Chrám svätého Demetera (Peštera)
| Chrám svätého Demetera | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na areál chrámu zo severovýchodu
| |
| Patrocínium: Demeter Solúnsky | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Pazardžik |
| Okres | Peštera |
| Mesto | Peštera |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°02′04″S 24°17′58″V / 42,034444°S 24,299444°V |
| Dĺžka | 29,44 m |
| Šírka | 18 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| - počet kupol | 3 |
| Architekti | Kuzman Mičov, Petăr Kazov |
| Výstavba | 1825 – 1831 |
| - dokončenie | 1831 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Demetrius church, Peshtera | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Demetera (bulh. Църква „Свети Димитър“ – Cărkva „Sveti Dimităr“),[1][2][3][4][5][6] alebo Chrám svätého Demetera veľkomučeníka (bulh. Църква „Свети Димитър Великомъченик“ – Cărkva „Sveti Dimităr Velikomăčenik“)[7] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v meste Peštera v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][7][4][5][6]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavená na mieste staršieho dreveného chrámu.[3]
S výstavbou sa začalo v roku 1825[2][6][3][5] a budova bola dokončená v priebehu roku 1831.[1][6][2][4][3][5][7]
Chrám bol postavený vďaka darom remeselníckych cechov z Peštery, ktorá v tom čase prosperovala.[5] Hlavní ktitori (sponzori) výstavby boli Dimităr Kuštov, Nikola Torbov a Kuzma Mičuv.[2]
V súčasnosti je budova funkčným chrámom bulharskej pravoslávnej cirkvi[5][6] a je hlavným farským chrámom pešterského duchovného obvodu.[6][5]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je jedným z troch historických obrodeneckých pravoslávnych chrámov v meste Peštera.[1][2]
Chrám postavil bracigovský staviteľský majster Petăr Kazov,[4][7][5][7] podľa projektu pešterského architekta Kuzmana Mičova.[4] Budova je typickým predstaviteľom bracigovskej staviteľsko-architektonickej školy.[5][4]
Klenba a kupoly sú postavené z tehál, zatiaľ čo steny chrámu sú z kameňa.[5][7] Rozmery budovy sú 29,44 x 18 metrov.[4]
Ide o trojloďovú budovu[5][4][7] s tromi kupolami (pričom centrálna je väčšia než dve bočné)[5][4][7] a apsidou.[4]
Budova chrámu má celkovo tri vchody: na severnej, južnej a na západnej strane, pričom pred každým z vchodov sa nachádza portikus.[4] Jednotlivé portiky boli v roku 1866 vzájomne prepojené arkádou.[4] Vznikla tak nižšia vonkajšia arkádová predsieň, tvorená kamennými stĺpmi, ktoré sú v hornej časti spojené s polkruhovými arkádami.[5][7]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Chrámové lode sú od seba oddelené dvomi radami kamenných stĺpov,[5][4] ktoré sú vo vrchnej časti spojené polkruhovými arkádami,[4][7] ktoré podopierajú[7] masívnu polvalcovú klenbu,[7][4] zhotovenú z tehál.[4] Nad centrálnou chrámovou loďou sú uložené tri kupoly.[4]
V západnej časti budovy sa nachádza predsieň[5][4][7] a dvojposchodový balkón.[5][7] Predsieň je dvojdielna, pričom obidve časti sú od seba oddelené radom stĺpov.[4][7] Balkón sa nachádza nad predsieňou. Prvé poschodie balkónu je rozľahlejšie a tiahne sa nad všetkými troma loďami, druhé poschodie, ktoré je určené pre chór, sa nachádza len v priestore centrálnej chrámovej lode.[4]
Ikonostas, ikony a biskupský trón
[upraviť | upraviť zdroj]Ikonostas je vyrezávaný z dreva a pochádza z roku 1910.[5][4][2]
Veľká časť ikona na ikonostase je starších než samotný ikonostas[4][5] – prevažne z 19. storočia. Niektoré sú dokonca staršie než samotný chrám. Medzi najvýznamnejšie patria ikony: Svätá Bohorodička z roku 1642, Svätí Peter a Pavol z roku 1769, Svätá Katarína z roku 1792, Svätý Juraj z roku 1811, alebo ikony Svätý Demeter[5] a Veľký sbor archanjelov z roku 1830.[5][4] Novšie ikony namaľoval trevnenský ikonopisec Petăr Vaľov v priebehu roku 1924.[2]
Biskupský trón je vyrezávaný z dreva a bol zhotovený v tom istom roku ako ikonostas, teda 1910.[4]
Fresková výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je čiastočne vymaľovaný freskami,[6][5][4] ktoré svojim pôsobivým originálnym vzorom výrazne obohacujú interiér. V centrálnej kupole, v pendentívach a v oltárnom priestore[5] sú na samostatných miestach figurálne fresky.[5][4] Najvýznamnejšie sú fresky v centrálnej kupole, kde je freska zobrazujúca Ježiša Krista[5][6] a v oltárnej časti kde sa jedná najmä o kompozície zobrazujúce Bohorodičku nebies, Zvestovanie, ako aj niektorých starozákonných prorokov.[5]
Pamiatková ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na chrám zo západu -
celkový pohľad na chrám z juhozápadu -
celkový pohľad na chrám zo severu -
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu -
pohľad na východnú fasádu budovy -
pohľad na severnú fasádu budovy -
pohľad na západnú fasádu budovy -
pohľad na časť severnej fasády budovy -
pohľad na časť severnej fasády budovy -
detailný pohľad na jedno z okien chrámu -
pohľad naprieč vonjašou predsieňou pri západnej fasáde chrámu -
celkový pohľad na zvonicu -
detailný pohľad na zvonicu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 409. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h PAVLOV, Dimităr. PEŠTERA – istorija i săvremie. Sofia : Vitamin Art/Lito Balkan. 2007. 104 s. S. 34. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e Туризъм [online]. peshtera.bg, [cit. 2023-03-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 436 – 437. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y Възрожденската църква "Св. Димитър“ - гр. Пещера - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Църква Св. Димитър - Пещера [online]. pochivka.bg, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 163. (po bulharsky)
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 9 – pan-rem. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104319. S. 3407. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Demetera (Peštera)
