Preskočiť na obsah

Chrám Matky Božej v Paríži (román)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám Matky Božej v Paríži
Notre-Dame de Paris

Ilustrácia z prvého vydania knihy v roku 1831
Autor Victor Hugo
Pôvodný jazyk francúzsky
Krajina vydania Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania Gosselin
Dátum 1. vydania originálu 14. január 1831
Ilustrátor originálneho vydania Alfred Barbou
Literárny smer romantizmus
Literárny žáner (historický) román
Slovenské vydania knihy
Ďalšie odkazy
Commons Chrám Matky Božej v Paríži

Chrám Matky Božej v Paríži (franc. Notre-Dame de Paris) je román od francúzskeho spisovateľa Victora Huga, ktorý sa odohráva v Paríži v roku 1482. Podnetom pre napísanie Chrámu matky božej bolo preskúmanie života spoločenských vrstiev a tried tých čias, opičiacich sa po upadajúcej šľachte, kňazov i študentov a porovnanie so životom vtedajšej doby, zmietanej v sociálnych a politických zmätkoch a recidívach tyranských mocí.

Hlavné postavy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Quasimodo – zvonár v Chráme Matky Božej
  • Claude Frollo – kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda
  • Esmeralda – cigánka, ktorá tancovala na námestí
  • Phoebus – veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda
  • Pierre Gringoire – básnik a cigánkin „manžel na štyri roky“.

Dejová línia

[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!
Jedna z ilustrácii francúzskeho vydania z roku 1889.
Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína.

Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný krik. Temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej s veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Chudáka ovešali handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za „kráľa bláznov.“ Hrbáč nič nechápal, pretože bol hluchý.

Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový „kráľ bláznov“ zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný s ním poslušne odišiel. Bol to Frollo.

Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no niečo znovu upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na „to“ v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali.

Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, sa pustil poloprázdnymi uličkami Paríža. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. V slepej uličke uvidel, ako sa čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha pokúša uniesť kričiacu Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu už odpustiť. Pierre sa holými rukami pustil do tej „ohavy“ menom Quasimodo. Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom. Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila.

Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho „brlohu“ zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou ho mohol zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už lúčil so životom. Vtom začul hlas: „Ja sa zaňho vydám.“ Hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil, Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu a rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozpadol na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky.

Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor s dušou dieťaťa tu bol zvonár. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval: Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú miloval. Lenže čo Quasimodo netušil bolo, že „jeho cigánku“ miloval aj Frollo.

Hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulovečerný útok na cigánku. A keďže bol Quasimodo hluchý a nerozumel sudcovým otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac (za pohŕdanie súdom) – bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve. Na tomto námestí stála asi tristoročná veža – cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka – nazývaná aj Gudula (pre pochopenie deja dôležitá postava). Tá sa tu zatvorila a živorila už 16 rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred 16-timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak, považovali za cigánku.

Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala. Phoebus ale na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny – snúbenice sa zhodou okolností znovu stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u „Falourdelky“. O tejto schôdzke sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať.

Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však nebránila – ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Phoebus však v skutočnosti mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili.

Zamilovanú Esmeraldu zatvorili do väzenia. Pobyt v temnici ju presvedčil, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že on ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietla. Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu – cigánku nielen z vraždy, ale za pomoci mučenia sa „priznala“, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením.

Okolo popraviska sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto „divadlo“ sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. Preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu, zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no časom si na ten pohľad zvykla. Aj keď si už cigánka-tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo.

Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále.

Počas týchto príprav bol rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu znovu potvrdený. Noc pred vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo. Všemožne sa bránil, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov a olova útočníkov neodradila. Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona ho znovu odmietla.

Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži – cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda, a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá pochopila, že našla svoju dcéru – a Esmeralda svoju matku. Keď znovunájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno.

Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a cigánku z nej vytiahnuť. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu krátko nato obesili.

Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu a ten sa po páde zabil.

Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadali. Jedna bola útla; druhá ju objímala, bola veľká a na chrbtici mala zvláštny hrb.

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_Matky_Božej_v_Paríži_(román)&oldid=7872497“