Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky (Miroľa)
| Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky | |
.jpg) | |
| Patrocínium: Pokrov presvätej Bohorodičky | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Obec | Miroľa |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | Gréckokatolícka |
| - archieparchia | Prešovská |
| - dekanát | Svidník |
| - farnosť | Hunkovce |
| Súradnice | 49°19′44″S 21°43′59″V / 49,328889°S 21,733056°V |
| Materiál | drevo |
| Výstavba | 1746 |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - súčasť | Východoslovenské drevené kostoly |
| - dátum vyhlásenia | 1968 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 223 |
| - dátum zápisu | 7. 3. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Temple of the Protection of the Mother of God, Miroľa | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky je drevená gréckokatolícka cerkev v obci Miroľa v okrese Svidník. Chrám je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1968.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Trojpriestorová drevená cerkev lemkovského typu z roku 1770 je postavená na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bola poškodená a o rok znovu rekonštruovaná obyvateľmi obce. Dnešná podoba sakrálneho objektu vznikla tak, že k pôvodnej lodi a presbytériu sa neskôr dobudovala hranolová veža (čoby s gotickým charakterom).
Do areálu cerkvi sa vchádza cez vstupnú bráničku s osembokou nízkou kužeľovou strieškou, prikrytou šindľom. Nad presbytériom je valbová strecha, spojená s loďou. Nad loďou je dvojstupňová šindľová stanová strecha. Na hrebeňoch vyčnievajú osemhranné makovičky (elipsovito-kruhové), šindľové konštrukcie s valcovitými nadstavcami, nesúcimi vežičky, v tvare hrušky (zaoblený kónus) s kovovými krížmi.
Vo vstupnej časti cerkvi v podveží (babinci), sa nachádzajú historické artefakty ako napríklad: niekoľko vzácnych kníh s dobovými zápismi v azbuke, pláštenica – obraz Krista v hrobe na plátne určený na procesiu (bola objavená pri rekonštrukcii oltára) a taktiež práca miestnych majstrov, ručne kované klince.
V interiéri je ikonostas so štvorradovou architektúrou z obdobia výstavby cerkvi, v ktorom sú výrazné sýte farby. Ikony sú rozvrstvené do štyroch radov nad sebou. Prvý, hlavný rad je začlenený medzi cárske a diakonské dvere a obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodegetrie, ikona Ježiša Krista (Kristus vševládca, je zobrazený len hornou časťou tela, v polpostave, v ľavej ruke drží otvorený evanjeliár, pravou rukou žehná) a ikonu Ochrany svätej Bohorodičky. V druhom rade sú ikony hlavných cirkevných sviatkov v strede s ikonou Poslednej večere. V treťom rade sú ikony všetkých apoštolov, v ktorom ústrednou je ikona Pantokrata, božského vládcu s krátkou briadkou a dlhými vlasmi. Ježiš Kristus je zobrazený frontálne v celej postave, v purpurovom ruchu ozdobený modrou ramennou stuhou (Na purpurovom ruchu je modrá kruhová stuha s tromi hnedými rovnoramennými krížmi. Jej dĺžka je až pod kolená na úroveň spodného okraja ruchu). Stuha na ramenách Ježiša Krista symbolizuje dobrého pastiera, ktorý prináša stratenú ovcu na ramenách späť do svojho košiara, medzi pevných a poslušných veriacich. Hlavu mu obopína mandorla (svätožiara). Pravou rukou dáva požehnanie, a v ľavej ruke drží modré zemité jablko. Štvrtý rad prorokov pozostáva z dvanástich medailónov v šiestich nadstavcoch. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania. Pri kríži je Bohorodička a sv. evanjelista Ján.
V ostení otvoru diakonských dverí nie sú vsadené dvere. Na konštrukcií cárskych, dvojkrídlových dverí sú medailóny – so štyrmi evanjelistami a na ďalších dvoch sú vyobrazené výjavy zo Zvestovania.
V lodi cerkvi sa nachádza okrem ikonostasu aj niekoľko prenosných ikon zo 17. storočia, ktoré sú zo staršej drevenej cerkvi. Medzi nimi je aj ikona Zosnutia presvätej Bohorodičky. Ikonostas bol v 70. rokoch 20. stor. reštaurovaný. Prestol (oltár) je z 18. storočia.
V dvadsiatom storočí bola realizovaná prvá oprava cerkvi v roku 1945, po skončení druhej svetovej vojny. Cerkev bola delostreleckou a mínometnou streľbou pri Karpatsko-duklianskej operácii poškodená. Ikonostas bol reštaurovaný v 70. rokoch 20. storočia. Dnes sú postupne renovované ikony v chrámovej lodi. Do pôvodného stavu bol uvedený oltár, ktorý lemuje rustikálno-rokokový vyrezávaný rám s obrazom Krista nesúceho kríž. V rokoch 2005-2008 pri realizovaní projektu „Obnovme si svoj dom“ bola vykonaná kompletná prestavba drevenej cerkvi.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Južný pohľad -
Celkový pohľad -
Zvonica
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-09]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-09]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov : PETRA n.o., 2007, s. 84-93: "MIROĽA, Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1770, NKP". ISBN 978-80-8099-010-7.
- Syrový, B.: Architektura, Oborové endyklopedie SNTL., SNTL, Praha 1973.
- Herout, Jaroslav: Slabikář návštěvníků památek,Naše vojsko, 1980.
- Baleka, Jan: Výtvarné umění malířství/sochařství/grafika. Výkladový slovník, Academia. Praha 1997. (ISBN 80-200-0609-5)
- Dudáš M. a kol.: Drevené kostoly. Edícia Kultúrne Krásy Slovenska. Vyd. Dajama, Bratislava, 2007 (ISBN 80-89226-14-0)
- Dejiny ruského umenia : od začiatkov po súčasnosť. Preklad Elena Chmelová. 1. vyd. Bratislava : Pallas, 1977. 400 s. S. 83.
- Koch Wilfried: Malý lexikon architektúry , Tatran Bratislava 1975, str. 209.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky (Miroľa)
