)
  98. ↑ Milion chvilek | Milion chvilek pro demokracii [online]. Milion Chvilek, z. s., [cit. 2019-07-01]. Dostupné online.
  99. ↑ Babiše vypískali u rozhlasu. Dalo se čekat, že vyvolá reakci. Pro pietu se nehodí, říká pamětník | Aktuálně.cz. Aktuálně.cz, 2018-08-21. Dostupné online [cit. 2018-08-24]. (po česky)
  100. ↑ Na Václavském náměstí tisíce lidí demonstrovaly proti Babišovi - videopřenos. ceskenoviny.cz, 2018-11-15. Dostupné online [cit. 2018-11-16]. (po česky)
  101. ↑ Tisícovka lidí demonstrovala proti Babišovi [online]. [Cit. 2019-05-16]. Dostupné online.
  102. ↑ Musíme zůstat v pohotovosti, řekl Minář zaplněné Letné. Na listopad ohlásil další demonstraci [online]. 2019-06-23, [cit. 2019-07-01]. Dostupné online. (po česky)
  103. ↑ Ropákem roku je prezident Zeman, Zelenou perlu získal Babiš
  104. ↑ Přehled Bludných balvanů za rok 2018 [online]. [Cit. 2019-03-23]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VALKO, Dušan. Počestný Andrej Babiš : prípad I. 1. vyd. Zvolen : FOTO Badinka, 2002. 125 s. ISBN 80-968830-0-3.
  • HANZELKA, Karel; KUCHAŘOVÁ, Kateřina; VOŘECHOVSKÝ, Vladimír. O Babišovi bez Babiše : 14 rozhovorů z roku 2014. Praha : Agrofert, 2014. 95 s. ISBN 978-80-260-6639-2.
  • KOLÁČEK, Luboš Y. 13. komnaty Andreje Babiše. Praha : Petrklíč, 2014. 209 s. ISBN 978-80-7229-535-7.
  • PERGLER, Tomáš. Babiš : příběh oligarchy. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 2014. 162 s. ISBN 978-80-204-3445-6.
  • LEMEŠANI, Tomáš. Z Bureše Babišem. Bratislava : Independent Media, 2017. 208 s. ISBN 978-80-972789-3-9.
  • VLASATÁ, Zuzana; PATOČKA, Jakub. Žlutý baron : skutečný plán Andreje Babiše: zřídit stát jako firmu. 1. vyd. Brno : Referendum, 2017. 166 s. ISBN 978-80-270-1674-7.
  • KMENTA, Jaroslav. Boss Babiš. 1.. vyd. Nymburk : JKM – Jaroslav Kmenta, 2017. 349 s. ISBN 978-80-87569-32-0.
  • HOVORKOVÁ, Johana; ŠAFR, Pavel. Obrana před Babišem. 1. vyd. Trnová : Bourdon, 2018. 212 s. ISBN 978-80-7611-004-5.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrej_Babiš&oldid=7877010“